Európska komisia

Z výsledkov prieskumu , ktorý bol uverejnený v minulom roku, vyplynulo, že štyria z piatich Európanov si želajú, aby bola EÚ v boji proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu aktívnejšia.

Členské štáty EÚ už v záujme ochrany občanov a podnikov spolupracujú v mnohých oblastiach. Na to, aby mohli čeliť rýchlo sa rozvíjajúcim bezpečnostným hrozbám, ako sú organizovaný zločin, medzinárodný terorizmus, počítačová kriminalita, krízy a prírodné alebo človekom spôsobené katastrofy, je však potrebná viac koordinovaná stratégia.

V akčnom pláne stratégie vnútornej bezpečnosti  sa identifikuje päť hlavných cieľov, ktoré by mali prispieť k zlepšeniu spolupráce:

• Organizovaný zločin

EÚ by mala spolupracovať - a to aj s krajinami mimo blok - na zisťovaní a rozkladaní medzinárodných zločineckých sietí, ochraňovať hospodárstvo pred organizovaným zločinom a prijímať právne predpisy, ktoré umožnia štátnym orgánom zhabať aktíva získané trestnou činnosťou.

• Terorizmus

Mali by sa prijať opatrenia na zamedzenie prístupu teroristov k finančným zdrojom a vybaveniu, na ochranu dopravnej infraštruktúry EÚ a na pomoc spoločenstvám pri zabraňovaní radikalizácii a náboru nových členov.

• Počítačová kriminalita

EÚ by mala vybudovať kapacity a lepšie pripraviť políciu, prokuratúru a súdy na boj proti počítačovej kriminalite formou školení a zlepšenia právnych predpisov, mala by spolupracovať s priemyslom v záujme zlepšenia on-line bezpečnosti a mala by posilniť schopnosť EÚ čeliť počítačovým útokom. V novom európskom stredisku by sa mali sústrediť odborníci na vyšetrovanie a prevenciu počítačovej kriminality. Sieť tímov reakcie na núdzové počítačové situácie bude pripravená na nasadenie v prípade kybernetických útokov.

• Riadenie hraníc

Krajiny by mali prijať spoločné opatrenia proti možným hrozbám na vonkajších a vnútorných hraniciach EÚ. Mali by vydávať spoločné správy o obchode s ľuďmi, ilegálnom prisťahovalectve a prevádzačstve. Navrhuje sa aj systém sledovania vonkajších hraníc a viac pozornosti sa bude venovať frekventovaným miestam vstupu do Únie.

• Krízové opatrenia

Vlády štátov EÚ by mali spolupracovať, aby sa zabezpečilo, že bude k dispozícii potrebná infraštruktúra, vybavenie a vyškolený personál schopný zasiahnuť v rámci EÚ i mimo nej v prípade výskytu krízových situácií vyvolaných prírodnými živlami či ľudským faktorom.

Na časti z 41 opatrení navrhnutých v akčnom pláne sa už pracuje. Do praxe by sa mali zaviesť do roku 2014.