Navigation path

Additional tools

Inforegio-Newsroom

Rss
  • Investície týkajúce sa dlhodobého rastu a pracovných miest: rozvoj a dobrá verejná správa v centre pozornosti na 6. fóre súdržnosti, 8. – 9. septembra 2014 v Bruseli

    (04/09/2014)

    6. fórum súdržnosti sa bude konať 8. – 9. septembra v Bruseli a bude analyzovať vplyv politiky súdržnosti EÚ pri podpore rastu a tvorby pracovných miest v regiónoch a mestách Európy. S celkovým rozpočtom približne 352 miliárd EUR na finančné obdobie 2014 – 2020 bude politika súdržnosti zohrávať významnú úlohu v oblastiach kľúčových pre udržateľný dlhodobý rast, akými sú inovácie, podpora malých a stredných podnikov, zvyšovanie kvalifikácie občanov, sociálne začleňovanie a energetika.  

    Fórum súdržnosti, ktoré sa organizuje každé tri roky, združuje najlepších tvorcov politík a politických subjektov z členských štátov EÚ, aby posúdili úspech politiky súdržnosti pri dosahovaní jej cieľov. Tohtoročná téma je „Investície týkajúce sa pracovných miest a rastu: podpora rozvoja a dobrá verejná správa v regiónoch a mestách EÚ“.Potreba dobrej verejnej správy, pokiaľ ide o účinnejšie a transparentnejšie orgány, ako aj o presvedčivé makroekonomické politiky, sa považuje za rozhodujúcu pri dosahovaní vysokej úrovne rastu a prosperity.  

    Niekoľko hlavných štátnych, regionálnych a európskych predstaviteľov sa zúčastní tejto dvojdňovej udalosti, aby diskutovali a zamerali sa na zlepšenie účinnosti politiky súdržnosti a zníženie nezrovnalostí medzi európskymi regiónmi.

    Využite možnosť sledovať diskusiu v živom vysielaní.

    Ďalšie informácie:

  • Podľa aktuálnej správy Komisie sa politika súdržnosti EÚ na obdobie rokov 2014 – 2020 zameria na energetickú efektívnosť, zamestnanosť a malé a stredné podniky

    (23/07/2014)

    Zo šiestej správy Európskej komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ktorá bola dnes uverejnená, vyplýva, že politika súdržnosti EÚ tvorbou pracovných miest a znižovaním rozdielov v celej Európe prispieva k plneniu cieľov stratégie Európa 2020. Vo výhľade na roky 2014 – 2020 sa v správe uvádza, akým spôsobom sa investície zamerajú na kľúčové oblasti, ako je energetická efektívnosť, zamestnanosť, sociálne začlenenie a malé a stredné podniky tak, aby z nich občania mali čo najväčší úžitok.

    V správe sa analyzuje stav súdržnosti Únie a poukazuje sa v nej na výzvy, ktorým čelia vnútroštátne, regionálne a miestne orgány pri prekonávaní dôsledkov finančnej a hospodárskej krízy. Konkrétne dospieva k záveru, že politika súdržnosti utlmila dramatický pokles verejných investícií tým, že do mnohých členských štátov priviedla veľmi potrebné zdroje investícií a vytvorila životne dôležitú finančnú stabilitu, ktorá je predpokladom na prilákanie súkromných investícií.

    Očakáva sa, že investície uskutočnené v rámci tohto obdobia financovania, teda v rokoch 2014 – 2020, budú mať ešte väčší dosah a oveľa viac sa sústredia na kľúčové sektory, ako sú nízkouhlíkové hospodárstvo, konkurencieschopnosť MSP, inovácie, ako aj zamestnanosť a sociálne začlenenie. V rámci investícií v oblasti politiky súdržnosti EÚ sa uvoľní viac ako 38 miliárd EUR na podporu prechodu na ekologickejšie hospodárstvo, a to prostredníctvom investícií do energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie. V porovnaní so sumou 16,6 miliardy EUR investovanou do nízkouhlíkového hospodárstva v rokoch 2007 – 2013 ide o podstatné zvýšenie. Podľa plánov výdavkov a partnerských dohôd členských štátov sa až 33 miliárd EUR (nárast o takmer 10 miliárd EUR) preinvestuje na podporu európskych MSP na ich ceste k vyššej konkurencieschopnosti. Investície vo výške viac ako 80 miliárd EUR budú prúdiť do ľudského kapitálu prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

    Komisár pre regionálnu politiku vo svojom príspevku k správe uviedol: Na základe dnešnej správy jasne vidno, že politika súdržnosti sa stala moderným a flexibilným nástrojom na riešenie rozličných problémov, ktorým Európania čelia. Európa v nej má investičný nástroj, pomocou ktorého dokáže reagovať na krízu, ale ktorý má aj strategický význam v oblasti tvorby rastu a mimoriadne potrebných pracovných miest. Keďže mnohým členským štátom sa darí odstraňovať nedostatky v oblasti infraštruktúry, obdobia obrovských dotácií na výstavbu cestných komunikácií a mostov budú čoskoro minulosťou. K vytvoreniu kvalitných trvalých pracovných miest a zvýšeniu konkurencieschopnosti našich regiónov povedú investície zamerané na inovácie a ekologický rast. Kríza však poznačila mnohé regióny a mestá. Stále pretrvávajú rozdiely a čaká nás ešte veľa práce. V záujme dosiahnutia čo najlepších výsledkov, a to najmä v regiónoch a mestách, kde sú potreby najnaliehavejšie, sa tieto prostriedky musia vynaložiť rozumne.

    Ďalšie informácie:

    Tlačová správa

    Politika súdržnosti EÚ – Šiesta správa o súdržnosti

  • Komisár Hahn vyzýva Európanov, aby prispeli k tvorbe budúcej mestskej agendy EÚ

    (22/07/2014)

    Komisár EÚ pre regionálnu politiku Johannes Hahn žiada občanov EÚ, aby sa podelili o svoje názory na mestskú agendu EÚ – akú by mala mať formu a ako by sa mala vykonávať. Komisár vyzýva, aby sa zainteresované strany i obyvatelia miest zapojili do verejnej konzultácie súvisiacej s oficiálnym oznámením, ktoré práve uverejnila Európska komisia. Je odpoveďou na rastúci počet výziev, aby sa mestá viac zapájali do tvorby politík EÚ a aby európske inštitúcie koherentnejšie riešili výzvy týkajúce sa miest.

    V oznámení Komisie „Mestský rozmer politík EÚ“ sa opisuje situácia miest v celej EÚ, mestské politiky v členských štátoch, ako aj globálny rozmer urbanizácie. Zdôrazňuje sa v ňom, že mestská agenda EÚ by mala odrážať celkové ciele EÚ a musí súčasne dopĺňať vnútroštátne politiky v členských štátoch.

    Johannes Hahn, komisár zodpovedný za regionálnu a mestskú politiku EÚ, uviedol: „Pokiaľ v európskych mestách nevyriešime záležitosti, ktoré siahajú od znečistenia po chudobu, od nezamestnanosti po energetiku, nemôžeme sa postaviť výzvam, ktorým čelí Európa, ani dosiahnuť jej ciele. Mestská agenda EÚ musí rešpektovať subsidiaritu – keď však môžeme zlepšiť politiky EÚ posilnením mestského rozmeru, mali by sme tak urobiť. Takisto by sme mali európskym mestám ako partnerom EÚ prisúdiť významnejšiu úlohu. Dnešná konzultácia je dôležitým krokom na dosiahnutie tohto cieľa.“

    Ďalšie informácie:

    Tlačová správa - Memo

    Do verejnej konzultácie sa možno zapojiť do 26. septembra 2014

    V oznámení Komisie „Mestský rozmer politík EÚ

    Twitter @EU_Regional @JHahnEU #eucities

  • Panorama 49 – Budovanie partnerstiev

    (18/07/2014)

    Letné vydanie časopisu Panorama prináša aktuálny vývoj prijímania partnerských dohôd a v rozhovore s predstaviteľmi dánskych riadiacich orgánov sa podrobnejšie zameriava na prvú dohodu, ktorú prijalo práve Dánsko.Zároveň si pripomenieme desať rokov rozširovania a predstavíme prehľad pokroku členských štátov, ktoré vstúpili do Únie od roku 2004, a výhody, ktoré čerpali z politiky súdržnosti.

    V tomto vydaní ďalej opisujeme význam nových riadiacich usmernení a nástrojov navrhnutých na boj proti podvodom, nahliadneme do zákulisia osláv 20. výročia založenia Výboru regiónov a predstavíme prácu Európskeho námorného fondu a fondu pre rybné hospodárstvo v podpore pobrežných podnikov a komunít. Nájdete tu aj správu z tohtoročného Svetového urbanistického fóra (World Urban Forum) v meste Medellín, ktorého sa zúčastnil komisár Hahn.

