10 otázok o politike súdržnosti – Regionálna politika EÚ

Ďalšie nástroje

  •  
  • Zmenšiť písmo  
  • Zväčšiť písmo  

„Politika súdržnosti“ stojí za státisícmi projektov v rámci celej Európy, ktoré čerpajú finančné prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu (Kohézny fond sa vzťahuje na členské štáty EÚ, ktorých HDP je nižší ako 90 % priemeru EÚ-27 – Chorvátsko sa neberie do úvahy).

Hospodárska a sociálna súdržnosť – ako sa definuje v Jednotnom európskom akte z roku 1986 – je o „zmierňovaní rozdielov medzi jednotlivými regiónmi a zaostalosti regiónov s menej výhodnými podmienkami“. Najnovšia zmluva EÚ, Lisabonská zmluva, pridáva k súdržnosti ďalší aspekt, keď odkazuje na „hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť“. 

Myslí sa tým, že politika súdržnosti by mala podporovať aj vyváženejší a udržateľnejší „územný rozvoj“ – širší koncept, ako je regionálna politika, ktorá je prepojená výhradne s EFRR a funguje výslovne na regionálnej úrovni.

V rozpočtovom období 2014 – 2020 bola koordinácia a súdržnosť medzi politikou súdržnosti a inými politikami EÚ, ktoré prispievajú k regionálnemu rozvoju – konkrétne politikou rozvoja vidieka, námornou politikou a politikou rybného hospodárstva – posilnená stanovením spoločných ustanovení pre EFRR, ESF, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond námorného a rybného hospodárstva (EFNRH). Všetkých päť fondov sa spolu označuje ako európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF).

Krajiny EÚ si zvolili rozdielne administratívne členenie svojich území. Na európskej úrovni sa so zámerom zjednodušiť správu programov a porovnávanie štatistík vymedzili regióny označované ako NUTS (nomenclatures d'unités territoriales statistiques - nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely en). EÚ je aktuálne rozdelená na 274 „regiónov úrovne NUTS 2“ (od 800 000 do 3 miliónov obyvateľov).

V rámci cezhraničnej spolupráce sa možno stretnúť aj s výrazom "euroregióny". Tento pojem vznikol v Európe po druhej svetovej vojne z iniciatívy miestnych politikov, ktorí chceli presadzovať záujmy spoločné pre ľudí žijúcich na rôznych stranách tých istých hraníc.
Ide o združenia, ktoré nemajú určitú právnu formu. Existujú nezávisle na Európskej únii, ale často sa podieľajú na projektoch európskej územnej spolupráce. Euroregióny zastupuje Združenie európskych pohraničných regiónov en.

Nariadenia, ktoré určujú sumy dostupné pre politiku súdržnosti na obdobie 2014 – 2020, nadobudli platnosť 21. decembra 2013 ako súčasť „finančnej perspektívy“, sedemročného európskeho rozpočtu. Na opatrenia politiky súdržnosti v 28 členských štátoch EÚ na obdobie 2014 – 2020 sa vyčlenilo 351,8 miliardy EUR, čo je asi tretina rozpočtu EÚ. Národné vlády v Rade EÚ vyrokovali spôsob, akým by sa finančné prostriedky mali rozdeľovať, a hoci politika súdržnosti prináša výhody všetkým regiónom, prioritou sú krajiny a regióny, ktorých rozvoj zaostával. Viac ako polovica rozpočtu – 182,2 miliardy EUR – je určená pre menej rozvinuté regióny, ktorých HDP je menší ako 75 % priemeru EÚ-27. Pre prechodné regióny, ktorých HDP predstavuje 75 % až 90 % priemeru EÚ, sa vyčlenilo 35 miliárd EUR a pre rozvinutejšie regióny s HDP vyšším ako 90 % priemeru EÚ 54 miliárd EUR.

Členské štáty potom použijú finančné prostriedky na financovanie programov – tematických programov pokrývajúcich celú krajinu (napríklad na životné prostredie alebo dopravu) alebo regionálnych programov prideľujúcich finančné prostriedky konkrétnej časti krajiny.

