Voľný pohyb pracovníkov patrí medzi základné princípy Európskej únie. Je zakotvený v členku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ďalej rozvinutý v sekundárnej legislatíve a judikatúre Súdneho dvora. Občania EÚ majú právo:

• hľadať si zamestnanie v inom členskom štáte EÚ;
• pracovať v danom štáte bez pracovného povolenia;
• pobývať v ňom na tento účel;
• ostať v ňom aj po ukončení zamestnania;
• na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci danej krajiny, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, pracovné podmienky a všetky ďalšie sociálne a daňové výhody.

Občania EÚ si môžu do štátu, v ktorom sa chcú uchádzať o zamestnanie, preniesť niektoré typy zdravotného a sociálneho zabezpečenia (pozri časť o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia).

Voľný pohyb pracovníkov sa vo všeobecnosti vzťahuje aj na krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru: Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.

Občania, ktorí vykonávajú tzv. regulované povolania, si môžu v zahraničí nechať uznať svoju kvalifikáciu (pozri vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií).

Systém koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia poskytuje pravidlá na ochranu práv občanov, ktorí sa presťahujú do inej krajiny EÚ, Islandu, Lichtenštajnska, Nórska alebo Švajčiarska.

Kto môže využiť toto právo?

• za určitých podmienok osoby uchádzajúce sa o prácu, t. j. občania EÚ, ktorí do iného členského štátu pricestujú preto, aby si tam hľadali prácu;
• občania EÚ pracujúci v inom členskom štáte EÚ;
• občania EÚ, ktorí sa vrátia do svojej domovskej krajiny po tom, čo pracovali v zahraničí;
• rodinní príslušníci týchto osôb.

Práva občanov, ktorí v inom členskom štáte plánujú vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, študovať alebo chcú ostať ekonomicky neaktívni (napríklad dôchodcovia) sa môžu líšiť od práv pracovníkov. Viac informácií o týchto kategóriách osôb nájdete na portáli Vaša Európa.

Aké sú obmedzenia voľného pohybu pracovníkov?

• Práva uvedené na týchto internetových stránkach sa týkajú osôb, ktoré uplatňujú svoje právo na voľný pohyb pracovníkov.
• Obmedzenia tohto práva môžu byť odôvodnené verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou a ohranou verejného zdravia.Ustanovenia článku 45 sa nevzťahujú na zamestnanie v štátnej alebo verejnej službe.