chevron-down chevron-left chevron-right chevron-up home circle comment double-caret-left double-caret-right like like2 twitter epale-arrow-up text-bubble cloud stop caret-down caret-up caret-left caret-right file-text

EPALE

Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe

 
 

Blog

Môžeme sa vzdelávať v oblasti športu po celý život?

20/08/2018
by EPALE SK
Jazyk: SK
Document available also in: EN DE PL LV SL RO HU EL FR IT ES

/epale/sk/file/sports-lifelong-learningSports in Lifelong Learning

Sports in Lifelong Learning

 

Môže byť vzdelávanie v oblasti športu záležitosťou, ktorej sa dá venovať po celý život, napriek tomu, že naše fyzické schopnosti časom upadajú? EPALE na túto tému diskutovalo so Susanne Wolmesjöovou - neurologičkou, pedagogičkou dospelých a bývalou športovkyňou. Pre Susanne je otázka celoživotného vzdelávania v športe komplexná, a závisí od cieľov učenia sa športovca. V konečnom dôsledku si myslí, že celoživotné vzdelávanie v oblasti športu nemusí byť len fyzickou záležitosťou. 

 

Názor, že učenie sa je celoživotný proces, je široko uznávaný.

Zrejme každý súhlasí, že ľudia sú schopní sa naučiť takmer čokoľvek v každom veku. Ďalšie vzdelávanie je taktiež nevyhnutné pre profesijný rozvoj.

Avšak, učenie sa zahŕňajúce fyzickú a telesnú dimenziu sa javí ako odlišný prípad, v ktorom sa môžu objaviť obmedzenia. Predstavte si profesionálneho atléta či športového amatéra: obaja dosiahnu na vrchol svojich schopností v určitom veku, po ktorom prichádza k poklesu ich výkonnosti. So začínajúcim úpadkom schopností sa profesionálni športovci musia začať pripravovať na odchod do dôchodku.

 

Znamená to, že v oblasti športu chýbajú ideály celoživotného vzdelávania?

Okrem toho, že je Susanne Wolmesjö pedagógom dospelých, podnikateľkou a neurologičkou, venuje sa vlastnej vzdelávacej a konzultačnej spoločnosti a vyučuje dospelých v Športovom Inštitúte v Štokholme. Susanne pôsobila ako volejbalová hráčka a trénerka na vysokej úrovni v jej domovine, Švédsku, aj v USA.

Otázku celoživotného vzdelávania v športe vníma vedecky aj filozoficky. Veľa závisí od daných športov a vzdelávacích cieľov jednotlivca.

„Verím, že môžeme rozvíjať naše schopnosti v športe počas celého života. V každom športe je to tak, že nová úroveň schopností prináša nové výzvy. Ak niekto začne s úplne novým športom, otvára sa pred ním celý horizont schopností, ktoré si musí osvojiť. Pridajme k tomu rozličné osobné fyzické a psychické výzvy, ktoré zažívame počas celého života, a zrazu čelíme nevyčerpateľnej škále výziev.“

Avšak, Susanne dodáva, že niekedy je potrebné prijať, že naša fyzická kondícia nepostačuje na niektoré druhy športov. Pre atlétov je najťažšie udržovať kondíciu potrebnú pre športy, ktoré vyžadujú silu a rýchlosť. Hoci sme schopní rozvíjať našu silu v každom veku, nemusí to postačovať, ak sú naše ciele privysoké.

„Ak sa chceme v športoch naďalej rozvíjať, je vhodné vyskúšať nové športy alebo zvážiť variácie športov, ktoré už ovládame. Niektoré športy dokážeme adaptovať, aby sme boli schopní v nich pokračovať v celoživotnej perspektíve. Príkladom môže byť futbal v chôdzi (externý odkaz), pomalší variant futbalu pre seniorov či hráčov s obmedzenými možnosťami mobility. Okrem svojho obľúbeného volejbalu sa venujem aj ďalším športom akými sú golf, splavovanie a bicyklovanie. Vždy hľadám nové výzvy,“ dodáva Susanne.

Zo Susanninho pohľadu, športovcove ciele definujú limity v učení – a tieto limity možno posúvať prostredníctvom učenia sa nových športov alebo variácií už zvládnutých športov. Taktiež existuje ďalší spôsob ako pokračovať v učení sa nového po dosiahnutí fyzického vrcholu:

„Ak už nie je rola športovca dostatočnou motiváciou, nové výzvy prináša trénovanie ďalších osôb. Jedným z najefektívnejších spôsobov učenia sa je učiť niekoho iného. Rola športového kouča alebo trénerský prístup v oblasti, ktorá nesúvisí so športom, ponúka príležitosť pre celoživotné vzdelávanie."