    Do diskusie prispievajú, podobne ako v predošlých vydaniach, naši čitatelia v časti Vašimi slovami, kde svoje názory na reformu a očakávania do nového obdobia financovania prezentujú zástupcovia členských štátov, európskych regiónov a združení. Časopis ponúka i zvyčajný výber najnovších správ a projektov z celej EÚ. Toto vydanie časopisu Panorama bude v priebehu augusta k dispozícii v 23 jazykoch.

    Panorama 49 – Budovanie partnerstiev

  • Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť: na výročnom fóre vo Viedni sa bude diskutovať o kľúčových iniciatívach na podporu ekologického a inkluzívneho rastu

    (26/06/2014)

    Komisár EÚ pre regionálnu politiku Johannes Hahn sa pridá k popredným politikom a predstaviteľom 14 členských krajín európskeho podunajského „makroregiónu“, ktorí sa v dňoch 26. a 27. júna stretnú na 3. výročnom fóre vo Viedni. Fórum, ktoré spoločne zorganizovali Európska komisia, Rakúska republika a mesto Viedeň, otvorí rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz a starosta Viedne a zároveň predseda regiónu hlavného mesta Michael Häupl.

    Ministri, predstavitelia občianskej spoločnosti a obchodní zástupcovia zo 14 krajín podunajského regiónu budú diskutovať a rozhodovať o tom, ako najlepšie posunúť región dopredu. Heslom konferencie je „Rastieme spolu – Spoločne rastieme“. Osobitný dôraz sa bude klásť na konkurencieschopnosť, sociálne začlenenie a dobrú správu vecí verejných v nadväznosti na nedávnu správu Európskej komisie, v ktorej vyzýva na silnejšie politické vedenie makroregiónov EÚ. „Ekologizácia riečnej dopravy“ a obnova riečnych plavidiel zaujmú v programe takisto popredné miesto.

    Pri príležitosti tohto fóra sa zároveň stretnú ministri zahraničných vecí krajín povodia Dunaja, aby na základe odporúčaní z analýzy správy vecí verejných navrhli konkrétne opatrenia na lepšie zvládnutie riadenia stratégie. O výsledkoch tohto stretnutia bude na fóre informovať minister Peter Friedrich zo spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko, teda usporiadateľského regiónu budúcoročného stretnutia.

    Fórum sa uskutočňuje v čase, keď sa prijímajú aj partnerské dohody pre európske štrukturálne a investičné fondy na obdobie 2014 – 2020. Zainteresované členské štáty musia zabezpečiť, aby sa stratégia pre podunajský región stala pevnou súčasťou týchto investičných plánov a aby sa v budúcich programoch zohľadnili priority podunajskej oblasti a premietli do konkrétnych cieľov.

    Ďalšie informácie:

    Tlačová správa

    Stratégia Európskej únie pre podunajskú oblasť

    3. výročné fórum stratégie EÚ pre podunajskú oblasť, Viedeň

    Správa o riadení makroregionálnych stratégií (máj 2014)

    Hodnotiaca správa o pridanej hodnote makroregionálnych stratégií

    Twitter: @EU_Regional @JHahnEU #EUSDR #Danube

  • Komisia schválila dohody o partnerstve s Cyprom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom a Slovenskom týkajúce sa štrukturálnych a investičných fondov EÚ na roky 2014 – 2020

    (20/06/2014)

    Európska komisia schválila partnerské dohody s pobaltskými štátmi (Litva, Lotyšsko a Estónsko), Cyprom a Slovenskom, ktoré stanovujú stratégie optimálneho využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov v prospech regiónov a osôb v týchto krajinách.

    Dnešné dohody pripravujú cestu pre investície:

    • v Lotyšsku: 4,51 miliardy EUR z celkových fondov politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 (aktuálne ceny vrátane finančných prostriedkov v rámci Európskej územnej spolupráce), 1,07 miliardy EUR na rozvoj vidieka a takmer 140 miliónov EUR na podporu rozvoja odvetvia rybného hospodárstva a námornej politiky.
    • v Litve: 6,82 miliardy EUR na politiku súdržnosti, 1,61 miliardy EUR na rozvoj vidieka a 63 miliónov EUR na odvetvie rybného hospodárstva a námornej politiky.
    • v Estónsku: 3,59 miliardy EUR na politiku súdržnosti, 726 miliónov EUR na rozvoj vidieka a 101 miliónov EUR na odvetvie rybného hospodárstva a námornej politiky.
    • na Cypre: 735,6 milióna EUR na politiku súdržnosti, 132,2 milióna EUR na rozvoj vidieka a 40 miliónov EUR na odvetvie rybného hospodárstva a námornej politiky.
    • na Slovensku: 13,9 miliardy EUR na politiku súdržnosti, 1,5 miliardy EUR na rozvoj vidieka a 15,8 milióna EUR z odvetvia rybného hospodárstva a námornej politiky.

    Investície EÚ sa použijú na plnenie jednotlivých a konkrétnych potrieb rozvoja každého z týchto piatich členských štátov, ale globálne budú mať za cieľ zlepšiť ich hospodársku produktivitu, podporiť súvisiace inovácie, vedu a výskum a tiež prispieť k vytvoreniu moderného, udržateľného a účinného dopravného systému. Zamerajú sa aj na vyvážený územný rozvoj a vytvorenie ekologického hospodárstva s účinným využívaním zdrojov, ktoré vytvára kvalitné pracovné miesta a bojuje so sociálnym vylúčením. Investície by tiež mali zlepšiť systém vzdelávania, pričom by mali priamo reagovať na nedostatok zručností a zlepšenie účinnosti verejnej správy.

    Ďalšie informácie:

    Dohoda o partnerstve so štátom:

    EŠIF ؎ dohody o partnerstve_

    Tlačové správy o systéme RAPID: Cyprus - Estónsko, Lotyšsko a Litva - Slovensko

    Európsky sociálny fond

    Európsky rozvoj vidieka

    Rybné hospodárstvo a námorná politika EÚ

  • Komisia poukazuje na inovačné reformy zamerané na udržanie oživenia hospodárstva

    (16/06/2014)

    Rozpočet EÚ na roky 2014 – 2020 predstavuje rozhodný posun smerom k výskumu a inováciám a iným položkám podporujúcim rast vzhľadom na reálne zvýšenie o 30 % v rámci rozpočtu pre program Horizont 2020, nový program EÚ v oblasti výskumu a inovácií. Ďalších 83 miliárd EUR sa má investovať do výskumu a inovácií ako aj do MSP prostredníctvom nových európskych štrukturálnych a investičných fondov.

    Európska komisia dnes zdôraznila dôležitosť investícií do výskumu a inovácií a reforiem zameraných na oživenie hospodárstva v Európskej únii a predložila návrhy, ktoré majú členským štátom EÚ pomôcť maximalizovať vplyv ich rozpočtov v období, keď mnohé krajiny stále čelia obmedzovaniu výdavkov. Zvyšovanie investícií do výskumu a inovácií je nepochybne hnacou silou rastu. Takisto aj zlepšovanie efektivity a kvality verejných výdavkov na výskum a inovácie je mimoriadne dôležité, ak si má Európa udržať alebo má dosiahnuť vedúce postavenie v mnohých oblastiach týkajúcich sa poznatkov a kľúčových technológií. Komisia prisľúbila poskytnúť členským štátom podporu pri uskutočňovaní reforiem v oblasti výskumu a inovácií, ktorá bude najviac zodpovedať ich potrebám, a to vrátane podpory politiky a poskytovania prvotriednych údajov a príkladov osvedčených postupov.

    Tlačová správa

    MEMO

  • Pripravte si fotoaparát – Môžete vyhrať fotoaparát s príslušenstvom v hodnote 1 000 € a výlet do Bruselu

    (12/06/2014)

    Tretí ročník fotografickej súťaže „Európa v mojom regióne“ sa uskutoční toto leto a opäť má za cieľ zvýšiť povedomie o projektoch, ktoré získali finančnú podporu v rámci regionálnej politiky EÚ.

    Tak ako predtým, súťaž bude prebiehať na facebookovej stránke Európskej komisie.Súťaž bude spustená 12. júna a uzávierka prihlášok bude v pondelok 25. augusta 2014 (napoludnie).Sto fotografií s najvyšším počtom hlasov a k tomu ďalších 50 prihlásených fotografií (ktoré sa nedostali do prvej skupiny s najvyšším počtom hlasov) bude predložených porote zloženej z 3 profesionálnych fotografov, ktorá vyberie 3 víťazov.Víťazi si prevezmú ceny – výlet do Bruselu a poukážku v hodnote 1 000 € na vybavenie pre digitálny fotoaparát – počas OPEN DAYS 2014 v októbri.

    Na zvýšenie viditeľnosti a zdieľania použite oficiálny hashtag súťaže vždy, keď budete zdieľať svoju prihlášku na Facebooku alebo Twitteri: #EUmyRegion.

