Európska komisia

Predseda Komisie José Manuel Barroso vyjadril nespokojnosť v súvislosti s dohodou, ktorú sa podarilo dosiahnuť tesne pred koncom kodanskej konferencie o klíme. Podľa jeho slov dohoda zďaleka nespĺňa očakávania EÚ.

Textu, ktorý nemá ani tri strany, chýbajú prvky dôležité z pohľadu EÚ, ako napríklad kolektívne ciele zníženia emisií skleníkových plynov. Dohoda nielenže neobsahuje záväzok uzatvoriť zmluvu do konca roku 2010, ale ani neuvádza, že takýto právne záväzný dokument je potrebný.

Navyše už aj dohodu o takomto texte bolo náročné dosiahnuť. S blížiacim sa koncom konferencie sa zdalo, že rokovania budú neúspešné. Priemyselné rozvinuté a rozvojové krajiny sa nevedeli dohodnúť ako zabezpečiť, aby krajiny s rýchlo sa rozvíjajúcimi hospodárstvami plnili záväzky obmedziť emisie. Dohoda sa zrodila z rozhovorov medzi USA a štyrmi najväčšími rozvojovými krajinami – Čínou, Indiou, Brazíliou a Južnou Afrikou, zvolaných na poslednú chvíľu.

Pôvodné piatkové ukončenie konferencie sa posunulo, pretože svetoví lídri zvažovali, či schvália dohodu, alebo pôjdu domov s prázdnymi rukami. V sobotu sa nakoniec po noci strávenej vyjednávaním dohodli, že dohodu „vezmú na vedomie“.

„Nebudem skrývať moju nespokojnosť,“ povedal predseda Barroso. „Ambicióznosť dohody nedosahuje úroveň, akú sme si sľubovali.“ Dodal však, že „aj táto dohoda je lepšia ako žiadna dohoda“.

Podľa dohody je potrebné znižovať emisie skleníkových plynov tak, aby celosvetová teplota nestúpla o viac ako 2°C, čo sa všeobecne považuje za hranicu, za ktorou sa zmeny klímy môžu stať nenávratné a nekontrolovateľné. Rozvinuté krajiny by mali emisie znížiť výrazne a overiteľne a rozvojové štáty začať znižovať emisie. Rozvojové štáty by mali podávať správy o svojich výsledkoch každé dva roky. Zároveň by tieto výsledky mali byť predmetom medzinárodného prerokovania a analýzy (cit.: with provisions for international consultations and analysis).

V texte sa však neuvádzajú žiadne merateľné ciele, ako napríklad požiadavka EÚ na 20 % zníženie globálnych emisií. Podľa dohody by sa každý štát mal samostatne rozhodnúť o svojich cieľoch. V dohode sa uvádza rok 2015 ako termín pre zhodnotenie realizovaných opatrení, národy však svoje ciele musia oznámiť do konca januára.

Na konferencii sa nepodarilo dosiahnuť ani komplexnú dohodu o kompenzáciách pre krajiny, ktoré zachovajú svoje lesy, čo je významný faktor zvrátenia zmien klímy.

Najzreteľnejším výsledkom konferencie je snáď dohoda rozvinutých krajín o tom, že v nasledujúcich troch rokoch preinvestujú 30 mld. dolárov (21 mld. EUR) a do roku 2020 spolu 100 mld. dolárov (70 mld. EUR) na projekty, ktoré v najmenej rozvinutých krajinách podporia využívanie zdrojov energie priaznivých k životnému prostrediu a prispejú k riešeniu problémov sucha, stúpajúcej hladiny morí a iných zmien klímy. EÚ sa v rámci prvého balíka zaviazala prispieť sumou 7,2 mld. EUR (z celkovej sumy 21 mld. EUR). Tieto prostriedky by mali pochádzať zo súkromných aj verejných zdrojov.

• Kodanská dohoda