|
Pri poslednom rozšírení vstúpilo do EÚ 12 nových krajín strednej a východnej Európy a stredomorskej oblasti. Rozšírenie prebehlo v dvoch vlnách – v roku 2004 (Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko) a v roku 2007 (Bulharsko a Rumunsko). Išlo o doteraz najrozsiahlejšie rozšírenie EÚ a o historický krok k zjednoteniu Európy, ktorú počas desaťročí delila studená vojna.
V čase rozšírenia malo pôvodných 15 krajín EÚ strach z toho, ako bude príchod nových krajín vplývať na ich hospodárstva a sociálne systémy. Výsledky štúdie Komisie po piatich rokoch však ukazujú, že ich obavy boli neopodstatnené a že rozšírenie bolo prínosom pre obe strany – pre nové aj staré členské krajiny.
Rozšírenie prispelo k výraznému zvýšeniu životnej úrovne v nových členských krajinách, k modernizácii ich hospodárstiev a k posilneniu inštitucionálneho a právneho rámca. V starých členských krajinách viedlo k vzniku nových investičných a vývozných príležitostí pre podniky. Celá Európska únia zároveň profituje z posilnenia obchodu medzi členskými krajinami a zvýšenej konkurencie.
Rýchla integrácia so sebou priniesla rastové stimuly, ale takisto v niektorých krajinách vytvorila zraniteľné miesta, ktoré sa ďalej prehĺbili v dôsledku súčasnej svetovej recesie. EÚ však má nástroje, vďaka ktorým môže kríze čeliť. Pakt stability a rastu a stratégia pre rast a zamestnanosť podporujú zdravé verejné financie a štrukturálne reformy. EÚ navyše poskytuje finančnú podporu zo štrukturálnych a kohéznych fondov, Európskej investičnej banky a z podporného mechanizmu EÚ zameraného na platobnú bilanciu.
Vo svojej vízii do budúcnosti Komisia poznamenáva, že ekonomický pokles môže viesť k radikálnym reformám politiky na podporu rastu, ktoré sú nevyhnutné pre ďalšiu integráciu, odstránenie rozdielov v príjmoch občanov, zabezpečenie prominentného miesta EÚ vo svetovom hospodárstve a vytvorenie podmienok pre prijatie nových členov.
|