|
V dôsledku najhoršej hospodárskej krízy od konca druhej svetovej vojny
prišla EÚ o viac ako 4 milióny pracovných miest. A keďže nezamestnanosť stále
rastie (aj keď pomalším tempom), očakáva sa, že počet nezamestnaných stúpne do
konca roka 2010 na 7,5 milióna osôb.
Mohlo to však dopadnúť oveľa horšie. Podľa správy EÚ, ktorá bola publikovaná 15. decembra 2009, nebol nárast
nezamestnanosti taký prudký, ako by sa dalo usúdiť z poklesu výroby. Autori
správy sa domnievajú, že kombinácia krízových opatrení a finančná pomoc EÚ
zmiernili dosah krízy na trh práce.
Keď ekonomická kríza zasiahla Európu, väčšina krajín podnikla kroky zamerané
na prevenciu hromadných prepúšťaní. Mnohé štáty rozšírili sociálne služby,
obmedzili nárast platov najmä vo verejnej správe alebo finančne podporili
režimy, ktoré nabádajú podniky, aby svojim zamestnancom radšej skrátili
pracovný čas, než by ich prepustili.
Podľa správy sa takýmito opatreniami podarilo zachrániť desiatky tisícov
pracovných miest. Tieto kroky však mali byť dočasné. Ekonomika sa v súčasnosti
zotavuje a Komisia varuje, že tieto protikrízové opatrenia by mohli obmedziť
rast a zamestnanosť.
Podľa správy by najsilnejšie ekonomiky EÚ mali postupne ukončiť dotovanie
pracovných miest a iné opatrenia na ochranu zamestnancov a pokračovať v
dlhodobých reformách zameraných na vytvorenie pružných pracovných trhov s
vysokou mierou sociálnej ochrany.
Ale ako sa majú zachovať krajiny, ktoré sa nachádzajú v mimoriadne ťažkej
situácii a ktoré sa v snahe zachrániť svoju ekonomiku čoraz viac zadlžujú?
Komisia im odporúča, aby sa namiesto podpory nezamestnaných sústredili na
vytváranie pracovných miest. Mohli by tak predísť dlhodobej nezamestnanosti.
Komisia však zdôrazňuje, že krajiny, v ktorých sa na budúci rok očakáva
najvyšší nárast nezamestnanosti, budú môcť naďalej vykonávať súčasné
opatrenia.
Ministri práce členských krajín budú správu pripomienkovať v rámci príprav
nového plánu EÚ pre zamestnanosť a rast. Súčasná Lisabonská stratégia vyprší v
roku 2010.
|