|
Podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer, ktorý 9. novembra 2009 uverejnila Európska komisia, približne jeden zo šiestich Európanov udáva, že počas minulého roka mal osobnú skúsenosť s diskrimináciou.
"Zákaz diskriminácie patrí k základným princípom fungovania Európskej únie. Európska komisia zaviedla celý rad opatrení na boj proti diskriminácii, a to od prijatia antidiskriminačnej legislatívy, dotovania projektov až po uskutočňovanie výskumu na podporu zvýšenia povedomia a informačných kampaní. Tieto informačné kampane sú tu pre občanov, aby si začali uvedomovať svoje práva a zodpovednosti týkajúce sa diskriminácie, pretože ako ukázal aj tento prieskum, o svojich právach nie sme dostatočne informovaní," poznamenala Andrea Elscheková-Matisová, vedúca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Väčšina Slovákov (78%) udáva, že majú priateľov alebo známych, ktorí vyznávajú odlišné náboženstvo, rovnako ako 67% z nich má priateľov a známych s postihnutím. Tieto hodnoty sú vyššie u Slovákov ako u európskeho priemeru. Naopak, nižšie percentá opýtaných majú vo svojom okolí ľudí odlišného etnického pôvodu (47%), či homosexuálov (15%). No až takmer polovica Slovákov je v kontakte s rómskou menšinou (46%), čo je výrazný rozdiel oproti priemeru EÚ (17%).
Čo sa týka diskriminácie, Slováci vo všeobecnosti považujú za najrozšírenejšiu diskrimináciu na základe veku (64%), na druhom mieste je to diskriminácia na základe etnického pôvodu (49%) a tretia je diskriminácia postihnutých občanov (44%). Najmenšia diskriminácia je podľa Slovákov na základe náboženstva a viery – len 12% oproti európskemu priemeru 39%.
Pri pracovných pohovoroch sa občania Slovenska stretli s podobnou diskrimináciou ako ich spoluobčania v rámci Únie. Výrazne viac opýtaných (69%) sa však pri pohovoroch stretáva s diskrimináciou na základe veku, kým v európskom priemere je to len 48%. Taktiež je na Slovensku podľa výsledkov prieskumu viac ako v EÚ rozšírená diskriminácia na základe pohlavia (35% oproti 19%). Oproti tomu sa ale Slováci necítia byť v práci diskriminovaní pre svoje náboženské vyznanie (5%), kým 22% Európanov áno.
Účastníci prieskumu dostali za úlohu predstaviť si na najvyššej možnej volenej politickej pozícií osoby z rozličných kategórií. Najviac Slovákov by na tomto poste akceptovalo ženu (7.9%), osobu vierovyznania odlišného od väčšiny občanov (7.1%), či osobu s postihnutím (6.6%). Najmenej si na takomto poste vedie predstaviť osobu staršiu ako 75 rokov (3.8%) a homosexuálne orientovanú osobu (4.6 %).
Na otázku, či sú Slovákom známe ich práva, pokiaľ by boli obeťami diskriminácie alebo obťažovania (harassment), len 41% opýtaných odpovedalo kladne, čo je dokonca pokles o 5 bodov oproti minulému roku. No aj napriek relatívne nízkemu percentu je toto číslo o 8 bodov vyššie ako európsky priemer. Vyše polovica respondentov zastáva názor, že na Slovensku sa v boji proti diskriminácií robí dosť, čo je oproti prieskumu z minulého roku nárast o 6 bodov.
Na otázku, či sa na Slovensku robí dosť v boji proti všetkým formám diskriminácie až 53% Slovákov je presvedčených, že áno oproti 43% občanov, ktorí zastávajú opačný názor.
Ako sa ukázalo v rámci celej Európskej únie (55%), aj Slováci by sa v prípade, ak by sa stali obeťami diskriminácie či obťažovania vo vysokej miere obrátili na políciu (až 71%). Na druhom mieste by oslovili právnika (54%), napokon orgány zastávajúce rovnocenné zaobchádzanie (42%).
| 
O NÁS