Zistite, či je váš región zahrnutý v období 2014 – 2020

Finančné prostriedky z EŠIF môžete získať bez ohľadu na to, v akom ste regióne. Okrem malého množstva projektov veľkého rozsahu Európska komisia nezasahuje do procesu výberu projektov v regiónoch.
V rámci decentralizovaného systému riadenia sa pre každý zo 455 programov, ktorými sa v období rokov 2007 - 2013 uplatňuje politika súdržnosti, menovali vnútroštátne alebo regionálne orgány zodpovedajúce za ich riadenie - tzv. riadiace orgány.

Riadiace orgány určujú hodnotiace kritériá a kritériá výberu, menujú členov výberovej komisie a jej prostredníctvom vyberajú projekty, ktoré získajú európsku pomoc v súlade s výzvou na predkladanie žiadostí otvorenou pre všetkých žiadateľov.
Získajte viac informácii o riadiacich orgánoch a programoch vo vašom regióne en či vašej krajine. Pozrite si aj ďalšie typy dostupných prostriedkov z rozpočtu Spoločenstva.

O prostriedky z európskych fondov môže žiadať veľký počet občanov a subjektov, ale nie vždy o tom majú informácie... Žiadateľmi o pomoc z fondov politiky súdržnosti môžu byť podniky (najmä malé a stredné), verejnoprávne organizácie, združenia či jednotlivci, ak predložia projekt spĺňajúci kritériá výberu stanovené riadiacim orgánom daného programu. Prostriedky zo štrukturálnych fondov môžu získať aj zahraničné podniky usadené v EÚ. Počas programovacieho obdobia 2007 - 2013 má každý štát povinnosť uverejňovať a aktualizovať zoznam všetkých príjemcov prostriedkov zo štrukturálnych fondov.

Zoznamy sa vám zobrazia po kliknutí na tento odkaz en.

Pravidlá určujú isté kategórie oprávnených výdavkov. Na programové obdobie 2014 – 2020 nariadenie o spoločných ustanoveniach definuje 11 tematických cieľov, ktoré získajú podporu z fondov politiky súdržnosti. Značná časť výdavkov musí byť zameraná na tieto priority, ktoré pokrývajú témy, ako sú výskum a inovácie, podpora malých a stredných podnikov, životné prostredie, doprava, zamestnanosť, školenia a verejná správa. Vnútroštátne a regionálne orgány vo svojich operačných programoch určujú, ako plánujú rozdeľovať dostupné finančné prostriedky medzi hlavné témy. Vnútroštátne stratégie sú stanovené v takzvaných dohodách o partnerstve.

Prečítajte si viac o oblastiach činnosti politiky súdržnosti EÚ

Politika súdržnosti prostredníctvom 11 tematických cieľov pomáha dosahovať ciele stratégie Európa 2020, stratégie EÚ, ktorá má priniesť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Fondy politiky súdržnosti budú hlavným investičným nástrojom pri opatreniach podporujúcich zamestnanosť, inovácie, vzdelávanie, inklúziu a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) aj Európsky sociálny fond (ESF) podporujú mnoho hlavných priorít v rámci tematických cieľov a na tieto priority je vyčlenená určitá časť finančných prostriedkov. Menej rozvinuté regióny musia na tieto ciele sústrediť aspoň 50 % svojich finančných prostriedkov EFRR a 60 % prostriedkov vyčlenených z ESF. Pre prechodné regióny platia hodnoty 60 % a 70 %, zatiaľ čo pre rozvinutejšie regióny je to 80 %.

V programovom období 2014 – 2020 sa posilnilo zameranie na výsledky a pred pridelením prostriedkov musia byť splnené konkrétne podmienky, aby sa tak maximalizoval vplyv dostupných finančných prostriedkov. Tieto takzvané predbežné podmienenosti zabezpečujú, že sú splnené náležité predpoklady, aby finančné prostriedky politiky súdržnosti mali v regióne reálny vplyv.

