Európsky semester/analýzy jednotlivých krajín

Európska komisia vykonáva počas európskeho semestra analýzy krajín v rôznych oblastiach politiky, aby pomohla členským štátom dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Tieto analýzy zahŕňajú politiku v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

O čo ide?

Hoci za systémy vzdelávania a odbornej prípravy sú zodpovedné členské štáty, EÚ zohráva kľúčovú úlohu v podpore a dopĺňaní úsilia o zlepšenie a modernizáciu ich systémov vzdelávania.

V globalizovanej a vedomostnej ekonomike potrebuje Európa dostatočne kvalifikovanú pracovnú silu, aby dokázala konkurovať z hľadiska produktivity, kvality a inovácie. Je to o to dôležitejšie v časoch rýchlych technologických a spoločenských zmien. Nedávne zistenia však ukazujú, že medzi zručnosťami pracovnej sily a potrebami pracovných trhov existuje rastúci nesúlad, čo prispieva k nezamestnanosti a obmedzovaniu rastu.

V súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 preto priority zahŕňajú:

  • zosúladenie zručností s trhmi práce,
  • zníženie počtu osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, na menej ako 10 % a
  • zvýšenie podielu absolventov terciárneho vzdelávania najmenej na 40 %.

Ako to prebieha?

Európska komisia vykonáva počas európskeho semestra analýzy krajín v rôznych oblastiach politiky, aby pomohla členským štátom dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Tieto analýzy zahŕňajú politiku v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Umožňujú členským štátom riešiť problémy identifikované na úrovni EÚ a národnej a/alebo regionálnej úrovni. Pomáhajú im aj posúdiť pokrok dosiahnutý pri vykonávaní potrebných reforiem, ako aj investičné potreby.

V kontexte stratégie Európa 2020 pre zamestnanosť a rast sa potom v prvej polovici roka (európsky semester) vydáva séria odporúčaní pre jednotlivé krajiny s cieľom pomôcť členským štátom pri riešení najnaliehavejších problémov.

Okrem toho sa v rámci Monitora vzdelávania a odbornej prípravy každý rok poskytuje aktualizovaná analýza problémov na základe súboru referenčných hodnôt. To prispieva aj k tvorbe politiky založenej na dôkazoch.