Navigačný riadok


O NÁS
Zastúpenie Európskej komisie

Zastúpenie Európskej komisie


Farmári si podporu zaslúžia
Poslať túto stránku prostredníctvom e-mailuPoslať túto stránku prostredníctvom e-mailuPrintPrint

KOMENTÁR Dušana Chreneka

Návrh reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky je na stole už od októbra 2011. Napriek silnému tlaku na zníženie výdavkov do poľnohospodárstva komisia navrhla na obdobie 2014-2020 rovnakú úroveň podpory, aká je teraz.

    Farmári si podporu zaslúžia

    Pre Slovensko návrh počíta s vyššími prostriedkami na priame platby pre farmárov a jednu z najvyšších podpôr na rozvoj vidieka. Pre viaceré krajiny by podpora klesla, pre Slovensko by, naopak, stúpla. Ak spočítame v referenčnom roku 2013 priame platby spolu s rozvojom vidieka, tak Slovensko je nad úrovňou priemeru EÚ, dokonca pred Francúzskom či Španielskom. Aj tak sa však dookola opakujú tvrdenia, že za zlý stav nášho poľnohospodárstva môže Komisia, že sa nedodržiavajú sľuby z predvstupového obdobia, že slovenskí farmári dostávajú 30 % toho čo západoeurópski, stropovanie je likvidačné pre farmy atď.

    Aká je realita? Každý už počul o tom, že priame platby pre farmárov sú na Slovensku nižšie ako v západných štátoch. Počul však už niekto o tom, že má prostriedky na rozvoj vidieka vo výške 178 % priemeru únie? Alebo o tom, že súčet podpôr na priame platby a rozvoj vidieka je pre Slovensko 358 eur na hektár, kým priemer v EÚ je 353 a vo Veľkej Británii 270 eur? V roku 2010 dostalo Slovensko z Bruselu len na poľnohospodárstvo 652 miliónov eur, čo je viac ako celý náš príspevok do EÚ.

    Nie je pravda ani to, že „Slovensko dostalo pri vstupe do EÚ prísľub, že v roku 2013 bude dostávať priame platby na hektár vo výške priemeru EÚ“. V prístupovej zmluve sa zakotvilo, že v roku 2013 Slovensko dostane 100 % svojej národnej obálky. To sa v budúcom roku stane skutočnosťou. Komisia si nezatvára oči pred tým, že národné obálky sú pre jednotlivé štáty rozdielne, a preto navrhla, aby sa rozdiely postupne zmenšovali. Mimochodom, neplatí ani to, že všetky západoeurópske krajiny majú viac ako východoeurópske. Slovensko má priame platby vyššie ako Portugalsko a Slovinsko je vysoko nad priemerom EÚ.

    Zavádzajúce sú tiež reči o tom, že stropovanie (obmedzenie výšky dotácií) je pre naše firmy likvidačné. Na Slovensku by sa to dotklo len malého počtu fariem. Prostriedky zo stropovania (asi 1 %) by sa presunuli na rozvoj vidieka a o žiadne prostriedky by sme neprišli. Aj občania si želajú, aby vlastníci obrovských pozemkov, ktorí vykonávajú iba minimálnu poľnohospodársku činnosť, neboli neprimerane dotovaní. Ak sa presadí návrh Komisie, tak sa slovenské farmy, ktoré zamestnávajú väčší počet ľudí a aktívne hospodária, vôbec nemusia obávať znižovania priamych platieb.

    Podstatné rozhodnutia sa prijímajú na Slovensku. Najmä o tom, ako sa využívajú značné prostriedky na rozvoj vidieka, aké systémové opatrenia sa zavádzajú a na akú produkciu sa zameriavajú jednotliví farmári. Je ľahké hádzať vinu na Európsku komisiu, oveľa ťažšie je riešiť nahromadené problémy v poľnohospodár­stve.

    Slovenskí farmári si podporu plne zaslúžia. Ak chceme mať dostatok kvalitných potravín a zdravý vidiek, musíme ich aktívne podporovať. To návrh komisie aj robí a nezabúda ani na mladých farmárov, malé farmy, nevyhnutnosť zlepšiť postavenie farmárov v potravinovom reťazci a ich schopnosť reagovať na krízové situácie.

    Poľnohospodárstvo je významnou súčasťou európskych politík a tvorí značnú časť jej rozpočtu. Dôležité sú aj ďalšie politiky – investície do regiónov, výskumu, vzdelávania a infraštruktúry. Na ne potrebujeme primerané peniaze. A teraz je na lídroch členských štátov, aby sa dohodli na patričnom rozpočte pre poľnohospodárstvo, ako aj pre ďalšie pre Európu životne dôležité oblasti.

    Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike

    Tento komentár bol uverejnený 14. decembra 2012 v Pravde.

    Posledná aktualizácia: 17/12/2012  |Na začiatok