Učenie sa jazykov

Výsledkom zasadnutia Európskej rady v Barcelone bola výzva na prijatie opatrení s cieľom „zdokonaliť ovládanie základných zručností, najmä vyučovaním aspoň dvoch cudzích jazykov od útleho veku“ a stanovenie ukazovateľa jazykovej kompetencie. Komisia odvtedy podporuje úsilie rozvíjať politiku učenia sa jazykov a ukazovatele výsledkov.

O čo ide?

Výsledkom zasadnutia Európskej rady v Barcelone bola výzva na prijatie opatrení s cieľom „zdokonaliť ovládanie základných zručností, najmä vyučovaním aspoň dvoch cudzích jazykov od útleho veku“ a stanovenie ukazovateľa jazykovej kompetencie. Komisia odvtedy podporuje úsilie rozvíjať politiku v oblasti učenia sa jazykov a ukazovatele výsledkov.

Prieskum jazykových zručností 2011 – 2012, ktorý sa uskutočnil v 14 krajinách EÚ, ukázal, že:

  • 42 % testovaných 15-ročných žiakov dosahuje v prvom cudzom jazyku úroveň nezávislého používateľa (úroveň B1/B2 spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky),
  • 25 % z nich dosiahlo rovnakú úroveň v druhom cudzom jazyku,
  • 14 % žiakov chýbali čo i len základné vedomosti z jedného cudzieho jazyka.

V záveroch Rady o viacjazyčnosti a rozvoji jazykových schopností z roku 2014 sa krajiny EÚ jasne zaviazali zlepšiť efektívnosť výučby jazykov v školách.

V odporúčaní Rady týkajúcom sa komplexného prístupu k výučbe a učeniu sa jazykov z roku 2018 sa načrtávajú aktuálne výzvy a navrhuje sa akčný plán, ktorého cieľom je:

  • podporovať učenie sa jazykov upriamením pozornosti na dosiahnutie konkrétnych jazykových úrovní podľa spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky Rady Európy do ukončenia povinnej školskej dochádzky;
  • zaviesť vo vzdelávaní a odbornej príprave koncepciu jazykového povedomia, ktorá predstavuje inkluzívny rámec pre učenie sa jazykov, pričom berie do úvahy širokú škálu jazykových kompetencií žiakov;
  • zabezpečiť, aby viac učiteľov jazykov využívalo dostupné príležitosti na vzdelávanie a štúdium v zahraničí;
  • identifikovať a podporovať inovatívne, inkluzívne a multilingválne pedagogické postupy, ako aj používať európske nástroje a platformy, akými sú napríklad portály School Education Gateway a eTwinning.

Čo sa doteraz dosiahlo?

V rokoch 2011 až 2013 sa tematická pracovná skupina o jazykoch vo vzdelávaní a odbornej príprave zamerala na možné spôsoby zlepšenia výsledkov učenia sa jazykov. Uskutočnila porovnávaciu analýzu a následne vypracovala správu o inovatívnych a vedecky podložených metódach urýchlenia učenia sa jazykov. Správa sa venuje dvom hlavným témam:

  • integrované učenie obsahu a jazyka,
  • počítačom podporované učenie sa jazykov.

Správa zahŕňa výsledky projektu ICT-Rev o inovatívnych metódach vo výučbe jazykov.

Úsilie zlepšiť výučbu jazykov musí sprevádzať snaha o vytvorenie moderných metód hodnotenia. V mnohých vzdelávacích systémoch takéto metódy chýbajú. Iniciatíva RELANG sa zameriava na pomoc orgánom v školstve pri priraďovaní jazykových skúšok k úrovni znalostí určenej v spoločnom európskom referenčnom rámci pre jazyky.

Schopnosť dohovoriť sa vo viacerých jazykoch patrí medzi kľúčové zručnosti, ktoré sú potrebné na uspokojenie požiadaviek pracovného trhu. Podobne ako ostatné prierezové zručnosti zvyšuje konkurencieschopnosť jednotlivcov aj hospodárstva. Odborníci z oblasti výučby jazykov sa od septembra 2014 stretávajú v rámci pracovnej skupiny ET2020. Ich činnosť vychádza zo skúseností so spoločným európskym referenčným rámcom a sústreďuje sa na podporu tvorby rámcov pre digitálne a podnikateľské zručnosti.

Program Erasmus+ ponúka nové príležitosti, akými sú napríklad experimentovanie v oblasti politiky a rozsiahle partnerstvá, cieľom ktorých je rozvíjať nové stratégie výučby jazykov a štúdia vo viacjazyčných triedach.