Navigačný riadok


O NÁS
Zastúpenie Európskej komisie

Zastúpenie Európskej komisie


Obchodovanie s ľuďmi
Poslať túto stránku prostredníctvom e-mailuPoslať túto stránku prostredníctvom e-mailuPrintPrint

Podľa najnovších údajov sa počet obetí obchodovania s ľuďmi zvyšuje, ale odsúdených je čoraz menej priekupníkov. Napriek tomu väčšina krajín EÚ ešte stále nezaviedla nové, prísnejšie pravidlá EÚ, ktoré umožňujú účinnejšie bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi.

    Cecilia Malmströmová

    Počas svojho pôsobenia na poste komisárky EÚ sledujem výrazný posun v boji proti novodobému otroctvu – obchodovaniu s ľuďmi. Pred niekoľkými rokmi sa mnohí poprední európski politici správali, ako keby tento problém neexistoval alebo prinajmenšom ako keby neexistoval v ich krajine. Argumentovali, že obeťami sa stávajú len „niektoré ženy“ alebo že obchodovanie s ľuďmi je problémom najmä v krajinách susediacich s EÚ. Európske orgány s rozhodovacími právomocami však napokon pochopili skutočný rozmer problému moderného obchodovania s „otrokmi“. Pochopili, že muži, ženy a deti sú na európskom území, ale aj mimo neho predávaní ako tovar a že zlepšenie medzinárodnej spolupráce predstavuje jediný spôsob, ako zasiahnuť proti organizovaným zločineckým skupinám, ktoré riadia tento ohavný spôsob obchodovania.

    V médiách často vidíme správy o policajných raziách v skrytých verejných domoch alebo na staveniskách či farmách, kde sú obete počas noci zatvorené alebo príliš vydesené na to, aby sa pokúsili utiecť. Vidíme tiež náznaky toho, že organizované zločinecké skupiny upevňujú svoje pozície, pretože v Európe dopyt po službách, ktoré ponúkajú, rastie spolu so zhoršujúcou sa hospodárskou krízou.

    V súčasnosti môžeme s istotou povedať, že situácia sa zhoršila. Podľa novej správy , ktorú Európska komisia zverejnila 15. apríla 2013, sa na Slovensku v období rokov 2008 – 2010 počet potvrdených a predpokladaných obetí obchodovania s ľuďmi zvýšil z 28 na 38 osôb.

    V rámci celej EÚ sa počet potvrdených a predpokladaných obetí obchodovania s ľuďmi zvýšil v období rokov 2009 – 2010 zo 7 800 na 9 500 osôb. Dosť vysoký je aj počet nezaznamenaných prípadov.

    Napriek tomuto nárastu len niekoľko krajín EÚ zaviedlo nový a prísnejší právny rámec EÚ v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, hoci to v roku 2011 odsúhlasili všetky členské štáty. Len 6 z 27 členských štátov EÚ predložilo Európskej komisii správu o tom, že v plnej miere zaviedli tieto nové zákony do vnútroštátnych právnych predpisov. Slovensko sa bohužiaľ medzi týmito šiestimi krajinami nenachádza. Termín uplynul 6. apríla 2013, po dobe odkladu s trvaním 2 rokov. Je teda najvyšší čas, aby členské štáty splnili požiadavky.

    Nové právne predpisy zabezpečia, že súdy v celej Európe budú rovnako prísne posudzovať trestné činy súvisiace s obchodovaním s ľuďmi a krajiny EÚ budú povinné poskytnúť obetiam dostatočnú pomoc. Keďže právne predpisy v jednotlivých členských štátoch sa navzájom veľmi líšili, vytvorenie nového legislatívneho rámca bol môj prvý záväzok vo funkcii komisárky EÚ. V niektorých krajinách sa obchodovanie s ľuďmi trestalo len odsúdením na veľmi krátky pobyt vo väzení. Teraz, keďže sme sa dohodli na sprísnení trestov a poskytovaní intenzívnejšej podpory postihnutým, členské štáty by mali splniť svoje záväzky.

    V prípade pochybností by si orgány s rozhodovacími právomocami mali pozrieť najnovšie štatistiky z Európskej komisie, ktoré sú prvým takýmto prehľadom svojho druhu. Správu tvoria údaje pochádzajúce z rôznych orgánov v jednotlivých krajinách, napr. polícia, prokurátori, hraničný personál a inšpektori práce, ako aj z organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sa zaoberajú podporou obetí. Podľa výsledkov takmer sedem z desiatich obetí obchodovania s ľuďmi v Európe sú ženy, 17 % predstavujú muži a 15 % deti. 61 % obetí pochádza z krajín v rámci EÚ, najčastejšie z Rumunska a Bulharska, pričom Nigéria a Čína sú najbežnejšími krajinami pôvodu mimo Únie. 62 % obetí sa predáva na účely sexuálneho zneužívania, 25 % na účely nútenej práce a 14 % na účely iných foriem zneužívania, ako napr. nútené žobranie a odber orgánov.

    Ďalším znepokojivým faktom zo správy je klesajúci počet priekupníkov, ktorí sú za svoje trestné činy odsúdení. V roku 2008 bolo v Európe za trestný čin obchodovania s ľuďmi odsúdených 1 534 osôb. O dva roky neskôr sa tento počet znížil takmer o dvesto odsúdených. Pozitívnym znakom je však to, že čoraz viac obetí z krajín mimo EÚ už nie je posielaných späť do svojich rodných krajín. Zaznamenali sme 70 % nárast počtu povolení na pobyt, ktoré boli vydané obetiam obchodovania s ľuďmi v období rokov 2008 – 2010.

    V súčasnosti sa veľa úsilia na európskej úrovni venuje najmä vyriešeniu jadra tohto problému. Medzi členskými štátmi a Europolom a Eurojustom sa uskutočňuje čoraz vyšší počet spoločných vyšetrovaní. Finančné prostriedky EÚ sa vynakladajú na skúmanie toho, ako tento druh obchodovania postihuje tie najbezbrannejšie obete – deti. Tento rok Európska komisia vytvorí aj celoeurópsku platformu, ktorá bude združovať organizácie občianskej spoločnosti pracujúce s obeťami.

    Čaká nás však ešte veľmi veľa práce. Všetky krajiny EÚ musia začať zavádzať nové právne predpisy EÚ týkajúce sa obchodovania s ľuďmi a zameriavať sa na vyšetrovania a právne úkony, ktoré súvisia s týmito trestnými činmi. Pre obete to bude jasný a dôrazný znak toho, že nedovolíme, aby ich utrpenie v budúcnosti pokračovalo.

    Cecilia Malmströmová, komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti

    Súvisiace odkazy

    Posledná aktualizácia: 15/04/2013  |Na začiatok