Navigačný riadok


O NÁS
Zastúpenie Európskej komisie

Zastúpenie Európskej komisie


Kríza a jej vplyv na chudobu na Slovensku
Poslať túto stránku prostredníctvom e-mailuPoslať túto stránku prostredníctvom e-mailuPrintPrint

V júli 2009 sa uskutočnil ďalší z prieskumov verejnej mienky Eurobarometer zameraný na monitorovanie sociálneho vplyvu finančnej a hospodárskej krízy na Európanov.

    v uliciach Bratislavy

    Keďže takmer 80 miliónov Európanov žije pod hranicou chudoby, Európska komisia vyhlásila rok 2010 za ,,Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu".

    ,,Každý má právo žiť dôstojne. Aj keď Európska únia patrí k najbohatším regiónom sveta, aj tu existujú milióny ľudí, ktorí žijú pod hranicou biedy. Chudoba a vylúčenie zo spoločnosti majú dopady nielen na kvalitu života jednotlivcov a ich schopnosť zaradiť sa do spoločnosti, ale sú brzdou aj pre celkový hospodársky vývoj. Preto pomoc Európskej únie je namierená nielen do rozvojových tretích krajín, ako si myslí väčšina Európanov, ale tiež do členských štátov v rámci mnohých programov a iniciatív", poznamenala k Eurobarometru Andrea Elscheková-Matisová, vedúca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

    V priemere 57 % Európanov pocítilo nárast chudoby za posledný rok. Najpesimistickejší pohľad majú Lotyši – až 90% si myslí, že chudoba v krajine za posledný rok vzrástla. Podobné nálady sú v Portugalsku (88%) a Maďarsku (87%). Slováci nárast chudoby vnímajú trošku menej, 32 % opýtaných odpovedalo, že chudoba za posledný rok vzrástla ,,veľmi" a 17% tvrdilo, že ,,mierne". Je to veľký rozdiel v porovnaní s Cyprom, Gréckom a Francúzskom, kde si vyše polovica obyvateľov (na Cypre až 60%) myslí, že chudoba v EÚ prudko vzrástla. Na Slovensku a tiež aj v Čechách si to však myslí len 1 z 10 opýtaných. Čo sa týka miery chudoby priamo na Slovensku, takmer štvrtina Slovákov zastáva názor, že ostala taká istá, aká bola pred krízou. No až tretina občanov Slovenska označila za chudobného každého tretieho Slováka.

    Slováci podľa prieskumu zvládajú aj platenie účtov. Vyše polovica opýtaných nemá žiadne problémy s platbami v domácnosti a 27% Slovákov má ťažkosti len z času na čas. Je to síce nižšie percento ako napríklad v Dánsku, kde zvláda bez problémov platiť účty až 79% občanov, ale v porovnaní s európskym priemerom (45%) sme na tom aj tak o čosi lepšie. Treba však dodať, že pätina Slovákov mala za posledný rok finančné problémy a nevedela si zaplatiť účty alebo nakúpiť potrebné veci.

    Pri otázkach o dôchodkoch sa tretina Európanov zhodla na tom, že budú musieť na svoj dôchodkový vek šetriť viac a ďalšia tretina si myslí, že dostane nižšie dôchodky ako očakávala. Podobný názor zastávajú aj Slováci (28%). Respondenti len v dvoch krajinách sú názoru, že hospodárska a finančná kríza sa výraznejšie nedotkne ich dôchodkov – Dánsku a Fínsku.

    Európania boli požiadaní aj predpovedať svoju finančnú situáciu na najbližších 12 mesiacov. Vyše polovica z nich, ako aj 47% Slovákov, si myslí, že ich finančná situácia ostane rovnaká. Taktiež okolo 40% Európanov (34% Slovákov) zastáva názor, že budú schopní v najbližšom roku platiť za nájom, prípadne splácať hypotéku. Zaujímavé je, že pri otázke, aké by bolo riziko vyžitia v nasledujúcom roku pri neočakávanom výdavku 1.000 €, takmer zhodný počet Slovákov (24%) uviedlo ,,vysoké riziko" a takisto ,,žiadne riziko". Pozitívnym faktom je aj to, že až 61% Slovákov si myslí, že si v nasledujúcom roku budú schopní udržať svoju prácu.

    Prieskum verejnej mienky sa uskutočnil od 8. do 12. júla 2009 na vzorke viac ako 25 tisíc respondentov starších ako 15 rokov v celej EÚ. Na Slovensku sa prieskumu zúčastnilo 1006 občanov.

    Celý prieskum nájdete tu.

    Súvisiace odkazy

    Posledná aktualizácia: 30/10/2010  |Na začiatok