    Aplikácia Facebook je dostupná len v angličtine.

  • Nové prehľady krajín podrobne opisujú úspechy politiky súdržnosti i budúce plány

    (21/05/2014)

    Nové prehľady jednotlivých krajín sú k dispozícii na webovej stránke GR REGIO. Poskytujú kľúčové informácie o plánoch každého členského štátu na finančné obdobie 2014 – 2020 vrátane rozdelenia vyčleneného množstva prostriedkov politiky súdržnosti a hlavných investičných priorít. Tieto prehľady sú zároveň aktuálnym obrazom výsledkov, ktoré sa doteraz dosiahli, a predstavujú vybrané úspešné projekty z obdobia rokov 2007 – 2013. 

    Všetky prehľady si možno stiahnuť vo formáte PDF z webovej stránky GR REGIO. Každý prehľad je k dispozícii v angličtine a v oficiálnom jazyku príslušného členského štátu.

    K dispozícii je aj všeobecný prehľad vo všetkých jazykoch s informáciami vo forme otázok a odpovedí, ktoré sa týkajú reformy politiky súdržnosti v novom období. Objasňuje základné princípy politiky a poskytuje kontaktné údaje v prípade záujmu o ďalšie informácie, ako aj žiadosti o financovanie.

  • Oslava Európskej územnej spolupráce: štyri hranice, štyri problémy, štyri riešenia

    (16/05/2014)

    Podujatie, ktorého cieľom je poukázať na to, ako regionálna politika EÚ pomáha miestnym obyvateľom nájsť riešenia prostredníctvom Európskej územnej spolupráce, bude klásť dôraz na konkrétne výzvy, ktorým čelí tretina občanov EÚ žijúcich a pracujúcich v európskych pohraničných regiónoch.

    V období rokov 2007 – 2013 bolo v európskych regiónoch členských aj nečlenských štátov EÚ podporených viac ako 8 000 projektov Európskej územnej spolupráce. Väčšina z nich bola zameraná na 60 vnútorných hraníc EÚ a občanov, ktorí v týchto oblastiach žijú. Tieto projekty, ktorých rozpočet bol relatívne nízky, priniesli mnoho konkrétnych výsledkov: odstránili sa prekážky, ktoré stáli v ceste lepšej bezpečnosti, doprave, vzdelávaniu, energetike, zdravotnej starostlivosti, odbornej príprave a vytváraniu pracovných miest.

    V dňoch 19. – 20. mája sa v Bruseli uskutoční výročné zasadnutie riadiacich orgánov programov Európskej územnej spolupráce, ktoré monitorujú tieto projekty. Na podujatí sa zúčastnia osoby, ktoré sa zapojili do štyroch hlavných cezhraničných regionálnych projektov a ktorým tieto projekty priniesli úžitok. Z rôznych častí EÚ pricestujú lekári, policajti, remeselníci a študenti, aby sa spolu so zástupcami pohraničných regiónov vrátane Združenia európskych pohraničných regiónov podelili o svoje skúsenosti s tým, ako im cezhraničné projekty pomohli riešiť problémy súvisiace s únikom mozgov, bezpečnosťou, zdravím, nezamestnanosťou a nedostatočným vzdelaním.

    Tlačová správa

    Program podujatia 19. mája

    Európska územná spolupráca

    Príklady cezhraničných projektov

  • EÚ si pripomína 10. výročie historického piateho rozšírenia a regionálna politika v strednej a východnej Európe naďalej prudko rastie

    (01/05/2014)

    1. mája 2004 privítala Európska únia 10 nových členských štátov: Cyprus, Českú republiku, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Bol to historický krok, pri ktorom zároveň narástol celkový počet členských štátov z 15 na 25, výrazne sa zvýšil počet obyvateľov Únie a vytvoril sa najväčší jednotný obchodný blok na svete. Išlo o významný krok nielen z pohľadu „nových krajín“, ale aj celej EÚ, z hľadiska kultúrnej, sociálnej a ekonomickej integrácie, čím sa zaradil medzi najvýznamnejšie udalosti v novodobej histórii.

    Regionálne hospodárstva týchto najnovších členov za posledných 10 rokov mimoriadne profitovali z politiky súdržnosti EÚ. Dokonca sa odhaduje, že hrubý domáci produkt v 12 nových členských štátoch (vrátane Bulharska a Rumunska, ktoré vstúpili v roku 2007) bude naďalej rásť približne o 1,5 % ročne v priebehu implementácie aktuálnych programov politiky súdržnosti (t. j. v rokoch 2007 až 2016). Vzhľadom na dlhodobý účinok pozitívnej hospodárskej štrukturálnej zmeny to bude mať za následok 2,4 % zvýšenie HDP za rok v období rokov 2007 až 2025.

    Investície v rámci politiky súdržnosti v týchto krajinách poskytujú podporu pre nové inovatívne podniky a vytvárajú kvalitné udržateľné pracovné miesta pre budúcnosť, čím poskytujú širokopásmové pripojenie vzdialeným regiónom, bojujú proti úniku mozgov a budujú dôležité dopravné spojenia, ktoré zvyšujú regionálnu a vnútroštátnu konkurencieschopnosť.

    Financovanie v rámci politiky súdržnosti pre väčšinu z týchto členských štátov tiež predstavuje hlavný zdroj verejných investícií – v niektorých prípadoch ide o viac ako 90 %. Celkovo sa v rámci politiky súdržnosti EÚ v týchto členských štátoch už investovalo 117,5 miliardy EUR.

    Zastúpenia Európskej komisie v členských štátoch spolu s miestnymi partnermi si toto špeciálne výročie pripomínajú organizovaním série aktivít a osláv, ako sú: diskusie, konferencie, podujatia, výstavy, videopríspevky, fotosúťaž a pod.

    Ďalšie informácie:

    Zastúpenia Európskej komisie v členských štátoch

    Prehľady o politike súdržnosti v členských štátoch

    Investície v rámci politiky súdržnosti v členských štátoch, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004

    Cyprus

    Česká republika

    Estónsko

    Maďarsko

    Lotyšsko

    Litva

    Malta

    Poľsko

    Slovensko

    Slovinsko

  • Dohody o partnerstve a operačné programy – súčasný stav

    (30/04/2014)

    Európska komisia v súčasnosti analyzuje oficiálne dohody o partnerstve (PA) od 28 členských štátov a návrhy operačných programov v rámci politiky súdržnosti (OP) od 10 krajín, ktoré opisujú svoje investičné plány v rámci štrukturálnych a investičných fondov EÚ na programové obdobie 2014 – 2020.

    Dohody PA a návrhy OP boli prijaté od krajín:

    • Poľsko: dohoda PA z 10. 1. a všetkých 22 návrhov OP
    • France: dohoda PA z 14. 1. a 25 návrh OP
    • Latvija: dohoda PA z 15. 2. a jeden návrh OP
    • Portugal: dohoda PA zo 4. 2. a všetkých 12 návrhov OP
    • Lietuva: dohoda PA zo 4. 1. a jeden návrh OP
    • Slovensko: dohoda PA zo 14. 2.
    • Suomi/Fínland: dohoda PA zo 17. 2. a jeden návrh OP
    • Deutschland: dohoda PA z 26. 2 a 6 návrhy OP
    • Eesti: dohoda PA z 28. 2. a jeden návrh OP
    • Danmark: dohoda PA zo 4. 3. a dva návrhy OP
    • Magyarország: dohoda PA zo 7. 3.
    • Nederland: dohoda PA z 10. 3. a všetkých 5 návrhov OP
    • România: PA zo 1. 4.
    • Malta: PA zo 1. 4.
    • България/Bulgaria: PA zo 2. 4.
    • Slovenija: PA zo 10. 4.
    • Sverige: PA zo 17. 4
    • Κύπρος: PA zo 17. 4
    • Ceská republika: PA zo 17. 4
    • Österreich: PA zo 17. 4
    • United Kingdom: PA zo 17. 4
    • Ελλάδα: PA zo 17. 4
    • Italia: PA zo 22. 4
    • España: PA zo 22. 4
    • Hrvatska: PA zo 22. 4
    • Éire/Ireland: PA zo 22. 4
    • Belgien/Belgique/België: PA zo 23. 4
    • Luxembourg: PA zo 30. 4

    Predložený bol aj jeden návrh OP EÚS (Európska územná spolupráca) (NL-DE).

    Komisia zdôraznila, že rozhodujúci je strategický prístup k využívaniu fondov a kvalita je oveľa dôležitejšia ako rýchlosť.

    Komisia bude naďalej dôkladne analyzovať dohody o partnerstve a posielať svoje pripomienky členským štátom.

    Prvé schválenia očakávame v máji a ďalšie na jeseň.

