Navigačný riadok


O NÁS
Zastúpenie Európskej komisie

Zastúpenie Európskej komisie


Kde v Európe sa žije najlepšie?
Poslať túto stránku prostredníctvom e-mailuPoslať túto stránku prostredníctvom e-mailuPrintPrint

Najväčší optimisti žijú V Dánsku, Fínsku a Švédsku, kde sa nachádza až 80 % pozitívne naladených ľudí. V ďalších krajinách EÚ úroveň optimizmu a šťastia za posledné roky klesla o 20 %. Tieto výsledky do veľkej miery odzrkadľujú ekonomickú realitu.

    v uliciach Bratislavy

    Kde naopak prevláda pesimizmus? Nikoho snáď neprekvapí, že je to v krajinách, ktoré zažívajú najväčšie ekonomické problémy, čiže v Grécku, Taliansku a Portugalsku.

    Ako si to vysvetliť? Spokojnosť so životom úzko súvisí s príjmom a so zdravotným stavom. Preto je pesimizmus najväčší u starších ľudí v strednej a východnej Európe. Najšťastnejší sú ľudia vo veku 18-34 rokov, študenti, zamestnanci a ľudia, čo pracujú z domu. Z pohľadu typu domácností sú najšťastnejšie páry s deťmi a páry bez detí. Najmenej šťastní sú rodičia, čo vychovávajú deti bez partnera. 

    7 % Európanov má problém vyžiť z mesačného príjmu. Najväčší problém s tým majú Gréci (22%), naopak najviac za vodou sú Fíni (len 1% populácie má problém uživiť sa). 

    Ako sú na tom Slováci? 

    Slováci patria medzi najväčších pesimistov (6. najväčší pesimisti v EÚ). Pokiaľ ide o pohľad do budúcnosti, Slováci sú druhí najväčší pesimisti, hneď po Grékoch. 

    Občania SR sú spokojní s bývaním, no veľmi nespokojní sú so zdravotníctvom, vzdelávaním a dôchodkovým systémom, tiež majú veľmi nízku dôveru vo verejné inštitúcie.

    Pokiaľ ide o sociálne napätie, Slováci najviac vnímajú napätie medzi bohatými a chudobnými a medzi národnosťami, resp. etnickými skupinami. Kým v niektorých štátoch ako Cyprus, Veľká Británia či Švédsko spokojnosť so životom s pribúdajúcim vekom narastá, na Slovensku naopak postupne s vekom klesá.

    Od roku 2007 zaznamenali obyvatelia Slovenska tretí najväčší prepad v pocite spokojnosti so životom (hneď po Grécku a Malte). Spolu s Grékmi a Bulharmi odpracujú týždenne najviac hodín. Rodina je pre Slovákov dôležitá. Dostupnosť bývania je hlavnou príčinou, prečo mladí Slováci (spolu s Talianmi, Portugalcami a Poliakmi) hlásia oneskorený odlet z rodinného hniezda.

    Čo tieto výsledky znamenajú?

    EÚ a jej členské štáty sa budú musieť viac zamerať na najviac zraniteľné skupiny – dlhodobo nezamestnaných, pracujúce ženy (vykazujú najväčšie problémy pri zladení pracovného a súkromného života).

    Ukazuje sa, že aj ľudia, ktorí čelia riziku sociálneho vylúčenia, dokážu viesť spokojný život, ak sú členmi dobrovoľníckych a charitatívnych organizácií, či pracujú pre komunitu. 

    Zraniteľnými sú aj neúplné rodiny. Čoraz väčší počet detí sa rodí mimo manželstva a domácnosti s jedným rodičom vykazujú veľké znevýhodnenie vo väčšine oblastí, ktoré vplývajú na kvalitu života. V dôsledku krízy môžu byť zraniteľní aj ľudia, ktorí majú na prvý pohľad dobré vyhliadky, avšak v dôsledku straty zamestnania, nárastu dlhov, či neistého bývania môžu čeliť problémom. V tejto situácii je potrebné vyzdvihnúť úlohu rodiny, ktorá pomáha prekonávať ťažkosti. To sa týka najmä postavenia žien, ktoré popri pracovných úlohách ešte nesú najväčšie bremeno v starostlivosti o domácnosť, deti a v opatere seniorov (ženy na Slovensku venujú 29 hodín týždenne starostlivosti o deti a 18 hodín vareniu a starostlivosti o domácnosť).

    Zákonodarcovia by mali zvážiť zakotvenie väčšej flexibility pokiaľ ide o pracovný čas a zlepšiť dostupnosť predškolských zariadení, tak aby sa lepšie dali zladiť rodinné a pracovné povinnosti.

    Posledná aktualizácia: 03/12/2012  |Na začiatok