Európska komisia

Prieskum názorov slovenskej verejnosti bol zameraný na vnímanie Európskej únie, mieru informovanosti, informačné predstavy a potreby občanov, zdroje informácií a ďalšie otázky spojené s členstvom Slovenska v EÚ. Výskum sa uskutočnil v marci 2009 na reprezentatívnej vzorke dospelej populácie SR. Jeho výsledky môžu byť vnímané aj ako bilancia občanov po päťročnici členstva Slovenska v EÚ.

Blížiace sa 5 ročné výročie je určite vhodným momentom na hodnotenie. Vstup do Únie priniesol Slovensku mnoho pozitív. Práve vďaka členstvu v EÚ je krajina v stabilnejšom politickom a ekonomickom prostredí, dostáva finančné injekcie zo štrukturálnych fondov, občania cestujú bez obmedzení, zaviedlo sa euro. Vzrástol aj vplyv Slovenska na európske a svetové dianie a Únia priniesla množstvo konkrétnych výhod pre bežných ľudí. No čo konkrétne si Slováci o členstve myslia?

Výskum ukázal, že z hľadiska subjektívne vnímanej miery informovanosti pocit nedostatku informácií je rozšírenejší ako pocit dostatočnej informovanosti. Mnohí neinformovaní však o informácie súvisiace s rôznymi aspektmi EÚ a členstva Slovenska v EÚ nemajú záujem.

Podobne ako v prípade všeobecných politických informácií aj pre témy súvisiace s EÚ je najčastejším zdrojom informácií televízne spravodajstvo - 39 % respondentov ho uviedlo ako častý zdroj informácií o týchto témach a ďalších 55 % ako občasný. Ďalšie mediálne zdroje nasledujú až s istým odstupom v tomto poradí – tlač, rozhlas, televízna publicistika. Neformálne osobné zdroje informácií sú menej časté – európske témy nie sú asi bežným predmetom rozhovorov s príbuznými či kolegami. V celoslovenskom priemere dospelej populácie nehrá dôležitú úlohu ani internet, je však - podľa očakávania - veľmi dynamickým médiom a vo vekových skupinách do 34 rokov, len o niečo menej ako polovica respondentov hovorí, že ho v tejto súvislosti nikdy nepoužíva.

Zaujímavým postrehom z prieskumu je fakt, že až 80 % občanov si myslí, že by informácie o EÚ mali byť súčasťou osnov stredných škôl a 56 % občanov by rado videlo tieto informácie aj v osnovách základných škôl. Vysoko pozitívne sa Slováci vyjadrili aj k možnosti vysielania diskusných relácií o európskych témach vo verejnoprávnej televízií – 73 % občanov túto myšlienku podporuje.

Medzi témami, o ktorých by ľudia chceli vedieť viac, sú najmä výhody a nevýhody plynúce z členstva v Únií. Druhou a treťou najžiadanejšou témou sú ekonomika a sociálne otázky, čo kopíruje aj dlhodobé rebríčky najzávažnejších problémov. Ďalšia často uvádzaná téma súvisí s prácou europoslancov - verejnosť chce vedieť viac o účinkovaní slovenských poslancov v EP. Táto téma pravdepodobne viac vystúpila do popredia aj v súvislosti s blížiacimi sa voľbami do EP.

1. mája 2009 Slovensko zavŕši svojich prvých 5 rokov v EÚ. Aktuálny prieskum si všímal a porovnával aj niektoré zmeny, ktoré za tých 5 rokov nastali, napríklad vo vnímaní európskeho občianstva a európskej identity ako komplementárnej k identite národnej. Krátko po vstupe do EÚ (v júni 2004) sa zhruba polovica občanov Slovenska (51 %) cítila byť výlučne občanmi Slovenska, 46 % uvažovalo o sebe aj ako o občanoch EÚ. Za necelých 5 rokov členstva sa podiel tých, ktorí sa často, alebo aspoň niekedy cítia byť občanmi EÚ, zvýšil zo 46 % na 58 %, čo je nepochybne signálom zžívania sa s členstvom s EÚ a osvojovanie si aj európskeho občianstva a identity.

Výskum sa okrajovo dotkol aj volieb do Európskeho parlamentu. V marci 2009, čiže zhruba 3 mesiace pred konaním volieb do EP, 23 % oprávnených voličov uvádzalo, že sa na týchto voľbách určite zúčastní; 18 % uviedlo, že sa určite nezúčastní. Nerozhodnutí respondenti odpovedali aj na otázku, čo by sa muselo stať, aby sa na voľbách zúčastnili. Medzi uvádzanými faktormi najviac dominovala informovanosť.