Európska komisia

V snahe vyjsť zo slepej uličky medzinárodných rozhovorov o klíme Komisia zverejnila plán financovania boja proti globálnemu otepľovaniu v rozvojových krajinách do roku 2020 , podľa ktorého by príspevky EÚ mali ročne predstavovať od 2 do 15 miliárd EUR.

Tento plán by mal odštartovať diskusie v Parlamente a Rade, ktorých cieľom je definovať stanovisko EÚ k jednej z najzávažnejších tém na nadchádzajúcej konferencii OSN o zmenách klímy, ktorá sa bude konať v decembri 2009 v Kodani.

Hoci do konferencie už zostávajú len tri mesiace, prípravné medzinárodné rozhovory uviazli na mŕtvom bode v otázke, ako pomôcť rozvojovým krajinám prispôsobiť sa globálnemu otepľovaniu a ako ho obmedziť.

EÚ a ďalšie hospodárske mocnosti sa zhodujú v potrebe úhrady nákladov na zníženie emisií skleníkových plynov z rozvojových krajín. Zatiaľ však nie je jasné, o aké náklady ide a aký podiel z nich by mali zaplatiť vyspelé krajiny.

Náklady na opatrenia súvisiace s globálnym otepľovaním pravdepodobne v najbližších rokoch porastú. EÚ odhaduje, že na to, aby nárast celosvetových teplôt neprekročil 2°C budú rozvojové krajiny potrebovať do roku 2020 ročne 100 miliárd EUR. Teplotná hranica dvoch stupňov je dôležitá, pretože minimalizuje riziko nebezpečných a nekontrolovateľných zmien klímy.

Podľa výpočtov Komisie bude nevyhnutné zozbierať 22 až 50 miliárd EUR na medzinárodné verejné financovanie, pričom príspevok každej krajiny bude zodpovedať jej podielu na emisiách a jej finančným možnostiam. V prípade EÚ sa jedná o finančný príspevok vo výške 2 až 15 miliárd EUR ročne do roku 2020. Zvyšné finančné prostriedky poskytnú ďalšie vyspelé krajiny a krajiny s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom ako Čína a India.

V návrhu sa uvádza aj ďalší príspevok EÚ na obdobie rokov 2010 – 2012 vo výške od 500 miliónov do 2,1 miliardy EUR, ale vzhľadom na urgentnosť situácie Komisia navrhuje viac.

Cieľom decembrovej konferencie v Kodani je vypracovať novú a ambicióznejšiu celosvetovú dohodu o boji proti zmenám klímy. Aktuálna dohoda, tzv. kjótsky protokol, vyprší koncom roku 2012.

V kjótskom protokole sa neuvádzajú žiadne požiadavky na rozvojové krajiny. Avšak snahou vyspelých krajín je, aby sa k novému záväzku pridali aj rastúce veľmoci ako India a Čína, a aby v konečnom dôsledku znížili svoje emisie.