V roku 1989 trénoval Susanne majster Tai chi z Číny, ktorý jej povedal, že nikdy nemôže urobiť rovnakú vec dvakrát. Vždy, keď robíme pohyb alebo si niečo pomyslíme, je to po prvý raz. Znamená to, že pre neurosystém je učenie sa nových vecí nepretržité, pričom na veku nezáleží.

„Podľa môjho názoru je celoživotné vzdelávanie v oblasti športu možné. Nie je to len o fyzickej dimenzii, ale viac závisí na vašom nastavení mysle, motivácii a schopnosti prijímania,“ hovorí Susanne.

Susanne Wolmesjö je neurologička, pedagogička dospelých a bývalá atlétka. Susanne vedie svoju vlastnú vzdelávaciu a konzultačnú spoločnosti www.educationinmotion.se (externý odkaz) a taktiež vyučuje dospelých v Športovom Inštitúte v Štokholme.

Share on Facebook Share on Twitter Share on Google+ Share on LinkedIn
Refresh comments Enable auto refresh

Zobrazuje sa 1 - 5 z(o) 5
  • Obrázok používateľa Beāte Lozberga
    Mans mīļākais teiciens ir "kustībā ir dzīvība". Mūsdienās ir tik daudz iespēju sportot. Tekstā autore minēja, ka atsevišķos sporta veidos mums ir jāpieņem, ka mūsu fiziskajām spējām ir robežas, protams, ir sporta veidi, kas ar savu specifiku, kuriem ir vajadzīga speciālā sagatavotība taču, manuprāt, katrs var atrast sev piemērotāko sporta veidu, vadoties pēc fiziskās sagatavotības, vecuma un jau iegūtajām prasmēm, zināšanām. Iespējams, ka kādam neizdosies sasniegt pašus augstākos mērķus, taču balvā var būt veselība un laba pašsajūta, tas ir tā vērts. Pēc manām domām, ideja strādāt par treneri vai arī sporta skolotāju pēc savas profesionālās sporta karjeras beigām ir ļoti laba, jo turpinās šī sporta mūžizglītība process, tikai mazliet savādākā veidā. Arī esot trenerim vai sporta skolotājam ir jācenšās uzturēt sevi formā.  
  • Obrázok používateľa Renāte Ēķe
    Ik dienu mēs iemācamies ko jaunu, tas var būt kaut vismazākais sīkums. Pat tad, kad cilvēkam liekas, ka viņš visu jau zina, tā tomēr nav, mēs varam sevi pilnveidot un iegūt jaunas zināšanas ik dienu. Protams, ir jāņem vērā mūsu fiziskās spējas, bet ikviens var sev atrast vispiemērotāko sporta veidu. Ir arī sports cilvēkiem ratiņkrēslos, tāpēc gribu teikt - iespējas tiešām ir! 
    Ar to kopumā es vēlos pateikt, ka es piekrītu autores teiktajam - mūsu fiziskajām spējām ir robežas, bet mēs varam uzsākt jaunu sporta veidu un attīstīt sevi tajā, kas ir atbilstoši mūsu spējām. Tādēļ - jā, arī sportā mācīšanās var ilgt visu mūžu. 
  • Obrázok používateľa Jausma Rozenšteine
    Mūžizglītība - sportā ir veselības veicinošs un saglabājošs mērķis. Nodarbojoties ar citu sporta veidu jāņem vērā vecuma īpatnības un iepriekšējas prasmes protams, emocijas un izvirzītie mērķi ir spēks, kas dzen uz priekšu.
     

  • Obrázok používateľa Marta Kosińska
    Inne wymiary edukacji poprzez sport - poza wymiarem fizycznym - są szalenie istotne dla późnego wieku. Jako ewaluatorka projektów edukacyjnych stykałam się z wieloma grupami aktywnych fizycznie seniorów: bardzo często działalność teatralna lub taneczna wymagały od nich doskonalenia sprawności fizycznej. Co ciekawe, wielu z nich podkreślało, że podejmuje te działania w celach terapeutycznych. W tej grupie wiekowej nader często występuje depresja związana z późnym wiekiem - aktywność fizyczna jest wręcz jednym z podstawowych warunków walki z depresją. 
  • Obrázok používateľa Monika Dawid-Sawicka
    Zaryzykuję tezę, że w sporcie nauka przez całe życie ma znacznie intensywniejszy wymiar niż w innych obszarach zawodowych. Pracując ze sportowcami widzę jak każdego dnia uczą się nowego, testują i poszukują nowych rozwiązań. W sporcie zdecydowanie szybciej niż w innych dziedzinach nabyta wiedza podlega weryfikacji – jeśli nie przynosi efektu, poszukujemy dalej, testujemy nowe rozwiązania. To właśnie weryfikowanie wiedzy poprzez  zbliżanie się (lub nie) do postawionego celu sprawia, że sportowiec codziennie intensywnie się uczy, szukając optymalnej ścieżki.