Navigačný riadok


O NÁS
Zastúpenie Európskej komisie

Zastúpenie Európskej komisie


Mýty o EÚ rozpočte
Poslať túto stránku prostredníctvom e-mailuPoslať túto stránku prostredníctvom e-mailuPrintPrint

V poslednom čase sa v médiách dosť popísalo či hovorilo o rozpočte Európskej únie. Nie všetky informácie boli však pravdivé alebo úplne. Preto vám prinášame niekoľko mýtov o EÚ rozpočte.

    grafy a tabuľky

    Mýtus

    Rozpočet EÚ je obrovský!

    Skutočnosti

    Nie je to pravda! Rozpočet EÚ dosiahol v roku 2011 približne 140 miliárd eur, čo je veľmi málo v porovnaní s rozpočtami 27 členských štátov, ktoré dosiahli viac ako 6 300 miliárd eur. Inými slovami, celkové verejné výdavky členských štátov sú takmer 50-násobne vyššie ako rozpočet EÚ.

    Každý občan EÚ sa teda na rozpočte EÚ podieľal sumou 67 centov za deň, teda sumou, ktorá zodpovedá asi polovici šálky kávy. V porovnaní s výhodami, ktoré EÚ občanom prináša, len ťažko možno hovoriť o veľkých výdavkoch.

    Rozpočet EÚ je teda menší ako rozpočet stredne veľkých štátov Únie, akými sú napríklad Belgicko či Rakúsko.

    Na vec sa možno pozerať aj z inej stránky – rozpočet EÚ predstavuje približne 1 % hrubého domáceho produktu európskej dvadsaťsedmičky, teda hodnoty všetkých tovarov a služieb, ktoré sa v EÚ vyprodukujú. Priemerný rozpočet členského štátu sa na HDP podieľa 44 %.

    Rozpočet EÚ je vždy vyrovnaný, čiže na dlh sa neminie ani euro. Okrem toho 94 % prostriedkov, ktoré sa zaplatia do rozpočtu EÚ, sa v členských štátoch investuje do politík a programov, ktoré prinášajú priame výhody občanom.

    Mýtus

    Rozpočet EÚ sa neustále zvyšuje, hoci štáty svoje výdavky obmedzujú.

    Skutočnosti

    Omyl. Štátne rozpočty sa neznižujú, naopak, sú stále vyššie:

    • V rokoch 2000 až 2010 sa štátne rozpočty v EÚ zvýšili o 62 %, zatiaľ čo rozpočet EÚ sa v tom istom období zvýšil o 37 %.
    • V roku 2011 sa 23 z 27 štátnych rozpočtov zvýšilo.
    • Podľa posledných odhadov sa v roku 2012 predpokladá zvýšenie rozpočtov v 24 krajinách z 27.

    Mýtus

    Veľká časť rozpočtu EÚ ide na administratívu.

    Skutočnosti

    To je veľký omyl. Náklady EÚ na administratívu dosahujú menej ako 6 % celkového rozpočtu, pričom platy tvoria z týchto 6 % približne polovicu.

    Viac ako 94 % rozpočtu EÚ smeruje k občanom, do regiónov, miest, k poľnohospodárom a podnikateľom. Rozpočet EÚ sa sústreďuje na podporu rastu a tvorbu pracovných miest, riešenie problémov súvisiacich so zmenou klímy, migráciu, cezhraničnú trestnú činnosť a ďalšie problémy nás všetkých. Prispieva k zvyšovaniu prosperity, a to napríklad zlepšovaním vzájomného prepojenia Európanov cez energetiku, dopravu a informačné a komunikačné technológie, ďalej cez podporu menej rozvinutých regiónov tým, že sa v nich, ako aj vo zvyšku EÚ  podporuje rast a tvorba pracovných miest. Z rozpočtu sa podporuje aj výskum. Takisto sa zameriava na našu potravinovú bezpečnosť. Napokon ide aj o to, aby veľkosť EÚ vo svete zavážila, tak ako svojou veľkosťou zavážia USA a Čína, a aby sme sa spoločne usilovali pomôcť najchudobnejším obyvateľom sveta.

