Navigačný riadok


O NÁS
Zastúpenie Európskej komisie

Zastúpenie Európskej komisie


Lisabonská zmluva
Poslať túto stránku prostredníctvom e-mailuPoslať túto stránku prostredníctvom e-mailuPrintPrint

Po dlhých mesiacoch príprav a schvalovania vstúpila 1. decembra 2009 Lisabonská zmluva do platnosti.

    výtlačok Lisabonskej zmluvy položený na vlajke EÚ © EK

    Lisabonská zmluva prináša inštitucionálne zmeny, ktoré zjednodušujú postup rozhodovania a posilňujú pozíciu EÚ na medzinárodnej scéne. Podľa predsedu Komisie Barrosa dáva Lisabonská zmluva občanom v európskom projekte popredné miesto. „Som rád, že disponujeme tými správnymi inštitúciami, prostredníctvom ktorých môžeme konať, čím sme dosiahli potrebnú stabilitu,“ dodal.

    Zmluvu bolo potrebné najskôr ratifikovať vo všetkých členských štátoch, pričom tento proces sa ukončil len nedávno. V októbri 2009 sa opakovalo referendum v Írsku, ktoré tentoraz skončilo podporou zmluvy. Následne zmluvu podpísal aj český prezident Václav Klaus. Lídri EÚ sa potom stretli koncom novembra 2009 na osobitnom samite, ktorého cieľom bolo obsadiť dva nové posty, ktoré vznikli prijatím zmluvy. Prvým stálym predsedom Európskej rady sa stal belgický premiér Herman Van Rompuy a tzv. ministerkou zahraničných vecí EÚ sa stala Catherine Asthonová.

    Schválenie zmluvy znamenalo pre predsedu Komisie začiatok procesu menovania novej komisie. Barroso predstavil nových komisárov a ich portfólio 27. decembra 2009. Svojej práce sa konečne ujme aj 18 poslancov Európskeho parlamentu zvolených v júnových voľbách podľa pravidiel Lisabonskej zmluvy.

    Zmluva mení okrem iného aj rozdelenie hlasov medzi členskými štátmi pri hlasovaní a v niekoľkých oblastiach ruší právo veta. Zároveň rozširuje právomoci Komisie a posilňuje úlohu Parlamentu v legislatívnom postupe. Vďaka novému inštitútu, tzv. iniciatíve občanov, budú môcť občania priamo ovplyvňovať politiku EÚ. Právne záväznou sa stala aj Charta základných práv. Lisabonská zmluva mení a dopĺňa zmluvy o EÚ a ES, pričom Únii poskytuje nový právny rámec a nástroje potrebné na to, aby čelila budúcim výzvam v globalizovanom svete.

    Míľniky týkajúce sa Lisabonskej zmluvy

    jún 2007: Európska rada žiada usporiadať medzivládnu konferenciu s cieľom zmeniť a doplniť súčasné zmluvy

    júl – október 2007: uskutočnila sa medzivládna konferencia

    18. – 19. októbra 2007: neformálna Európska rada prijíma Zmluvu

    12. decembra 2007: predsedovia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie vyhlasujú Chartu základných práv

    13. decembra 2007: podpísanie novej Lisabonskej zmluvy

    december 2007 – november 2009: vo všetkých 27 členských štátoch prebiehajú ratifikačné postupy

    1. decembra 2009: zmluva nadobúda platnosť

    Kľúčové zlepšenia Lisabonskej zmluvy zahŕňajú

    • demokratickejšiu, otvorenejšiu a spoluzodpovednejšiu Úniu – Európsky parlament spolu s národnými parlamentmi budú mať väčšie slovo v rámci procesu prijímania rozhodnutí v EÚ a občania budú mať právo vedieť, o čom ich ministri na úrovni EÚ rozhodujú. Všetci občania Európy budú mať možnosť navrhované právne predpisy EÚ ovplyvňovať.
    • efektívnejšiu Úniu – vďaka efektívnym a zjednodušeným inštitúciám. Takisto vďaka rýchlejšiemu a ucelenejšiemu prijímaniu rozhodnutí v oblasti práva a poriadku, ktorými sa zvyšuje schopnosť EÚ bojovať proti trestnej činnosti, terorizmu a obchodovaniu s ľuďmi.
    • viac práv pre Európanov – hodnoty a ciele EÚ budú stanovené jasnejšie než kedykoľvek predtým. Takisto charta základných práv získa to isté právne postavenie ako samotné zmluvy EÚ.
    • postavenie významnejšieho globálneho aktéra – boli vytvorené nové miesta ako súčasť snahy EÚ zabezpečiť väčší súlad medzi jednotlivými zložkami vonkajšej politiky, ako sú diplomacia, bezpečnosť, obchod a humanitárna pomoc.

     

    Príklady desiatich výhod, ktoré Lisabonská zmluva prinesie európskym občanom

    • Právo občanov požiadať Komisiu, aby navrhla nové opatrenie („Európska občianska iniciatíva“)
    • Lepšia ochrana občanov prostredníctvom nového postavenia, ktoré získala Charta základných práv Európskej únie
    • Diplomatická a konzulárna ochrana všetkých občanov EÚ, ktorí cestujú a žijú v zahraničí
    • Vzájomná pomoc členských krajín EÚ v prípade prírodných katastrof alebo katastrof zapríčinených človekom, ako sú záplavy a lesné požiare
    • Nové možnosti, pokiaľ ide o riešenie cezhraničných vplyvov v oblasti energetickej politiky, civilnej ochrany a boja proti závažným cezhraničným zdravotným hrozbám
    • Spoločné opatrenia v boji proti zločineckým skupinám, ktoré cez hranice pašujú ľudí
    • Spoločné pravidlá, ktorých cieľom je predchádzať tzv. azylovej turistike, teda podávaniu žiadostí o azyl vo viacerých členských štátoch
    • Boj proti terorizmu zmrazením finančných prostriedkov
    • Demokratickejší prístup v rámci procesu prijímania rozhodnutí v EÚ (posilnené postavenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov)
    • Schopnosť poskytovať urgentnú finančnú pomoc tretím krajinám

     

    Súvisiace odkazy

    Posledná aktualizácia: 30/10/2010  |Na začiatok