  • Tretie výročné fórum o stratégii EÚ pre podunajskú oblasť

    (30/04/2014)

    Európska komisia a mesto Viedeň v spolupráci s rakúskym federálnym ministrom pre Európu, integráciu a zahraničné veci organizujú Tretie výročné fórum o stratégii EÚ pre podunajskú oblasť, ktoré sa uskutoční 26. a 27. júna na viedenskej radnici.Na hlavnej udalosti podunajskej oblasti sa zúčastní pravdepodobne viac ako 700 účastníkov z radov verejnosti, občianskej spoločnosti a podnikovej sféry.  

    Pozrite si programu (v angličtine) so zastrešujúcim názvom „We grow together – together we grow – Empowered for a prosperous and inclusive Danube Region“, ktorý sa zameriava na hospodárske zlepšenie, sociálne začleňovanie a dobrú verejnú správu.  

    Ďalšie informácie:

  • Ochrana využívania investícií EÚ v Bulharsku: Európska komisia, vnútroštátne orgány a občianska spoločnosť spájajú sily

    (09/04/2014)

    Dnes sa v meste Sofia uskutoční seminár na zlepšenie riadenia a zaistenie bezpečného využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Udalosť sa koná pod záštitou Európskej komisie v spolupráci s bulharskými orgánmi a vedúcou skupinou kampane Transparency International Bulgaria. Na seminári sa budú prezentovať nástroje na podporu riadenia fondov, prehodnotia sa konkrétne opatrenia o spôsobe budovania administratívnych kapacít a vnútroštátni predstavitelia dostanú školenie týkajúce sa úspešného uplatňovania fondov. Dôraz sa tiež bude klásť na opatrenia na zabránenie podvodom a korupcii, ktoré občanom zamedzujú prístup ku skutočným výhodám investícií EÚ.

    V aktuálnom období rokov 2014 – 2020 poskytne politika súdržnosti EÚ regiónom Bulharska 7,6 miliardy eur. To predstavuje takmer 70 % celkových vnútroštátnych verejných investícií. Nové finančné obdobie sa väčšmi sústreďuje na zlepšenie riadenia a kapacít v správe fondov s cieľom dosiahnuť najväčší možný úžitok. V rámci nových predpisov sa prvýkrát vyskytuje otvorená požiadavka, aby vnútroštátne orgány zaviedli proporcionálne opatrenia v prevencii proti podvodom, ktoré určujú a riešia možné rizikové oblasti. Je to veľmi dôležité, pretože podľa najnovších prieskumov Eurobarometer a Transparency International sa väčšina respondentov v Bulharsku (84 %) domnieva, že je v krajine rozšírená korupcia.

    Seminár je jednou zo série udalostí, ktoré Komisia organizuje v rámci podpory členských štátov EÚ v čo najefektívnejšom využívaní fondov EŠIF. Predstavitelia inštitúcií EÚ, bulharské orgány a organizácie občianskej spoločnosti sa podelia o svoje skúsenosti a príklady osvedčených postupov v rámci spôsobu posilnenia verejnej správy a zaistenia bezpečnej implementácie fondov.

    Tlačová správa

    Seminár o opatreniach proti podvodom a korupcii v európskych štrukturálnych a investičných fondoch

  • Časopis Panorama predstavuje reformovanú politiku súdržnosti na roky 2014 – 2020

    (08/04/2014)

    Témou zimného vydania časopisu Panorama je reformovaná politika súdržnosti na roky 2014 – 2020 spolu s podrobnou analýzou, čo táto reforma znamená pre všetky záujmové strany.Predseda Európskej komisie Barroso v exkluzívnom interview predstavuje spôsob, akým pomôže reformovaná politika súdržnosti vytvárať rast, pracovné miesta a napĺňať ciele stratégie Európa 2020.

    Do diskusie prispievajú aj naši čitatelia, a to v rozšírenej časti Vašimi slovami, kde svoje názory a očakávania do nového obdobia financovania prezentujú zástupcovia členských štátov, regiónov a združení v rámci Európy.

    V čísle ďalej naznačíme kľúčové body reformy a tematické priority a opíšeme proces schvaľovania rozpočtu z pohľadu Európskeho parlamentu. Nájdete tu aj informácie o tom, ako žiadať o financie, a zhodnotenie komunikačných stratégií a záväzkov. Časopis ponúka i zvyčajný výber najnovších správ a projektov z celej EÚ.

  • V Bratislave sa uskutočnil prvý vnútroštátny seminár o opatreniach proti podvodom a korupcii v európskych štrukturálnych a investičných fondoch

    (17/03/2014)

    13. marca zorganizovala Európska komisia v spolupráci s Úradom vlády Slovenskej republiky a organizáciou Transparency International Slovakia seminár o predchádzaní podvodom a korupcii v európskych štrukturálnych a investičných fondoch (EŠIF). 

    Seminár je súčasťou príprav na implementáciu programov EŠIF v rokoch 2014 – 2020. Právny rámec nového programového obdobia obsahuje výslovnú požiadavku pre orgány, ktoré riadia tieto fondy, aby zaviedli opatrenia na predchádzanie podvodom. Zástupcovia inštitúcií EÚ, slovenských štátnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti sa v tejto súvislosti stretli, aby si vymenili skúsenosti a prediskutovali možnosti zabezpečenia investícií pred možným zneužitím.  

    Hlavným posolstvom tohto podujatia bolo, že by mala existovať jasná politika „nulovej tolerancie“ týkajúca sa podvodov a korupcie. EŠIF sú významnou časťou verejných investícií v Európe. Na Slovensku predstavujú viac ako 80 % celkových verejných investícií. Je dôležité, aby sa tieto peniaze investovali do oblastí udržateľného rastu a tvorby pracovných miest a neskončili v nesprávnych rukách. 

    Komisia zdôraznila dôležitosť zabezpečenia primeraných administratívnych kapacít zapojených orgánov.Komisia tiež predstavila niekoľko nových usmerňujúcich dokumentov, ktoré majú slúžiť na pomoc riadiacim orgánom pri posudzovaní rizika podvodov a pri výbere vhodných zmierňujúcich opatrení. Zorganizovaný bol aj samostatný seminár, ktorého cieľom bolo predstaviť nový nástroj IT s názvom ARACHNE. Tento nástroj umožňuje identifikáciu a sledovanie rizikových projektov. 

    Slovenské orgány predstavili už zavedené vnútroštátne opatrenia na boj proti podvodom a korupcii v EŠIF vrátane nedávno vytvorenej národnej stratégie na ochranu finančných záujmov EÚ a zverejňovania verejných zmlúv na internete. Plánuje sa prijatie dodatočných opatrení na zvýšenie transparentnosti a nedeliteľnosti projektu pri výberovom konaní. Organizácia Transparency International Slovakia zorganizovala zasadnutie, na ktorom bolo predstavených niekoľko vnútroštátnych iniciatív týkajúcich sa osvedčených postupov v oblasti boja proti podvodom a korupcii vo verejnom obstarávaní. 

    Seminár o opatreniach proti podvodom a korupcii v európskych štrukturálnych a investičných fondoch

  • Inovatívnejšia Európa s pretrvávajúcimi veľkými rozdielmi na regionálnej úrovni

    (04/03/2014)

    Európa znižuje náskok Spojených štátov a Japonska v inováciách, avšak rozdiely vo výkonnosti medzi členskými štátmi EÚ sú naďalej vysoké a odstraňujú sa len pomaly. Rozdiely v inováciách na regionálnej úrovni sa zväčšujú, pričom inovačná výkonnosť sa v takmer pätine regiónov EÚ zhoršila. Toto sú hlavné závery prehľadu výsledkov inovácií v Únii 2014 a prehľadu výsledkov regionálnych inovácií 2014 Európskej komisie. Celkové poradie krajín EÚ zostáva pomerne stabilné, pričom na vrchole rebríčka sa umiestnilo Švédsko, po ktorom nasledujú Dánsko, Nemecko a Fínsko – štyri krajiny, ktoré investujú do výskumu a inovácií najviac. Situácia sa najvýraznejšie zlepšila v Portugalsku, Estónsku a Lotyšsku. Celkový pokrok bol podnietený otvorenosťou a atraktívnosťou výskumného systému EÚ, ako aj podnikateľskou inovačnou spoluprácou a komercializáciou poznatkov meranou zahraničnými príjmami z licencií a patentov. Protiváhu zvýšeným verejným výdavkom na výskum a vývoj však predstavoval pokles investícií rizikového kapitálu a inovačných investícií do spoločností v iných oblastiach, ako je výskum a vývoj.

     

    Press Release

    Memo

    Full report of the Innovation Union Scoreboard 2014

    Full report of the Regional Innovation Scoreboard 2014

  • Vytvárať mestskú agendu EÚ pre mestá budúcnosti

    (14/02/2014)

    Posilniť hlas európskych miest a dostať mestskú agendu na popredné miesto v procese prijímania európskych politík –  to sú hlavné ciele fóra CiTIEs: Mestá zajtrajška: Investície do Európy, ktoré sa uskutoční v dňoch 17. a 18. februára v Bruseli.

    Európsky komisár pre regionálnu politiku Johannes Hahn predstaví dôležité číselné ukazovatele mestskej politiky s cieľom vytýčiť smer novej mestskej agendy EÚ. Viac ako dve tretiny Európanov žijú v mestách, a preto je spomínané stretnutie navrhnuté tak, aby preskúmalo a prediskutovalo možnosti zvýšenia významu miest pri formovaní európskej politiky, čím sa zaručí, že potreby miest budú lepšie pochopené a jednotlivé politiky viac koordinované. Cieľom fóra je upozorniť na kľúčovú úlohu, ktorú môžu mestá zohrávať pri dosahovaní globálnejších európskych cieľov, ako sú boj proti zmene klímy, nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu.

    Predmetom diskusie bude dokument o zásadných otázkach, ktorý vypracovala Európska komisia. Na programe je celý rad podujatí zameraných na kľúčových aktérov vrátane mnohých odborníkov na mestskú politiku, zástupcov združení miest, miestnych samospráv, ako aj ministerstiev jednotlivých štátov. Očakáva sa, že primátori 16 hlavných miest EÚ, ktorí sa fóra takisto zúčastnia, podporia výzvy členských štátov na vypracovanie koherentnej mestskej agendy EÚ.

    Ďalšie informácie:

  • Ocenenie Európsky podnikateľský región roka 2015

    (03/02/2014)

    Výbor regiónov odštartoval ďalší ročník (2015) udeľovania ocenenia Európsky podnikateľský región roka (EER), ktorým sú odmeňované mestá a regióny s najpokrokovejšou víziou v Európe. V poradí 5. ročník otvoril pán Luc Van den Brande (BE/EĽS), predseda kontaktnej kancelárie Flámsko – Európa, na zhromaždení európskych malých a stredných podnikov vo Vilniuse. Prihlášky ​možno podávať do 31. marca 2014. 

    Pri udeľovaní ocenenia Európsky podnikateľský región roka ide o vyhľadávanie a uznanie regiónov s výnimočnou podnikateľskou víziou, ktorú tieto regióny realizujú pomocou konkrétnych a merateľných činností, a prispievajú tak k uplatňovaniu iniciatívy „Small Business Act” pre Európu a optimálnemu využívaniu verejných zdrojov, a to bez ohľadu na svoju veľkosť, bohatstvo a právomoci. Regióny, ktoré predložia najpresvedčivejšiu stratégiu, získajú ocenenie „Podnikateľský región roka“. Cieľom tejto iniciatívy je vytvoriť a podporovať dynamické, ekologické a podnikavé regióny v celej Európe. 

    „Malé a stredné podniky sú motorom hospodárskeho oživenia Európy. Ústredné, regionálne a miestne orgány musia spojiť svoje sily, aby podnikom poskytli správne podmienky na prosperovanie. Iniciatívou EER sa oceňujú európske regióny, ktoré sa usilujú vytvoriť prostredie, v ktorom môžu podniky prekvitať. Ak ste pripravení predstaviť podnikateľský potenciál Vášho regiónu, neváhajte a podajte prihlášku do súťaže o ocenenie EER na rok 2015,“ uviedol pán Van den Brande. 

    Ocenená regionálna stratégia sa bude posudzovať počas nasledujúcich dvoch rokov, pričom o najdôležitejšie výsledky a úspechy sa podelíme prostredníctvom siete EER s regionálnymi a miestnymi orgánmi, ktoré o nich budú diskutovať. 

    Prihlášky možno podávať do 31. marca 2014. Prihláška spolu s informačným prehľadom o ocenení, ako aj ďalšie informácie, sú k dispozícii na internetovej stránke EER: www.cor.europa.eu/eer. Viac informácií získate na adrese: eer-cdr@cor.europa.eu.

  • Nové zameranie politiky súdržnosti EÚ na maximálne účinky na rast a zamestnanosť: reforma v 10 bodoch

    (19/11/2013)

    V rámci rozpočtu EÚ na roky 2014 – 2020 sa do politiky súdržnosti investuje 325 miliárd EUR v európskych členských štátoch, ich regiónoch a mestách s cieľom dosiahnuť celoeurópske ciele v oblasti rastu a zamestnanosti a zároveň bojovať proti zmene klímy, energetickej závislosti a sociálnemu vylúčeniu. Keď sa zohľadnia príspevky členských štátov a pákový efekt finančných nástrojov, celkový finančný vplyv bude pravdepodobne vyšší ako 500 miliárd EUR. Prostredníctvom reformy politiky súdržnosti sa zabezpečí, aby tieto investície prispôsobené konkrétnym potrebám regiónov a miest mali maximálny účinok. Hlavné prvky reformy sú tieto:

    1. Investície do všetkých regiónov EÚ a prispôsobenie výšky podpory a príspevku daného členského štátu (miery spolufinancovania) ich úrovni rozvoja:

    menej rozvinuté regióny (HDP < 75 % priemeru EÚ-27),

    regióny s prechodným financovaním (HDP 75 % až 90 % priemeru EÚ-27),

    viac rozvinuté regióny (HDP > 90 % priemeru EÚ-27).

    2. Zameranie zdrojov na kľúčové odvetvia rastu: Investície z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) sa sústredia na 4 ústredné priority: inovácie a vývoj, digitálnu agendu, podporu pre malé a stredné podniky (MSP) a nízkouhlíkové hospodárstvo, v závislosti od kategórie, do ktorej región patrí (menej rozvinuté regióny: 50 %, regióny s prechodným financovaním: 60 % a viac rozvinuté regióny: 80 %). Na tieto odvetvia sa vyčlení približne 100 miliárd EUR, z ktorých 23 miliárd EUR bude určených na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo (energetickú účinnosť a obnoviteľné energie). V tejto súvislosti existujú osobitné povinnosti na vyčlenenie zdrojov z EFRR (menej rozvinuté regióny: 12 %, regióny s prechodným financovaním: 15 % a viac rozvinuté regióny: 20 %).

    Približne 66 miliárd EUR bude určených na prioritné transeurópske dopravné spojenia a kľúčové projekty v oblasti environmentálnej infraštruktúry prostredníctvom Kohézneho fondu.

    Prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF) bude politika súdržnosti významne prispievať k prioritám EÚ v oblasti zamestnanosti, napríklad prostredníctvom odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, vzdelávania a sociálneho začlenenia (minimálne 20 % finančných prostriedkov z ESF v každom členskom štáte sa bude musieť použiť na podporu tohto cieľa). Výška pridelených rozpočtových prostriedkov z ESF sa stanoví v súlade s potrebami každého členského štátu, pričom sa bude sa uplatňovať vopred stanovená minimálna suma a celkovo príspevok dosiahne minimálne 70 miliárd EUR.
    Prostredníctvom novej iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktorá je prepojená s ESF a na ktorú je vyčlenených minimálne 6 miliárd EUR, sa bude vykonávať záruka pre mladých ľudí.

    3. Stanovenie jasných, transparentných a merateľných cieľov, pokiaľ ide o zodpovednosť a výsledky: Krajiny a regióny budú musieť vopred oznámiť, aké ciele chcú s dostupnými zdrojmi dosiahnuť, a presne určiť, akým spôsobom budú merať pokrok pri plnení daných cieľov. Umožní sa tým pravidelne sledovať využívanie zdrojov a diskutovať o tom, ako sa využívajú. Znamená to, že ku koncu príslušného obdobia bude možné na dobre fungujúce programy poskytnúť dodatočné finančné prostriedky (prostredníctvom tzv. „výkonnostnej rezervy“).

    4. Zavedenie podmienok pred tým, ako bude možné použiť finančné prostriedky, s cieľom zabezpečiť účinnejšie investície. Napríklad stratégie inteligentnej špecializácie na určenie osobitných silných stránok a osobitného potenciálu, reformy priaznivé pre podnikanie, dopravné stratégie, opatrenia na zlepšenie systémov verejného obstarávania, súlad so zákonmi v oblasti životného prostredia, stratégie boja proti nezamestnanosti mladých, proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky alebo na podporu rodovej rovnosti a nediskriminácie - toto všetko sú nevyhnutné predpoklady.

    5. Stanovenie spoločnej stratégie pre lepšiu koordináciu a menšie prekrývanie podpory: Spoločný strategický rámec je základom pre lepšiu koordináciu medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EFRR, Kohéznym fondom a ESF ako tromi fondmi v rámci politiky súdržnosti, ako aj Fondom pre rozvoj vidieka a Fondom pre rybné hospodárstvo). Takisto sa tým zabezpečí lepšie prepojenie s ostatnými nástrojmi EÚ, akými sú napríklad Horizont 2020, Nástroj na prepojenie Európy alebo Program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie.