    Mzdy sa vyplácajú pracovníkom, ktorí takéto politiky EÚ s priamym pozitívnym dosahom na občanov vypracúvajú a riadia.

    Vezmime si napríklad liberalizáciu dopravy, práva cestujúcich alebo nižšie poplatky za roamingové hovory. Alebo spomeňme rozhodnutia Komisie v antitrastových a kartelových prípadoch, ktoré v dôsledku umelo zvyšovaných cien stáli spotrebiteľov milióny eur. Odhaduje sa, že v roku 2010 priniesli rozhodnutia Komisie vo veciach kartelov spotrebiteľom najmenej 7,2 miliardy eur.

    Pracovníci Európskej komisie sú zodpovední za rokovania o obchodných dohodách, ktoré pomáhajú znižovať ceny spotrebiteľského tovaru a ponúkajú širší výber cenovo dostupných produktov. Prostredníctvom vylepšených právnych predpisov a dohľadom nad finančnými trhmi sa tiež usilujú o to, aby sme poučili z finančnej a hospodárskej krízy. Náklady na administratívu sú dlhodobo stabilné a v posledných 5 rokoch sme sa veľmi snažili o ich udržanie na nízkej úrovni. Komisia uplatňuje politiku nulového rastu počtu zamestnancov. Nové kompetencie a priority rieši preskupovaním súčasných zamestnancov a okrem pracovníkov, ktorých musela prijať v súvislosti s rozšírením EÚ, nežiada žiadnych nových ľudí. Komisia sa okrem toho rozhodla v roku 2012 zmraziť svoje administratívne výdavky.

    Európska komisia uskutočnila veľkú reformu administratívy pred siedmimi rokmi. Jej súčasťou boli nižšie nástupné platy, vytvorenie kategórie zmluvných zamestnancov s nižšími mzdami, vyšší vek odchodu do dôchodku, nižšie dôchodky a vyššie príspevky na dôchodok.  Táto reforma už ušetrila daňovému poplatníkovi EÚ 3 miliardy eur a do roku 2020 sa má ušetriť ďalších 5 miliárd eur.

    Mýtus

    Rozpočet EÚ sa spája so samými podvodmi!

    Skutočnosti 

    Určite nie! Správnosť účtovníctva EÚ preveruje Európsky dvor audítorov, podľa ktorého sa finančné prostriedky vynakladajú v súlade s pravidlami.

    Je pravdou, že v niektorých oblastiach politík má Dvor audítorov ešte stále problém so schvaľovaním našich platieb. Napríklad v oblasti kohéznej politiky je chybovosť stále niečo nad 5 %, aj keď sa výrazne znížila. Dvor audítorov odhaduje chybovosť platieb Komisie na 2 až 5 % v závislosti od politiky, pričom prah chybovosti stanovil na 2%.

    Treba si však uvedomiť, že:

    • Chybovosť od 2 do 5 % nie je vysoká.  Znamená to 95-percentnú správnosť našich platieb. Teda na úrovni EÚ sa nám celkom darí.
    • Chyba ešte neznamená podvod. Podozrenie z podvodov sa týka len veľmi malej časti – približne 0,2 % z rozpočtu EÚ.

    Pri skúmaní nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia v máji minulého roku navrhla opatrenia, ako zvýšiť spoluzodpovednosť všetkých aktérov pri nakladaní s prostriedkami EÚ. Od národných platobných agentúr pre regionálnu pomoc by sa vo vzťahu k čerpaniu z fondov EÚ požadovali vyhlásenia hospodáriacich subjektov o vierohodnosti (podobne, ako to už funguje v poľnohospodárstve), ktoré by museli prejsť nezávislým auditom. Reakcie členských štátov boli zatiaľ zdržanlivé.

    Mýtus

    O rozpočte EÚ rozhodujú eurokrati bez akýchkoľvek demokratických postupov!

    Skutočnosti

    Omyl. O ročnom rozpočte EÚ rozhodujú volení politici v Európskom parlamente a Rade, ktorá zastupuje členské štáty. Komisia rozpočet iba navrhuje a musí dodržiavať stropy, ktoré títo politici stanovili na príslušné časové obdobie (teraz ide o obdobie 2007 – 2013).

    Komisia predkladá návrh viacročného finančného rámca. Potom sa o návrhu rokuje a transparentným a demokratickým postupom sa schvaľuje pri plnom dodržiavaní štátnej suverenity a demokratických zásad.

    Pokiaľ ide o výdavky, rozhodnutie o predpise, ktorým sa určí nový viacročný finančný rámec (MFF) platný od roku 2014, jednohlasne prijíma Európska rada po tom, ako získa súhlas väčšiny poslancov Európskeho parlamentu.

    O vlastných zdrojoch rozpočtu EÚ Rada jednohlasne rozhoduje po konzultácii s Európskym parlamentom. Toto rozhodnutie nadobudne účinnosť iba vtedy, keď ho schvália všetky členské štáty v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami.

    Okrem toho rozhodovanie EÚ o ročnom rozpočte sa riadi prísnymi demokratickými postupmi, ktoré sa podobajú postupom vo väčšine vlád členských štátov. Prvotný návrh ročného rozpočtu predkladá Komisia. Rozpočet potom preskúma a schvaľuje Rada a Európsky parlament. Konečná dohoda sa zvyčajne dosahuje každý rok v decembri.

    Každý občan môže proces rokovaní o rozpočte sledovať. Dokumenty sú uverejňované na našich webových stránkach a konkrétne diskusie vo výboroch Európskeho parlamentu možno sledovať online.

    Mýtus

    EÚ stojí príliš veľa!

    Skutočnosti 

    To jednoducho nie je pravda. Napovedá o tom aj porovnanie dňa daňovej slobody. Takto sa obrazne označuje deň, do ktorého priemerný občan odovzdá všetky zarobené peniaze štátu na daniach a iných povinných platbách. Vo väčšine členských štátov je tento deň na jar alebo v lete. Priemerný Európan však musí pracovať na to, aby splatil svoj príspevok do rozpočtu EÚ, len štyri dni, teda do 4. januára.

    Mýtus

    EÚ financuje pochybné projekty ako výcvikové centrá pre psov alebo koncerty Eltona Johna!

    Skutočnosti

    Ide o ďalšiu nepodloženú domnienku. V oboch prípadoch museli príslušné orgány vrátiť celú sumu až do posledného centu, pretože ju získali neoprávnene. Ani jeden z projektov nestál daňového poplatníka ani euro.

    Národné a regionálne orgány v členských štátoch v zásade vyberajú projekty, ktoré podľa nich najlepšie vyhovujú ich potrebám a sú v súlade so stratégiami a prioritami dohodnutým s Komisiou. Kontroly sa uskutočňujú na rôznych úrovniach (na úrovni projektu, štátu a EÚ), aby sa zaručilo, že peniaze daňových poplatníkov budú využité čo najlepšie. V prípade, že nárok na financovanie je neoprávnený, z rozpočet EÚ sa neuhradí.

    Mýtus

    Komisia chce zaviesť priamu EÚ daň a zvýšiť daňové zaťaženie občanov!

    Skutočnosti

    Nie je to pravda. Európska komisia nikdy nepresadzovala myšlienku priamej európskej dane.  Kontrola nad zvyšovaním daní ostane v rukách členských štátov. Z Komisie sa teda daňový úrad nestane. Námety prezentované v rámci revízie rozpočtu, ako získať nové vlastné zdroje, neznamenajú ďalšie príjmy pre Brusel. Nejde o ďalšie daňové zaťažovanie občanov. Skôr ide o zmenu podielov jednotlivých zdrojov na celkovom financovaní rozpočtu EÚ. Každé euro vybraté v reformovanom systéme znižuje príspevky jednotlivých štátov a prispieva k spravodlivejšiemu a transparentnejšiemu rozpočtu.

    Vedeli ste, že každé rozhodnutie o financovaní EÚ si vyžaduje jednohlasné schválenie členskými štátmi a následnú ratifikáciu podľa ich ústavných požiadaviek? Vykonávacie pravidlá si navyše vyžadujú súhlas Európskeho parlamentu. To znamená, že vlastné zdroje EÚ podliehajú dôkladnej parlamentnej kontrole, a teda suverenita a demokratické práva členských štátov sú v plnej miere zaručené.

    Mýtus

    Väčšina rozpočtu EÚ ide poľnohospodárom.

    Skutočnosti

    Nie je tomu tak. V roku 1985 sa približne 70 % rozpočtu minulo na poľnohospodárstvo. V roku 2011 dosiahla priama pomoc poľnohospodárom a výdavky na podporu tohto sektora 30 % rozpočtu, plus 11 % sa vynaložilo na rozvoj vidieka. Tento pokles pokračuje.

    Tento pomerne veľký podiel má okrem toho plné opodstatnenie. Poľnohospodárstvo je jediná politika, ktorá sa celá financuje z rozpočtu EÚ. To znamená, že výdavky EÚ do veľkej miery nahrádzajú výdavky jednotlivých štátov, a preto zaberajú značnú časť rozpočtu EÚ. Odkedy vznikla spoločná poľnohospodárska politika (SPP), sa to, čo sa už neplatí zo štátnych rozpočtov, platí z rozpočtu EÚ.

    Po uskutočnení série reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky došlo k presunu od podpory produkcie k priamej podpore príjmov poľnohospodárov, a to pod podmienkou, že sa dodržiavajú určité zdravotné a ekologické normy, podporujú sa tiež projekty zamerané na stimulovanie ekonomických aktivít vo vidieckych oblastiach. Takže SPP sa neustále vyvíja.

    Do EÚ navyše vstúpilo 12 nových členských štátov, z ktorých väčšina má rozsiahle poľnohospodárske odvetvie. Rozpočet SPP sa však na pokrytie týchto dodatočných nákladov nezvýšil.

    Mýtus

    Keďže ceny potravín a komodít sú vysoké, môžeme poľnohospodárske  dotácie zrušiť.

    Skutočnosti

    Práve naopak. Zvyšovanie a nestabilita cien potravín a komodít pripomína dôležitosť investícií do poľnohospodárstva, aby ponuka lepšie zodpovedala dopytu. Vysoké ceny znamenajú, že dopyt je väčší ako ponuka. Predpokladá sa, že globálny dopyt po potravinách sa do roku 2030 zvýši o 50 %, keďže populačný rast sprevádzajú zmeny v spôsobe stravovania v mnohých rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomikách. Preto sa táto problematika týka celého sveta a poukazuje na hlavnú úlohu potravinovej bezpečnosti – je nesmierne dôležité, aby si Európa zachovala svoj potenciál poľnohospodárskej produkcie vo všetkých oblastiach a nestala sa príliš závislá na dovoze potravín.

    Okrem toho v Európe nie je veľký priestor na územné rozširovanie produkcie, rast produktivity teda závisí od inovácií a výskumu. Politika EÚ zameraná na rozvoj vidieka môže poľnohospodárom pomôcť využiť nové produkčné možnosti a urýchliť zavedenie nových technológií.

    Mýtus

    Spoločná poľnohospodárska politika vytvára prebytok potravín a ide na úkor poľnohospodárov v najchudobnejších krajinách sveta.

    Skutočnosti

    Dni, kedy vznikali „jazerá vína“ a „hory masla“, sú dávno za nami.

    Od reforiem, ktoré našu poľnohospodársku politiku prispôsobili rozvojovým cieľom, už uplynulo 10 rokov. Vďaka nízkym alebo nulovým clám majú dnes rozvojové krajiny vynikajúci prístup na náš trh a jeho deformácie sa výrazne zmenšili. Približne 70 % poľnohospodárskeho dovozu do EÚ dnes pochádza z rozvojových krajín. Okrem toho sa výrazne znížili dotácie vývozu: pred 15 rokmi sme ročne vynakladali 10 miliárd eur na vývozné dotácie. V roku 2009 sme na tento účel nevynaložili viac ako 350 miliónov. Pri rokovaniach s WTO Únia ponúkla zrušiť do roku 2013 všetky vývozné dotácie. V roku 2011 sa dosiahol stav, že 90 % priamej podpory nedeformuje obchod (neviaže sa na produkciu).

