Európska komisia

Pri zmienke o Kežmarku a jeho vzdelávacích tradíciách sa mnohým z nás z hodín literatúry či dejepisu vybaví slávne kežmarské gymnázium, a najmä obdobie keď v rokoch 1787 až 1852 bolo vyššou školou – lýceom. Kvalitná škola priťahovala študentov a pedagógov zo široka-ďaleka a mesto sa tak stalo križovatkou kultúr a jazykov, kde študovalo mnoho našich velikánov, ktorí mali zásadný vplyv aj na rozvoj slovenčiny. Je možno symbolické, že víťazom najnovšieho ročníka prekladateľskej súťaže Juvenes Translatores sa stal práve študent gymnázia v Kežmarku - meste s bohatými tradíciami.

Nejde o nejaké násilné historické paralely, mesto so silným géniom loci však k takýmto pohľadom do minulosti v súvislosti s jazykmi, porozumením, a teda aj prekladom priam zvádza. Nie bez zaujímavosti je, že aj veľký Hviezdoslav, ktorý v Kežmarku študoval, prekladal, a to nemálo. Výrazové možnosti vtedajšej slovenčiny overoval a dokazoval na prekladoch z ruštiny, nemčiny, angličtiny a maďarčiny, pričom siahol po dielach Shakespeara, Goetheho, Schillera, Mickiewicza, Slowackého, Puškina, Lermontova, Petöfiho, Aranyho, Madácha. A práve Hviezdoslavovo meno kežmarské gymnázium nesie už viac ako štyri desaťročia. A tu sa už dostávame k prítomnosti. 

Prijali sme teda aspoň pomyselné pozvanie do Gymnázia P. O. Hviezdoslava v Kežmarku a po obdivnom pohľade do minulosti je čas zablahoželať víťazovi štvrtého ročníka Juvenes Translatores Jánovi Živčákovi, a tým, ktorí k tomuto úspechu prispeli. Jeho učiteľke francúzštiny Ivane Kovaľovej a jej kolegyni Márii Pješčákovej, ktorá súťaž na škole organizačne zabezpečila. Na ňu a na víťaza sme sa obrátili s niekoľkými otázkami.

Pri preklade je dôležitá znalosť jazyka originálu, rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie, je aj majstrovské zvládanie jazyka, do ktorého prekladáme. Aké skúsenosti pomohli najviac pri preklade tebe?

J. Živčák: Osobne si myslím, že hra s cieľovým jazykom tvorí viac než 70 % práce prekladateľa. Nestačí byť len majstrom cudzieho jazyka. Naša konfrontácia s originálom ostáva skrytou fázou tvorby. To, ako dokážeme preniknúť do štruktúry cudzieho jazyka, je skôr našou osobnou vecou. Na verejnosť sa dostáva len výsledok našej práce s jazykom, do ktorého prekladáme. Aby mal náš preklad zmysel pre tých, ktorí ho budú čítať, musí byť v prvom rade maximálne zosúladený so „živou kultúrou“ jazyka, v ktorom je. Pri práci s francúzštinou mi určite veľmi pomohlo čítanie pôvodnej literatúry a snaha aktívne sa stretávať s jazykom (komunikácia s francúzsky hovoriacimi, práca s odbornou francúzskou literatúrou pri písaní seminárnych prác...). A v znalosti slovenčiny mi neustále pomáha môj záujem o literárne dianie na Slovensku, o vývoj jazyka a celkové dbanie o to, aby som zlepšoval svoje komunikačné schopnosti. Snažím sa oba jazyky dostať na čo najvyššiu úroveň.

Bola to tvoja prvá skúsenosť s prekladom, alebo si už v minulosti mal príležitosť svoje jazykové zručnosti otestovať?
 