    6. Zníženie byrokracie a zjednodušenie využívania investícií EÚ prostredníctvom spoločného súboru pravidiel pre všetky európske štrukturálne a investičné fondy, ako aj prostredníctvom jednoduchších účtovných pravidiel, väčšmi cielene zameraných požiadaviek na podávanie správ a väčším využívaním digitálnej technológie (tzv. e-súdržnosti).

    7. Posilnenie mestského rozmeru politiky vymedzením minimálnej výšky zdrojov v rámci EFRR, ktoré sa majú použiť na integrované projekty v mestách – popri ostatných výdavkoch v mestských oblastiach.

    8. Posilnenie cezhraničnej spolupráce a zjednodušenie tvorby cezhraničných projektov. Vrátane zabezpečenia podpory pre makroregionáne stratégie, ako napríklad stratégie pre podunajskú oblasť alebo pre región Baltského mora, z národných a regionálnych programov.

    9. Zabezpečenie lepšieho prepojenia politiky súdržnosti so širšou správou ekonomických záležitostí EÚ: Programy budú musieť byť v súlade s národnými programami reforiem a mali by sa týkať príslušných reforiem označených v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v európskom semestri. Ak to bude potrebné, Komisia môže požiadať členské štáty– na základe tzv. ustanovenia o „makroekonomickej podmienenosti“, aby pozmenili svoje programy tak, aby prispievali ku kľúčovým štrukturálnym reformám. Komisia môže, ako poslednú možnosť, pozastaviť finančné prostriedky, ak sa ekonomické odporúčania opakovane a závažným spôsobom porušujú.

    10. Podnecovanie väčšieho využívania finančných nástrojov s cieľom poskytnúť MSP väčšiu podporu a lepší prístup k úverom: Pôžičky, záruky a vlastný/rizikový kapitál sa budú podporovať z finančných prostriedkov EÚ na základe spoločných pravidiel, rozšírením možností ich využitia a poskytovaním stimulov (napr. vyššie miery spolufinancovania). Dôraz kladený skôr na pôžičky než na granty by mal viesť k zlepšeniu kvality projektov a k menšiemu spoliehaniu sa na dotácie.

  • Jeden bilión eur na investície do budúcnosti Európy – rozpočtový rámec EÚ na roky 2014 – 2020

    (19/11/2013)

    Európsky parlament dnes odhlasoval viacročný finančný rámec EÚ (VFR) na obdobie rokov 2014 až 2020. Súhlasom EP sa otvára cesta ku konečnému schváleniu Radou v nasledujúcich týždňoch. Dvaapolročné obdobie intenzívnych rokovaní po tom, čo Komisia predložila svoje návrhy 29. júna 2011, sa končí.

    Viacročný finančný rámec EÚ na roky 2014-2020 umožňuje Európskej únii investovať až 960 miliárd EUR v záväzkoch (1,00 % HND EÚ) a 908.4 miliárd EUR v platbách (0,95 % HND EÚ). Nástroje pre prípad nepredvídaných okolností (napríklad rezerva na núdzovú pomoc, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, Fond solidarity, nástroj flexibility), a Európsky rozvojový fond, sa nachádzajú mimo stropov VFR. Ak sa aktivujú v plnom rozsahu, predstavujú dodatočných 36,8 mld. EUR (alebo 0,04 % HND EÚ). Rozpočtový rámec EÚ na roky 2014 – 2020 určuje priority výdavkov, ktoré sú zamerané na udržateľný rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť v súlade so stratégiou rastu Európa 2020. Napríklad v porovnaní so súčasným rámcom sa rozpočtový okruh 1a (Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť) zvyšuje z 91,5 miliardy EUR (= 9,2 % rozpočtu) na 125,6 miliardy EUR (13,1 % rozpočtu).

    V rámci reformovanej politiky súdržnosti bude k dispozícii celkovo až 366,8 miliárd1 EUR na investície do európskych regiónov, miest a reálnej ekonomiky. Bude to hlavný investičný nástroj EÚ na splnenie cieľov Európa 2020: vytváranie rastu a pracovných miest, riešenie zmeny klímy a energetickej závislosti a znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia. Zdrojom pomoci bude cielená podpora z Európskeho fondu regionálneho rozvoja zameraná na kľúčové priority, napríklad na podporu malých a stredných podnikov, v prípade ktorých je cieľom zdvojnásobiť podporu zo 70 na 140 miliárd EUR v priebehu 7 rokov. Uplatní sa výraznejšia orientácia na výsledky a nová výkonnostná rezerva vo všetkých európskych štrukturálnych a investičných fondoch, ktoré budú stimulovať dobré projekty. A napokon, efektívnosť v rámci politiky súdržnosti, rozvoja vidieka a rybárskom fonde bude prepojená aj so správou ekonomických záležitostí na podporu členských štátov pri plnení odporúčaní EÚ v rámci európskeho semestra.

    1. V bežných cenách. Ekvivalent v cenách roku 2011: 325 miliárd EUR.

    Infographic : A reformed Cohesion Policy for Europe : the main investment policy for growth and jobs

    Nové zameranie politiky súdržnosti EÚ na maximálne účinky na rast a zamestnanosť: reforma v 10 bodoch

    Tlačová správa

  • Mobilizácia inovačného potenciálu pre rast: komisár Hahn vyzýva regióny EÚ, aby konali

    (08/11/2013)

    Johannes Hahn, komisár pre regionálnu politiku dnes podčiarkol zlepšenie konkurencieschopnosti regiónov EÚ prostredníctvom investícií EÚ a cieleného plánovania. Vo svojom prejave na dnešnej konferencii pod názvom „Regióny, motory nového rastu vďaka inteligentnej špecializácii“ v Bruseli komisár Hahn apeluje na regióny, aby určili svoje kľúčové prednosti a sústredili na ne zdroje, čím zlepšia svoju konkurenčnú výhodu. Toto podujatie na vysokej úrovni, ktoré zorganizovalo Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku a región Flámsko, vyhodnocuje, ako sa tieto tzv. stratégie „inteligentnej špecializácie“ v krajinách a regiónoch Európy vyvíjajú. Sú kľúčovým prvkom novej politiky súdržnosti EÚ, ako aj predpokladom využitia investícii v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

    Diskusia prichádza v rozhodujúcom momente, keď sú návrhy novej politiky súdržnosti na obdobie rokov 2014 – 2020 v konečnom štádiu. Kľúčovým prvkom v tejto novej reformovanej politike je zavedenie podmienok, ktoré by sa mali splniť predtým, ako sa fondy môžu začať využívať. Jednou z nich je vytvorenie jasnej a starostlivo navrhnutej „stratégie inteligentnej špecializácie“ pre výskum a inovácie. Táto stratégia by mala riadiť spôsob využívania investícií počas nasledujúcich 7 rokov a zabezpečiť plnenie jasných cieľov priamo na mieste.

    Hlavný prejav na tomto podujatí bude mať predseda Európskej rady Herman Van Rompuy. Okrem Komisára Hahna na konferencii vystúpi aj Danuta Hübnerová, predsedníčka Výboru Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj, a Kris Peeters, predseda vlády Flámska. Cieľom tohto zhromaždenia je osloviť hlavne tvorcov politík, výskumných pracovníkov a priemyselné odvetvie v oblasti výskumu, inovácií a regionálneho rozvoja, aby sa preskúmali možnosti cezhraničnej spolupráce a súčinností medzi existuijúcimi stratégiami.

    Videos on Smart Specialisation

    The Kingdom of Smart
    The Kingdom of Smart
    Technological advancement in Flanders' health care system through Smart Specialisation
    Technological advancement in Flanders' health care system through Smart Specialisation
    Smart Specialisation for the shoe business in the Marche Region
    Smart Specialisation for the shoe business in the Marche Region
    Smart Specialisation in Poland takes off for the future through the Flaris project
    Smart Specialisation in Poland takes off for the future through the Flaris project
    Smart Specialisation: PLOCAN Oceanic Research Centre on the Canary Islands
    Smart Specialisation: PLOCAN Oceanic Research Centre on the Canary Islands

    Tlačová správa

    Ďalšie informácie

  • Efektívne využívanie financií a kvalitné vedenie ako hlavné body stretnutia komisára pre regionálnu politiku Johannesa Hahna s podunajskými krajinami v Bukurešti

    (25/10/2013)

    Tohtoročné Dunajské fórum sa uskutoční za účasti 14 krajín európskeho podunajského „makroregiónu“ v pondelok 28. októbra v Bukurešti. Fórum sa koná pod záštitou komisára pre regionálnu politiku Johannesa Hahna a rumunského premiéra Victora Pontu a bude sa na ňom hovoriť o posilnení vplyvu stratégie EÚ pre podunajskú oblasť pri riešení najpálčivejších problémov tohto regiónu, ako sú energetická bezpečnosť a znečistenie, kriminalita, chýbajúce dopravné spojenia, nedostatočná konkurencieschopnosť a únik mozgov.

    S komisárom Hahnom sa stretnú ministri zahraničných vecí a regionálneho rozvoja, aby posúdili aktuálne výsledky a výzvy, zhodnotili doterajší pokrok a prediskutovali budúce vykonávanie stratégie pre podunajskú oblasť.

    Stretnutie sa koná po tom, čo členské štáty EÚ nedávno vyjadrili podporu hodnotiacej správe Európskej komisie o pridanej hodnote makroregionálnych stratégií. V tejto správe sa pozitívne hodnotí makroregionálny prístup, pričom sa v nej zdôrazňuje význam stoviek nových projektov, spoločných iniciatív a dôležitých sietí, prostredníctvom ktorých riešia členské i nečlenské krajiny EÚ spoločné problémy. Zároveň sa v nej však jednotlivým vládam pripomína potreba väčšej politickej angažovanosti a kvalitnejšieho vedenia, ako aj nutnosť postaviť túto stratégiu na prvé miesto vo všetkých dôležitých politických oblastiach.

    Ďalšie informácie:

    Twitter: @EU_Regional @JHahnEU #EUSDR #Danube

     

  • Európske sociálne inovácie – druhý ročník súťaže

    (24/10/2013)

    Máte nápad, ako bojovať s vysokou nezamestnanosťou? Myslíte si, že by ste mohli zlepšiť pracovné podmienky ľudí, ktorí sa nevedia vymaniť zo slabo plateného zamestnania – či už pre svoje pohlavie, vek, sociálne postavenie alebo zmenenú pracovnú schopnosť? Viete, ako vytvoriť viac príležitostí pre 27 miliónov aktuálne nezamestnaných Európanov? Potom je druhý ročník súťaže o najlepšie európske sociálne inovácie pre vás!

    V rámci súťaže, ktorá sa organizuje na počesť Dioga Vasconcelosa, môžu Európania predkladať nové riešenia na zníženie nezamestnanosti a minimalizovanie jej škodlivých účinkov na hospodárstvo a našu spoločnosť ako teraz, tak aj v budúcnosti. Sociálna inovácia je nie len vítaná, ale aj potrebná.

    Nie je dôležité, že ste doteraz na svoje nápady nenašli vhodného investora. S realizáciou vášho projektu vám môžeme pomôcť v rámci našej Akadémie sociálnych inovácií. Tri víťazné projekty získajú finančnú podporu vo výške 30 000 EUR.

    V hre je však viac. Víťazi prvého ročníka zdôrazňujú, že vďaka súťaži mali možnosť rozvíjať skvelý nápad, dať zmysel svojej práci a v neposlednom rade sprístupniť svoje riešenie širšiemu okruhu ľudí.

    Európske sociálne inovácie – druhý ročník súťaže

  • OPEN DAYS: Európske regióny a mestá sa pripravujú na rok 2020 a investujú do rastu

    (04/10/2013)

    Viac ako 5 500 zástupcov regiónov a miest z celej Európy si vymení názory na to, ako môže budúca generácia investícií v rámci regionálnej politiky EÚ dostať Európu späť na cestu rastu, vytvárania pracovných miest a zvýšenia konkurencieschopnosti, ako aj s tým súvisiace postupy.

    V Bruseli sa od 7. do 10. októbra uskutoční už 11. ročník podujatia OPEN DAYS – Európsky týždeň regiónov a miest. Na štvordňovom podujatí, ktoré je najväčším svojho druhu, sa počas diskusií o kľúčových otázkach, ktorým v súčasnosti regionálna politika EÚ čelí, stretnú tvorcovia politiky, politici a odborníci. Uskutočňuje sa v čase, keď sa dokončujú zásadné reformy politiky a plánovanie programov na roky 2014 až 2020 sa nachádza v rozhodujúcej fáze. Podujatie organizované pod záštitou komisára pre regionálnu politiku Johannesa Hahna a predsedu Výboru regiónov Ramóna Luis Valcárcela otvorí predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Pri príležitosti otvorenia sa uskutoční panelová diskusia o ústrednej úlohe regionálnej politiky EÚ pri podpore hospodárskeho oživenia a rastu Európy.

    Komisár Hahn pred týmto podujatím uviedol: „Tohtoročné podujatie OPEN DAYS je odrazovým mostíkom pre to, ako budeme investovať a plánovať naše financie v nasledujúcich siedmych rokoch. Toto podujatie prichádza v rozhodujúcom čase pre regionálnu politiku EÚ. Rokovania o reforme politiky sú v záverečnej fáze a regióny úzko spolupracujú s útvarmi Komisie na príprave podmienok a predstavení stratégií pre nasledujúcu generáciu programov. Naša nová a zreformovaná politika dáva regiónom skutočnú príležitosť na investovanie do budúceho rastu a prosperity. Zámerom je sústrediť sa na priority, ale zároveň využiť silné stránky jednotlivých miest a regiónov. Teším sa na diskusie o tom, ako môže regionálna politika pomôcť pri transformácii našich miest a regiónov a zvýšiť ich konkurencieschopnosť, vytvárať rast a nové pracovné miesta.“

    Predseda Výboru regiónov Valcárcel dodal: „Začína sa uplatňovať zreformovaná kohézna politika, od ktorej očakávame, že čo najskôr poskytne efektívne nástroje na podporu hospodárskeho oživenia a zvýšenia zamestnanosti. Regióny a miestne orgány začali preteky s časom, aby zabezpečili, že počas nasledujúceho roka sa začnú realizovať investičné plány na roky 2014 až 2020. Výbor regiónov je pripravený v plnej miere pomôcť regiónom, aby sa im to podarilo a aby sa zároveň zabezpečila najvyššia kvalita projektov a stratégií. Z tohto hľadiska bude podujatie OPEN DAYS 2013 pre rozhodujúce subjekty regionálnej politiky kľúčovou príležitosťou na to, aby sa oboznámili s novými nástrojmi a pravidlami a podelili sa s najlepšími nápadmi, ako priniesť rast do našich regiónov.“

    Tohtoročným mottom podujatia OPEN DAYS je „Európske regióny a mestá sa pripravujú na rok 2020“ a v rámci neho sa 100 pracovných seminárov sústreďuje na tieto témy:

    • Riadenie zmeny v období 2014 – 2020: inovačné prístupy k plneniu budúcich investičných priorít (napr. integrované územné investície, spoločné akčné plány, otázky hospodárskeho riadenia, finančné nástroje atď.).
    • Synergie a súčinnosť: medzi rôznymi politikami na úrovni EÚ, štátov a regiónov, ako aj kombinovanie rôznych zdrojov financovania. Budú sa skúmať rozličné prístupy k spolupráci, napríklad makroregionálne stratégie alebo spolupráca medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a mestskými správnymi orgánmi a odbornými inštitúciami.
    • Výzvy a riešenia: Posudzujú sa podobné problémy, ktorým čelia regionálne a mestské oblasti v Európe, a navrhujú sa nové riešenia, napríklad: prístup MSP (malé a stredné podniky) k úverovým zdrojom a svetovým trhom, nezamestnanosť mládeže, demografické zmeny, hospodárenie s odpadom, riadenie rizík v oblasti vodných a prírodných zdrojov, dopravné preťaženie, znečistenie životného prostredia alebo vysoká spotreba energií.

    Hlavné body programu

    Predseda Valcárcel a komisár Hahn usporiadajú okrúhly stôl s novinármi 7. októbra o 13.30 v sídle Výboru regiónov.

    19 finalistov súťaže o ceny RegioStars na rok 2014 rozdelené do štyroch kategórií sa zúčastní na celodennom pracovnom seminári v budove Charlemagne v Bruseli.

    Prezentácia výsledkov projektu s názvom Kvalita života v európskych mestách - Kľúčové zistenia výskumu, v rámci ktorého 41 000 občanov zo 79 miest vyjadrilo svoj názor na život v mestách: 8. október (utorok) 16.30 – 17.15 v budove Berlaymont, miestnosť Schuman.

    100 EUrban solutions“, výstava pod šírym nebom, ktorú otvoria komisár Hahn a Rudi Vervoort, predseda regiónu hlavného mesta Brusel v utorok 8. októbra o 17.00 na námestí Jean Rey v Bruseli a niekoľko podujatí zameraných na tvorbu kontaktov, ktoré sa uskutočnia vo večerných hodinách 8. októbra v ďalších 12 lokalitách výstavného okruhu.

    V stredu 9. októbra o 11.15 v budove Charlemagne odovzdá Komisár Hahn ceny víťazom fotografickej súťaže „Europe in my region“ (Európa v mojom regióne) na rok 2014, ktorí pochádzajú z Grécka, Maďarska a Malty.

    Tohtoročnou novinkou podujatia OPEN DAYS sú prednášky v rámci tzv. Master Class pre 77 vybraných doktorandov a začínajúcich výskumných pracovníkov v oblasti regionálnej a mestskej politiky.