  1. Iniciatíva INTERREG sa začlenila do európskej územnej spolupráce.
  2. Ciele programov URBAN (mestský rozvoj) a EQUAL (zamestnanosť) teraz pokrýva hlavná politika súdržnosti.
  3. Programy Leader+ a Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (EPUZF) boli nahradené Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV), zatiaľ čo z Finančného nástroja na usmerňovanie rybolovu (FNUR) a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (EFRH) je teraz Európsky fond námorného a rybného hospodárstva (EFNRH).
  4. Od programového obdobia 2007 – 2013 prebral nástroj predvstupovej pomoci (IPA) rôzne systémy zahŕňajúce Turecko a Balkán, napr. PHARE, ISPA, Sapard, CARDS a finančný nástroj pre Turecko. Regionálny rozvoj a cezhraničná spolupráca ako prvky nástroja IPA naďalej fungujú ako predchodcovia politiky súdržnosti pre krajiny, ktoré možno v budúcnosti vstúpia do EÚ.
  5. JASPERS, JEREMIE, JESSICA a JASMINE: tieto štyri špeciálne nástroje podpory boli vytvorené v programovom období 2007 – 2013 v spolupráci s Európskou investičnou bankou sčasti ako nástroje finančného inžinierstva a sčasti na poskytovanie technickej pomoci. Vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu a čoraz väčší nedostatok verejných zdrojov majú finančné nástroje zohrávať ešte výraznejšiu úlohu v politike súdržnosti v programovom období 2014 – 2020. 

Vnútroštátne a regionálne orgány musia pred pridelením peňazí z EŠIF na akýkoľvek projekt spĺňať určité základné požiadavky. Pre každý program na celoštátnej či regionálnej úrovni sa musia určiť tri orgány:

  1. Riadiaci orgán - kontroluje dodržiavanie podmienok poskytovania dotácií a vykonáva pravidelné kontroly stavu čerpania a správnosti predložených výdavkov.
  2. Certifikačný orgán - Komisii predkladá pravidelné výkazy o výdavkoch a žiadosti o platbu a overuje, či sú žiadosti o platbu presné a či vychádzajú zo spoľahlivých účtovných systémov založených na platných vnútroštátnych a európskych právnych predpisoch.
  3. Orgán auditu - uskutočňuje audit systémov a preveruje projekty. Riadiacemu a certifikačnému orgánu oznamuje zistené nedostatky a nezrovnalosti vo výdavkoch.

Útvary auditu Európskej komisie majú dohliadaciu funkciu a oprávnenie v ktoromkoľvek momente uskutočniť audit. V prípade, že sa zistia významné nedostatky, členské štáty a Komisia sa dohodnú na akčnom pláne na ich odstránenie. Ak dotknutý členský štát neprijme urýchlene nápravné opatrenia, Európska komisia môže prerušiť alebo pozastaviť platby. Komisia takisto prihliada na výsledky auditov Európskeho dvoru audítorov a vyšetrovania Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF).

Politika súdržnosti sa významnou mierou podieľa na investíciách a jej podiel na nich v niektorých krajinách predstavuje až 4 % ich hrubého domáceho produktu. Na začiatku programovacieho obdobia si členské štáty stanovili číselné ciele, najmä ako súčasť "národného strategického referenčného rámca".

Členské štáty a Európska komisia následne hodnotia účinok programov. Raz za tri roky uverejňuje Komisia "správu o súdržnosti", ktorá obsahuje informácie o rozvoji regiónov a účinku politiky a takisto každoročne "správu o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti".

Vplyv a výsledky – rast a pracovné miesta v EÚ v rokoch 2007 – 2012

  • Zvyšovanie HDP na obyvateľa v najmenej rozvinutých regiónoch EÚ – HDP na obyvateľa v takzvaných konvergentných regiónoch vzrástol od roku 2007 do roku 2010 zo 60,5 % priemeru EÚ-27 na 62,7 %.
  • Odhaduje sa, že politika súdržnosti vytvorila od roku 2007 do roku 2012 ďalších 600 000 pracovných miest, z ktorých minimálne tretina bola v malých a stredných podnikoch.
  • 25 000 km ciest a 1 800 km železničných tratí postavených alebo modernizovaných v rokoch 2007 – 2012 podporilo rozvoj efektívnej transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
  • 200 000 malých a stredných podnikov získalo priamu finančnú podporu a politika súdržnosti pomohla 77 800 začínajúcim podnikom rozbehnúť činnosť.
  • V období 2007 – 2012 sa podporilo viac ako 60 000 výskumných projektov.
  • Viac ako 1,9 milióna ľudí má teraz prístup k širokopásmovému pripojeniu.

Meranie vplyvu a výsledkov politiky súdržnosti je pre pokračovanie jej úspechu kritické. Umožňuje nám preukazovať úspechy politiky európskym občanom. Je to tiež príležitosť učiť sa z osvedčených postupov a neustále zlepšovať projekty a programy.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, neváhajte a obráťte sa na Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku.