|
Lisabonská zmluva prináša inštitucionálne zmeny, ktoré zjednodušujú postup rozhodovania a posilňujú pozíciu EÚ na medzinárodnej scéne. Podľa predsedu Komisie Barrosa dáva Lisabonská zmluva občanom v európskom projekte popredné miesto. „Som rád, že disponujeme tými správnymi inštitúciami, prostredníctvom ktorých môžeme konať, čím sme dosiahli potrebnú stabilitu,“ dodal.
Zmluvu bolo potrebné najskôr ratifikovať vo všetkých členských štátoch, pričom tento proces sa ukončil len nedávno. V októbri 2009 sa opakovalo referendum v Írsku, ktoré tentoraz skončilo podporou zmluvy. Následne zmluvu podpísal aj český prezident Václav Klaus. Lídri EÚ sa potom stretli koncom novembra 2009 na osobitnom samite, ktorého cieľom bolo obsadiť dva nové posty, ktoré vznikli prijatím zmluvy. Prvým stálym predsedom Európskej rady sa stal belgický premiér Herman Van Rompuy a tzv. ministerkou zahraničných vecí EÚ sa stala Catherine Asthonová.
Schválenie zmluvy znamenalo pre predsedu Komisie začiatok procesu menovania novej komisie. Barroso predstavil nových komisárov a ich portfólio 27. decembra 2009. Svojej práce sa konečne ujme aj 18 poslancov Európskeho parlamentu zvolených v júnových voľbách podľa pravidiel Lisabonskej zmluvy.
Zmluva mení okrem iného aj rozdelenie hlasov medzi členskými štátmi pri hlasovaní a v niekoľkých oblastiach ruší právo veta. Zároveň rozširuje právomoci Komisie a posilňuje úlohu Parlamentu v legislatívnom postupe. Vďaka novému inštitútu, tzv. iniciatíve občanov, budú môcť občania priamo ovplyvňovať politiku EÚ. Právne záväznou sa stala aj Charta základných práv. Lisabonská zmluva mení a dopĺňa zmluvy o EÚ a ES, pričom Únii poskytuje nový právny rámec a nástroje potrebné na to, aby čelila budúcim výzvam v globalizovanom svete.
|