J. Živčák: Doteraz som mal dve serióznejšie možnosti vyskúšať si prácu s prekladom. Prvou bolo prípravné kolo súťaže Juvenes Translatores, ktoré organizovala naša škola minulého roku. Druhou bola spolupráca na preklade knihy Fearless. To mi dalo poriadne zabrať. Snažil som sa do anglického originálu preniknúť čo najhlbšie – bol to môj prvý verejne publikovaný preklad, a navyše som pracoval s poéziou, čo si vyžiadalo asi štyrikrát väčšiu pozornosť a sústredenie v porovnaní s odbornými textami či článkami.

Či úspech v súťaži bude mať vplyv aj na Jánove ďalšie študijné a neskôr pracovné zameranie ešte isté nie je. Možnému štúdiu jazykov totiž konkuruje právo a ako sám hovorí, pri premýšľaní o ďalšom štúdiu prešiel možnosťami od „organickej chémie po filozofiu“. Možno aj táto šírka záberu a záujmov sa na úspechu v súťaži podpísali. Poznáme napokon aj z praxe, že preložený text je často zrkadlom osobnosti prekladateľa a zďaleka sa v ňom nezračia len jazykové schopnosti.

Veľa zaujímavého o súťaži a jazykovom vzdelávaní na kežmarskom gymnáziu sme sa dozvedeli od pani profesorky Pješčákovej, ktorá súťaž na škole organizačne zabezpečila.

S akým ohlasom sa vyhlásenie súťaže stretlo vo vašej škole? Bolo ťažké nájsť záujemcov účasť v súťaži?

M. Pješčáková: Súťaž v preklade je našim študentom známa, pretože podobnú súťaž sme organizovali minulý rok. Naša škola nebola medzi vybranými školami v Juvenes Translatores, súťaž bola teda zorganizovaná školou a študenti si mohli preveriť a vyskúšať svoje prekladateľské schopnosti. Tento rok, po oficiálnom vyhlásení súťaže, sme oslovili študentov a môžem povedať, že získať účastníkov súťaže nebolo ťažké. Na našej škole máme mnoho jazykovo nadaných a súťaživých študentov.

Akú tradíciu má jazykové vzdelávanie vo vašej škole? Bol to váš prvý úspech v oblasti cudzích jazykov?

M. Pješčáková: Na našom gymnáziu sa vyučuje jazyk anglický, nemecký a francúzsky. Ešte nedávno sme mali triedy osemročného gymnázia zamerané na cudzie jazyky a v dnešnej dobe je všeobecne kladený dôraz na jazykové vzdelávanie. Cudzie jazyky sú pre mnohých študentov viac ako len vyučovacie predmety, o čom svedčia úspechy v olympiáde v anglickom, nemeckom a francúzskom jazyku, kde máme každoročné zastúpenie našich žiakov na priečkach víťazov. Žiaci francúzskeho jazyka majú možnosť zapísať sa na skúšky DELF a získať diplom. Taktiež spomeniem úspechy v projektoch, do ktorých sú každý školský rok zapojení žiaci nemeckého jazyka.

Je ťažké motivovať študentov k štúdiu cudzích jazykov? Stretávate sa s nejakými ťažkosťami?

M. Pješčáková: Áno, čím viac sa výučba cudzích jazykov preferuje, tým viac padá záujem žiakov o cudzie jazyky. Takže neustále bojujeme o záujem študentov, snažíme sa hľadať nové metódy ako zefektívniť a zatraktívniť výučbu cudzích jazykov.

Ktoré cudzie jazyky sa zo strany študentov tešia najväčšej pozornosti? Dá sa povedať, že niektorý z cudzích jazykov sa študenti v porovnaní s inými učia ľahšie?

M. Pješčáková: Samozrejme najväčšie zastúpenie má anglický jazyk, keďže ide o medzinárodný jazyk a študenti sa s ním stretávajú už v predškolskom období, no na našej škole nezaostáva ani nemecký či francúzsky jazyk. Ako som už spomínala, anglický jazyk je žiakom najbližší, ale ťažko sa porovnáva učenie sa tohto jazyka s inými. Všetko závisí od žiaka, jeho jazykových zručností, prístupu a záujmu.