Európska komisia

Milióny ľudí po celom svete opustili svoje domovy v dôsledku vojny alebo strachu z prenasledovania. Väčšina z nich hľadá azyl v susednej rozvojovej krajine – Pakistan a Sýria sú napríklad útočiskom pre približne 3 milióny utečencov. Niektorí utečenci sa nemôžu alebo nechcú vrátiť domov, pretože by boli vystavení stálemu prenasledovaniu. Mnohí z nich žijú v ohrození alebo potrebujú osobitnú pozornosť, ktorú im nie je možné poskytnúť v krajine ich útočiska. V takých prípadoch sa zvyčajne pristupuje k presídleniu, teda presunu utečencov do inej krajiny, kde im bude poskytnutý azyl.

Podľa odhadov Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov je potrebné presídliť 747 tisíc utečencov. Avšak v roku 2008 našlo svoj nový domov len menej ako 66 tisíc utečencov a z toho len 4 378 bolo presídlených do EÚ. Je to podstatne menej ako v ostatných častiach rozvinutého sveta, najmä v USA, Kanade a Austrálii.

Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby Európa výraznejšie reagovala na presídľovanie utečencov, a aby sa tak znížil počet tých, ktorí riskujú svoje životy pri snahe dostať sa do Európy nelegálne.

V súčasnosti sa len 10 krajín EÚ pravidelne podieľa na presídľovaní utečencov z krajín mimo EÚ, obvykle bez vzájomnej koordinácie či konzultácie. Plán vyzýva na vytvorenie dobrovoľného programu, ktorým by sa posilnila spolupráca na úrovni politiky a praxe.

Vďaka tomuto programu by prijímanie utečencov malo byť pre krajiny menej nákladné a komplikované. Takisto by sa zvýšil humanitárny a politický vplyv národných opatrení na presídlenie. Motiváciou pre krajiny zapojiť sa do programu by mala byť finančná podpora vo výške 4 000 EUR za presídleného utečenca.

V rámci programu sa má vytvoriť skupina odborníkov, ktorá bude identifikovať skupiny utečencov s prioritou ako napríklad irackí utečenci v Sýrii a Jordánsku alebo sudánski utečenci v Čade. Nový Európsky podporný úrad pre azyl bude pomáhať krajinám realizovať spoločné aktivity ako napríklad misie na výber utečencov či objasňovanie skutočností.

Návrh sa týka iba utečencov z krajín mimo EÚ. Krajiny by si naďalej zachovali právo rozhodovať o tom, ktorých utečencov a v akom počte príjmu.