Ako čo najlepšie využívať EŠIF

Na budúci týždeň sa uskutoční fórum o súdržnosti, ktoré bude dôležitým míľnikom diskusie o politike súdržnosti po roku 2020. Uvedený príspevok je súčasťou špeciálneho vydania časopisu Panorama, ktoré vychádza v kontexte tejto diskusie.

Panorama sa porozprávala s Mari Kiviniemi, zástupkyňou generálneho tajomníka OECD.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vysvetľuje dôležitosť iniciatív založených na konkrétnych miestach a efektívnej koordinácie a uplatňovania európskych nástrojov financovania v záujme zlepšenia investícií a ich vplyvu na miestnej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni v celej EÚ.

• Aký je všeobecný názor OECD na európske štrukturálne a investičné fondy?

Európske štrukturálne a investičné fondy sú významným rozmerom súboru nástrojov politiky EÚ, ktorý je založený na konkrétnych miestach. V uplynulých rokoch sa tieto finančné prostriedky postupne stali súčasťou celkového balíka štrukturálnych politík, pretože sa čoraz viac zameriavajú na kľúčové hnacie sily hospodárskeho rastu vrátane infraštruktúry, inovácie a zručností. EŠIF by sa mali aj naďalej sústreďovať na tieto ciele podporujúce rast a odolávať silnejúcemu tlaku na presunutie týchto prostriedkov na iné potreby. Tieto opatrenia by však mali dopĺňať významné úvahy. Po prvé ich treba rozlišovať v jednotlivých regiónoch, aby sa zaistilo, že posunú do popredia najnutnejšie potreby každého miesta. Po druhé treba zabezpečiť doplnkovosť na úrovni regionálnej politiky EÚ, aby sa zaručilo, že dopĺňajú, a nie nahrádzajú vnútroštátne verejné výdavky, a zároveň, aby sa prostriedky vynakladali efektívne. Po tretie je takisto dôležité zabezpečiť ich dobrú koordináciu na všetkých úrovniach vlády a zosúladiť ich s investičnými rozhodnutiami na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, čo pomôže zlepšiť efektívnosť investícií.

• Akú úlohu by mali tieto finančné prostriedky zohrávať v rozpočte EÚ a všeobecnejšie pri dosahovaní cieľov hospodárskej politiky?

Z pohľadu noriem OECD rozpočtový systém EÚ orientovaný na výkonnosť a výsledky patrí medzi najpokročilejšie v štandardnom ukazovateli výkonnosti rozpočtových rámcov. Na základe analýzy OECD, ktorá sa práve dokončuje, rozpočtové postupy EÚ zahŕňajú veľa efektívnych a inovačných hľadísk, z ktorých sa môžu poučiť národné vlády uvažujúce o vlastnom programe reformy rozpočtu orientovanej na výkonnosť. „Rozpočet zameraný na výsledky“ je cenná iniciatíva zameraná na ďalšie posilňovanie väzieb medzi vynaloženými peniazmi a viditeľným vplyvom. OECD konštatuje, že rozpočtové postupy EÚ budú ešte prínosnejšie, ak sa jasne a presne skĺbia ciele a výsledky hospodárskej politiky a iných politík, či už ex ante, alebo ex post. Parlament aj Rada budú vďaka tomu môcť plnohodnotnejšie formovať jadro rozpočtovej politiky EÚ.

V súlade s plánom OECD pre inkluzívny rast sa z rozpočtu EÚ financujú opatrenia na napĺňanie cieľov rastu aj súdržnosti. Vzhľadom na silnú orientáciu finančných prostriedkov na investície by sa mali usilovať o zvýšenie rastu produktivity európskych hospodárstiev. Finančné prostriedky sú zároveň jedným z mála nástrojov solidarity v krajinách EÚ, čo má mimoriadny význam pre krajiny eurozóny, ktoré nemajú žiadne medzivládne rozpočtové prevody. Objavujú sa však dôležité otázky o type vykonaných investícií, pretože európsky prínos môže byť menej zreteľný, najmä keď sa prostriedky používajú na krátkodobú pomoc.

