Európska komisia

Zastúpenia EK v Maďarsku a na Slovensku spolu s Kanceláriami pre viacjazyčnosť Generálneho riaditeľstva EK pre preklad v Budapešti a Bratislave usporiadali 10. marca 2010 v Budapešti spoločné podujatie pre umeleckých prekladateľov a vydavateľov.

Stretnutie s názvom "Potulky po nekonečnej krajine krásnej literatúry" slávnostne otvoril pán Tamás SZŰCS, vedúci Zastúpenia EK Maďarsku: "Jedným z cieľov tohto podujatia je prispieť k znižovaniu politického napätia medzi našimi krajinami". Zároveň zdôraznil význam "intelektuálnych mostov a vzájomných kultúrnych väzieb oboch krajín" a doplnil, že "preklad je súčasťou stratégie EK v oblasti viacjazyčnosti". Vedúca Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike Andrea ELSCHEKOVÁ - MATISOVÁ vo svojom príhovore takisto podčiarkla úlohu "kultúry v procese európskej integrácie".

Účastníci diskusného stola v rámci diskusie nastolili niekoľko otázok týkajúcich sa literárneho prekladu a/alebo prekladu v špecifickom slovensko-maďarskom kontexte. Nosnou témou bola kľúčová úlohe literárneho prekladu pri štúdiu iných kultúr a vzájomnom spoznávaní. Počas debaty niektorí vyjadrili obavu, že súčasná kvalita vzťahov medzi oboma štátmi vrátane vzťahov politických by mohla mať vplyv na aktivity v oblasti umeleckého prekladu.

Niektorí diskutéri sa domnievajú, že podpora na preklad kníh určená vydavateľom (v rámci programu Kultúra GR pre vzdelávanie a kultúru) sa primerane nevyužíva. Prekladatelia údajne dostanú len zanedbateľný zlomok sumy pôvodne určenej na podporu svojich profesionálnych aktivít. V tejto súvislosti sa diskutovalo aj o otázke kvantity na úkor kvality, kde sa ozvali aj hlasy naznačujúce "diskrimináciu" alebo "favorizovanie" vo vzťahu k prekladateľom. Prevláda názor, že prekladatelia majú sťažený prístup k zdrojom a fondom Únie, pretože ich môžu využívať len vydavatelia. Umeleckým prekladateľom teda nie sú k dispozícii finančné prostriedky EÚ - môžu ich získať len prostredníctvom ďalších osôb, a aj tu pochybujú o primeranom finančnom ohodnotení svojej práce.

Ďalším bodom diskusie bola otázka hraničných žánrov (literatúra faktu, cestopisy a pod.), ktorá nie je zahrnutá do schémy podpory. Kvôli tomuto obmedzeniu mnoho vydavateľov nemôže o podporu požiadať. Mnohí zástupcovia vydavateľstiev vnímajú túto skutočnosť ako negatívum programu Kultúra: program by sa mal týkať napríklad aj vydávania diel humanitných učencov a pod.

Slovenskí vydavatelia naznačili nedostatočný záujem maďarského knižného trhu o preklad slovenských kníh do maďarského jazyka. Na riešenie tohto problému je potrebná užšia a integrovanejšia spolupráca v záujme spojenia síl malých vydavateľstiev v oboch krajinách. Niekoľko rečníkov sa sťažovalo na nepružnosť a komplikovanosť predmetných výberových postupov, ktorá je prekážkou pri žiadaní o podporu.

Počas diskusie odzneli návrhy na lepšiu vzájomnú spoluprácu maďarských a slovenských knižníc a ich zastrešujúcich organizácií, ako aj ich kooperáciu s akademickou sférou s cieľom rozšíriť a obohatiť svoje knižničné fondy. Moderné knižnice v súčasnosti využívajú špičkové technológie, vďaka ktorým si klienti môžu väčšinu ponúkaných titulov objednať online.

Judit GÖRÖZDI z Ústavu svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied sa zamerala na "výskum recepcie", t.j. ako rozdielne či podobne čitatelia z oboch krajín prijímajú literatúru z danej krajiny. V rámci svojho podnetu spomenula preklad maďarského spisovateľa Imre Kertésza Bezosudovosť do slovenčiny.

Ildikó HIZSNYAIOVÁ TÓTHOVÁ z Katedry maďarského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzita Komenského v Bratislave sa venovala otázke osobitostí výučby umeleckého prekladu. Všetci účastníci sa zhodli na tom, že ani v jednej z oboch krajín na vysokej škole nemožno študovať konkrétny odbor umeleckého prekladateľstva, hoci význam tejto špecializácie je nepochybný. Hungarológovia zastávajú názor, že talentovaní absolventi stredných škôl z južného Slovenska by sa mali venovať štúdiu umeleckého prekladu v jazykovej kombinácii s maďarčinou, a to napríklad na Univerzite Komenského v Bratislave. Profesionálni prekladatelia a akademici zase hľadajú nevyhnutné finančné prostriedky na ďalšie kľúčové profesionálne aktivity - napríklad na letné prekladateľské stáže.

Umelecký prekladateľ a historik umenia Karol WLACHOVSKY poskytol prítomným prehľad o slovensko-maďarských a slovensko-maďarských literárnych knižných rezervách. Do slovenčiny sa preložilo okolo 1000 maďarských literárnych diel vrátane 14 diel Kálmána Mikszátha.

Riaditeľ slovenského dvojjazyčného vydavateľstva Kalligram László SZIGETI uviedol v parafráze na slovenský preklad diela Pétera Nádasa Paralelné príbehy: "Paralely sa nestretnú. Existuje dimenzia EÚ a dimenzia jej členského štátu – sú to dve úplne odlišné strany jednej mince. Európska integrácia je ušľachtilá myšlienka a v maďarsko-slovenskom kontexte má svoje osobitné opodstatnenie, dobrý základ a ukotvenie v realite. Avšak v kontexte európskej integrácie sa financovanie zo zdrojov EÚ javí len ako nepatrný príspevok." L. Szigeti zdôraznil, že vydávanie umeleckej literatúry je poslanie, nie biznis. Vydavatelia chcú aj napriek finančným problémom "získať čitateľa, nie spotrebiteľa". Zároveň pripomenul náležitý význam dominantných európskych kultúr. Práve prostredníctvom nich môžu získať diela vytvorené v menších jazykoch výraznejšiu a rýchlejšiu publicitu, a teda aj ďalších čitateľov.

Hospodárska kríza zasiahla i knižný trh. Došlo k viac ako 10 % poklesu s dosahom aj na sektor umeleckého prekladu, čo sa prejavuje aj zredukovaním príležitostí pre umeleckých prekladateľov. Zároveň však zazneli aj pozitívne príklady: v maďarčine vyšla nedávno odborníkmi uznávaná publikácia "Dejiny Slovenska" od slovenského historika Dušana Kováča.