    Vedeli ste, že priemerný poľnohospodár v EÚ dostane menšiu podporu od štátu ako priemerný poľnohospodár v USA? A vedeli ste, že EÚ je nielenže najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete, ale aj najväčším obchodným partnerom Afriky? Takmer 40 % afrického vývozu smeruje do EÚ. Hodnota dovozu poľnohospodárskych produktov z rozvojových krajín do EÚ je o 20 % vyššia ako súčet hodnôt ich dovozu do USA, Kanady, Japonska, Austrálie a Nového Zélandu.

    Mýtus 

    Kohézna politika je predražená dobročinnosť!

    Skutočnosti

    Určite nie. Kohézna politika pomáha chudobnejším regiónom a krajinám dobehnúť zameškané a zapojiť sa do jednotného trhu. Táto investičná politika je orientovaná na budúcnosť a prináša prospech aj zvyšku Európy. Znamená totiž rast a nové pracovné miesta v mnohých oblastiach.

    Napríklad vývoz v rámci EÚ smerujúci do regiónov, ktoré čerpajú podporu z kohéznych fondov, sa výrazne zvýšil. Kohézna politika jednoznačne súvisí s rastom v EÚ. Zo štúdií vyplýva, že vďaka kohéznej politike sme v roku 2009 v štátoch EÚ-25 dosiahli HDP o 0,7 % vyšší ako v období rokov 2000 – 2006.  Odhaduje sa, že ďalej porastie a v roku 2020 dosiahne 4 %. Len v štátoch EÚ-15 sa do roku 2020 odhaduje čistý kumulatívny vplyv na HDP vo výške 3,3 %. Inými slovami, európsky rozvoj spočíva v investíciách do regiónov. Rast v chudobnejšom kraji vedie k nákupu tovarov a služieb z iných bohatších oblastí. To podnecuje rozvoj jednotného trhu, kam smeruje 60 – 80 % vývozu členských štátov, čiže podstatne viac ako do tretích krajín, akými sú Čína, India alebo USA.

    Vďaka kohéznej politike sa v období 2000 – 2006 z každého investovaného eura vrátilo 2,1 eura. Do roku 2020 sa predpokladá zvýšenie návratnosti za každé euro na 4,2 eura. Kohézna politika zároveň prispela k rastu zamestnanosti. V roku 2009 sa vďaka politike z obdobia 2000 – 2006 zvýšila zamestnanosť odhadom o 5,6 milióna, teda každý rok sa zamestnalo v priemere o 560 000 ľudí viac, ako keď kohézna politika neexistovala.

    V súvislosti s recesiou a dlhovou krízou má kohézna politika kľúčovú úlohu v hospodárskej a sociálnej obnove, pretože pákovým efektom znásobuje investície do rýchlo rastúcich odvetví. Okrem toho pomáha ľuďom vzdelávať sa a zvyšovať si kvalifikáciu, aby si našli prácu.

    Mýtus

    Viacročný finančný rámec je ďalším dôkazom, že EÚ smeruje k centralizovanému plánovanému hospodárstvu.

    Skutočnosti

    Nie je tomu tak. Viacročný finančný rámec (MFF) vymedzuje dlhodobé výdavkové priority EÚ v súlade s politickými prioritami a stanovuje maximálne ročné sumy, ktoré možno na jednotlivé priority minúť.  Finančný rámec sa vzťahuje na niekoľkoročné obdobie (napríklad roky 2000 – 2006 a 2007 – 2013), aby sa zabezpečilo rozumné a zodpovedné finančné plánovanie a hospodárenie.

    V takomto viacročnom finančnom rámci nemôžu ročné rozpočty EÚ nekontrolovane rásť a musia sa zamerať na skutočné priority.

    Rozpočet EÚ nemá nikdy deficit, nikdy nevytvára dlhy a míňa len tie prostriedky, ktoré získa. Vždy je vyrovnaný.

    Posledná aktualizácia: 30/11/2012  |Na začiatok