• Aké hlavné podmienky sú potrebné na maximalizáciu ich vplyvu a ich efektívneho vynakladania?

Investície EŠIF musia byť priaznivo naklonené rastu, aby sa znásobil ich vplyv, pokiaľ ide o zloženie a efektívnosť verejných financií. Ak sa vynaložia tak, že budú zahŕňať vnútroštátne verejné financie a súkromné investície, môžu podporiť väčšie investície a produktivitu. Solídne správne rámce, v ktorých je možná lepšia koordinácia investícií na všetkých úrovniach vlády a modernizácia administratívnej kapacity, sú kľúčom k maximalizácii ich vplyvu na vnútroštátnej úrovni aj nižších úrovniach štátnej správy. S cieľom pomôcť riadiť túto vzájomnú závislosť od verejných investícií OECD vytvorila 12 zásad efektívnych verejných investícií na všetkých úrovniach vlády, ktoré schválil Výbor regiónov EÚ. V týchto usmerneniach sa stanovuje, ako riadiť výzvy súvisiace s vertikálnou koordináciou, horizontálnu koordináciu v rôznych jurisdikciách, aby sa investovalo v príslušnom rozsahu, kapacity na nižšej úrovni štátnej správy a všeobecné rámcové podmienky pre efektívne verejné investície.

V odporúčaní OECD sa zdôrazňuje, že sú potrebné správne nástroje na riadenie tejto koordinácie, ktorá nevzniká spontánne. Medzi takéto nástroje patria napríklad diskusné platformy, opatrenia spolufinancovania a finančné stimuly na koordináciu. Podmienenosť môže takisto za určitých podmienok posilniť lepšiu správu verejných investícií. Podmienenosť ex-ante, ktorá bola zavedená v období financovania 2014 – 2020, zabezpečuje v EÚ priamu väzbu medzi investíciami spolufinancovanými z EŠIF a politikami na úrovni EÚ a pomáha rozbiehať reformy politiky v záujme presadzovania lepšieho využívania finančných prostriedkov.

• Ako hodnotíte európsku politiku súdržnosti a tieto finančné prostriedky oproti iným územným politikám v krajinách mimo EÚ?

Je nesmierne náročné hodnotiť vplyv akejkoľvek politiky na výkonnosť konkrétnej krajiny, regiónu alebo miestneho hospodárstva. V prípade EŠIF sa v uplynulom desaťročí mnoho krajín, v ktorých tieto finančné prostriedky podporili konvergenciu, stretlo aj s fiškálnou konsolidáciou/sprísnením v dôsledku finančnej krízy, čo viedlo k významnému zmršteniu verejných investícií v Európe. Tieto finančné prostriedky však patrili medzi pár stabilných zdrojov podporujúcich investície počas tohto obdobia, a najmä na nižších úrovniach štátnej správy.

Jedinečnou vlastnosťou EŠIF je dlhší časový rámec formálneho záväzku, ktorý prekračuje sedem rokov oproti kratším časovým rámcom územných politík v krajinách mimo Európy. EŠIF teda poskytuje dlhodobý nástroj politiky štrukturálnych úprav, ktorý pomáha regionálnym hospodárstvam predvídať a prispôsobiť sa s cieľom ponúknuť obyvateľom na všetkých miestach možnosť nájsť životaschopné príležitosti na rozvoj. Naše štúdie o krajinách v rámci OECD poukazujú na dve kľúčové prísady pri tvorbe úspešných územných politík. Prvou je potreba vybudovať efektívne prepojenia medzi mestami a vidieckymi oblasťami, pokiaľ ide o politiku infraštruktúry, územné plánovanie, integráciu trhu práce a reakcie vlády. Druhou je význam obchodovateľného sektora, t. j. pre tých, ktorí sú vystavení medzinárodnej hospodárskej súťaži, v záujme postupu dobiehania zaostávajúcich regiónov. Z našich štúdií vyplýva, že dobiehajúce regióny sa zvyknú viac špecializovať na tieto obchodovateľné činnosti.