Navigačný riadok


O NÁS
Zastúpenie Európskej komisie

Zastúpenie Európskej komisie


Slováci v roku 2009
Poslať túto stránku prostredníctvom e-mailuPoslať túto stránku prostredníctvom e-mailuPrintPrint

"Eurooptimizmus" pretrváva napriek obavám o budúcnosť

    ulice Bratislavy

    Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre komunikáciu publikovalo ďalší zo série špeciálnych eurobarometrov, venovaný názorom Európanov na aktuálne dianie v EÚ a vo svete, ako aj ich postojom k európskym inštitúciám. Prieskum sa uskutočnil od 16. januára do 22. februára 2009.

    Vedúca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Andrea Elscheková-Matisová pri príležitosti publikovania prieskumu "Európania 2009" povedala: "Takmer vo všetkých krajinách EÚ došlo k dramatického zvýšeniu obáv z hospodárskej situácie, hlavne z nezamestnanosti. Približne 8 z 10 opýtaných považujú svoju pracovnú a ekonomickú situáciu za zlú. Slovensko nie je výnimkou. Negatívne vplyvy hospodárskej krízy cítia naši občania v každodennom živote a podpísali sa aj pod narastajúci strach z budúcnosti. Napriek nepriaznivej hospodárskej situácii sa náš dlhodobo pozitívny postoj k Európskej Únii nezmenil. Naďalej ostávame eurooptimistami, členstvo v Európskej únii považujeme za prospešnú vec a vysoko dôverujeme jej inštitúciám."

    Hodnotenie súčasnej situácie

    Názory Slovákov na súčasnú ekonomickú a pracovnú situáciu, ako aj prognózy v tomto prieskume sa javia ako jedny z najviac pesimistických. Konkrétne u Slovákov došlo k nárastu o 4 percentuálne body (v porovnaní s prieskumom z jesene 2008) pri konštatovaní, že nie sú schopní splácať na konci mesiaca svoje účty. Napriek miernemu nárastu to však nie je ani 50% opýtaných, kým napríklad v Maďarsku neschopnosť platiť svoje účty zaznamenalo až 64 % opýtaných. Slovensko patrí v prieskume "Európania 2009" medzi krajiny, ktorých osobné očakávania na ďalší rok (ekonomické, pracovné a celkové) sa nesú v negatívnom duchu. Podobne sú na tom aj Česi, Rumuni, Lotyši a Litovčania. Tiež globálne ekonomické očakávania sú u Slovákov najnižšie a až traja zo štyroch Slovákov očakávajú zhoršenie aj v oblasti zamestnanosti, čo je oproti minulému prieskumu dramatický pokles až o 56 percentuálnych bodov. Slováci sa teda veľmi obávajú nezamestnanosti – až 59 % z nich vyslovilo vážne obavy, čím sa Slovensko zaradilo medzi členské krajiny s najväčším nárastom obáv z nezamestnanosti v EÚ.

    Prognózy týkajúce sa európskeho hospodárstva sa javia o niečo lepšie v kandidátskych krajinách a nových členských krajinách EÚ, ako v krajinách EÚ 15. Najvyššie pozitívne hodnotenia boli namerané v kandidátskej krajine – Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko (49%), nasledovalo Fínsko, Slovensko a Bulharsko (každá krajina 42%).

    Vzťah k Európskej únií

    Celkovo, aj napriek horšiemu ekonomickému kontextu, obyvatelia Európskej únie ostali priaznivo naklonení členstvu v EÚ. Slováci dokonca patria ku krajinám, ktoré členstvo v EÚ najviac podporujú (na rozdiel od našich susedov Maďarov a Rakúšanov, ktorí si v značnej miere myslia, že členstvo ich krajiny v EÚ je zlé). Až 79 % Slovákov zastáva názor, že z členstva v EÚ profitujeme. Taktiež dve tretiny opýtaných vyjadrili podporu a dôveru EÚ, čím posunuli Slovensko na druhú priečku krajín EÚ. Oproti minulému prieskumu je to však aj tak mierny pokles.

    Čo sa týka obrazu Európskej únie, vyše polovica Slovákov má o EÚ pozitívny obraz, čo je oproti jesennému prieskumu nárast o 3 percentuálne body. Dôvera európskym inštitúciám je na Slovensku tiež vysoká – spolu s Belgickom sme obsadili prvú priečku dôvery Európskemu parlamentu a tretiu priečku dôvery Európskej komisii, ako aj Európskej centrálnej banke. Dôležitým faktom je, že 54 % Slovákov verí, že Európska únia zohráva v našej krajine dôležitú úlohu.

    Zaujímavým postrehom z prieskumu je, že až 46 % Slovákov za najdôležitejšie záležitosti v súčasnosti považuje energetické otázky a 38 % sociálne a zdravotnícke otázky.

    Na otázku, ktorým informačným médiám Európania najviac dôverujú, prieskum poukázal, že Slováci najviac dôverujú televízii - 73%, rozhlasovému vysielaniu 38% a tlačeným médiám 35%.

    Súvisiace odkazy

    Posledná aktualizácia: 30/10/2010  |Na začiatok