    Popri seminároch v Bruseli sa v období do decembra 2013 bude konať viac ako 300 podujatí pod hlavičkou „Európa v mojom regióne/meste“.

    Ďalšie informácie:

    @EU_Regional / @EU_CoR / @JHahnEU: #euopendays - Všetky fotografie na Flickri

    OPEN DAYS, European week of regions and cities

    Program pre zástupcov médií

    Partnerské regióny v jednotlivých krajinách

  • Vychádza 47. číslo časopisu Panorama

    (20/09/2013)

    Jesenné vydanie časopisu Panorama je odteraz dostupné online.

    Ústrednej téme vydania sa venuje článok o tom, ako regióny EÚ udávajú smer v oblasti ekologických inovácií.Sú v nej predstavené ekologické a energeticky účinné projekty, prostredníctvom ktorých štrukturálne a investičné fondy EÚ podporujú inteligentný a udržateľný rast.Ďalšie články upriamujú pozornosť na niektoré z najzaujímavejších seminárov a prednášok tohtoročného podujatia OPEN DAYS, napríklad na odborný študijný program univerzity OPEN DAYS či na seminár o vzťahoch medzi EÚ, Čínou a Japonskom.

    Toto vydanie obsahuje aj prehľad makroregionálnych stratégií, ktoré pomáhajú koordinovať projekty v podunajskej oblasti a v regióne Baltského mora, najnovšie informácie o pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ pri odstraňovaní následkov katastrof a vysvetlenie procesu dodatočného hodnotenia obdobia rokov 2007 – 2013.Časopis ponúka i zvyčajný výber najnovších správ a projektov z celej EÚ.

  • Spoločné hranice zbližujú: oslava Európskej územnej spolupráce

    (18/09/2013)

    Cezhraničné, nadnárodné a medziregionálne projekty a programy v rámci regionálnej politiky EÚ a najmä to, aká je ich hodnota pre obce, regióny a členské štáty, patrí medzi ústredné témy tohto týždňa. Kampaň prichádza v kritickom okamihu – pred 21. septembrom, Dňom európskej spolupráce.

    Európska územná spolupráca je pomerne malou časťou regionálnej politiky EÚ. Ak však Európsky parlament a Rada schvália súčasnú dohodu o financovaní regionálnej politiky v rokoch 2014 – 2020, jej rozpočet sa zvýši na 8,9 miliardy EUR. Podľa novej reformy regionálnej politiky, nachádzajúcej sa v poslednom štádiu rokovania, budú programy Európskej územnej spolupráce viac zamerané na investície, ktoré vytvárajú ideálne podmienky pre budúci rast.

    Dňa 19. septembra od 14:00 do ─ 15:00 hod. bude komisár Hahn diskutovať na sociálnej sieti Twitter o význame cezhraničnej regionálnej politiky EÚ. Odteraz môžete zadávať otázky pomocou hashtagov #EUChat a #ecday na adresu @JHahnEU.

    Tlačová správa

  • Politika súdržnosti na roky 2014 – 2020: Investičné rozpočty členských štátov

    (23/08/2013)

    Finančný prehľad politiky súdržnosti podľa členských štátov na roky 2014 – 2020 odzrkadľuje aktuálny stav rokovaní v júli 2013. Jednotlivé údaje sa môžu zmeniť podľa konečnej dohody medzi Radou a Európskym parlamentom.

    Politika súdržnosti na roky 2014 – 2020 predstavuje približne jednu tretinu celkového rozpočtu EÚ a potvrdzuje, že je hlavnou investičnou politikou Únie na dosahovanie rastu, tvorbu pracovných miest a realizáciu politík EÚ. Pri určovaní investičných priorít každej krajiny na ďalšie finančné obdobie Komisia spolupracuje s vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi, aby investície čo najúčinnejšie vplývali na konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných miest a zároveň podporili tematické ciele a zameranie na výsledky reformovanej politiky.

  • Časopis Panorama víta Chorvátsko

    (21/08/2013)

    Letné vydanie časopisu Panorama na rok 2013 je odteraz dostupné online v 22 jazykoch. Ústrednou témou je 6-stranová príloha o vstupe Chorvátska do EÚ, ktorá ponúka prehľad procesu rozširovania, predstavuje hlavné priemyselné odvetvia Chorvátska, príklady úspešných projektov a rozhovor s Brankom Grčićom, podpredsedom vlády a ministrom regionálneho rozvoja a fondov EÚ.

    Ďalšou hlavnou témou je spoločný audítorský proces (Európska komisia a vnútroštátne orgány) na zabezpečenie správneho rozdeľovania financií v rámci politiky súdržnosti. Číslo takisto obsahuje prehľad nedávno vydanej strategickej správy o politike súdržnosti, ukážku z októbrového podujatia OPEN DAYS a článok o hodnotení nariadení o štátnej pomoci.

  • Súťaž RegioStars2014, ktorá oceňuje najlepšie projekty v oblasti regionálnej politiky EÚ, má svojich finalistov

    (06/08/2013)

    Dnes boli v Bruseli zverejnení finalisti súťaže RegioStars 2014, ktorá oceňuje najinšpiratívnejšie a najinovatívnejšie regionálne projekty. Porota súťaže RegioStars 2014 vybrala z 80 projektov podporených regionálnymi fondmi EÚ 19 finalistov na základe štyroch kľúčových kritérií: inovácie, vplyv, udržateľnosť a partnerstvo.

    Finalisti pochádzajú z regiónov a miest v 17 členských štátoch: Belgicko, Česká republika, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

    Svoje projekty predstavia 8. októbra počas 11. ročníka Európskeho týždňa regiónov a miest – DNÍ OTVORENÝCH DVERÍ 2013 porote, ktorej predsedom bude bývalý predseda Výboru regiónov Luc Van den Brande. Víťazi budú vyhlásení 31. marca 2014 počas slávnostného udeľovania cien v Bruseli, ktoré bude viesť komisár Hahn.

    Súťažné kategórie, ktoré odrážajú priority stratégie Európa 2020 v oblasti rastu, sú tieto:

    • inteligentný rast inovácie malých a stredných podnikov: podpora konkurencieschopnosti a rastu malých a stredných podnikov

    • udržateľný rast ekologický rast a pracovné miesta prostredníctvom biohospodárstva: udržateľné investície do odvetvia biohospodárstva

    • inkluzívny rast vytváranie pracovných miest pre mladšie generácie: pomoc v boji proti nezamestnanosti mládeže

    • CityStar investičné projekty v sektore udržateľnej verejnej dopravy v mestách: podpora rozvoja stratégií zameraných na riešenie problémov spojených s dopravou v našich mestách

    Vo vlaňajšej súťaži RegioStars boli ocenené hlavné projekty v Porte (Portugalsko), na severozápade Anglicka (Spojené kráľovstvo), vo vojvodstve Warmińsko-Mazurskie (Poľsko), v Berlíne (Nemecko) a v Litve. Jednotlivé kategórie boli zamerané na výskum a rozvoj, efektívne využívanie zdrojov v MSP, sociálne inovácie, udržateľný rozvoj miest a využitie videonahrávok na podporu regionálnej politiky EÚ.

    Súvislosti

    Cieľom súťaže RegioStars je oceniť osvedčený postup v oblasti regionálneho rozvoja a vyzdvihnúť originálne a inšpiratívne projekty, ktoré môžu slúžiť ako príklad pre ostatné regióny.

    O cenu RegioStars sa môžu každoročne uchádzať všetky regióny EÚ, ktoré získali prostriedky z grantov regionálnej politiky EÚ po 1. januári 2000. Od zrodu tejto súťaže bolo najviac prihlášok zaevidovaných z Rakúska, Belgicka, pobaltských krajín a Walesu v Spojenom kráľovstve.

    DNI OTVORENÝCH DVERÍ, ktoré budú prebiehať od 7. do 10. októbra 2013 v Bruseli, budú príležitosťou pre finalistov, aby predstavili a objasnili svoje projekty. DNI OTVRENÝCH DVERÍ budú takisto podujatím, na ktorom sa stretnú stovky politických predstaviteľov, expertov a iných odborných pracovníkov, aby diskutovali o regionálnej politike. Tento ročník sa bude konať v kľúčovom období, v ktorom európske regióny a mestá budú dokončovať prípravy na novoreformovanú politiku súdržnosti EÚ na obdobie rokov 2014 – 2020.

    Ďalšie informácie:

  • Zrýchlenie a zjednodušenie poskytovania podpory z Fondu solidarity EÚ po katastrofách

    (25/07/2013)

    Európsky komisár pre regionálnu politiku Johannes Hahn dnes predložil návrh reformy Fondu solidarity EÚ. Plány, ktoré dnes Európska komisia prijala, pomôžu upraviť fond tak, aby bol pružnejší a jednoduchšie použiteľný pomocou jasnejších kritérií na výber príjemcov.

    Od svojho vzniku v roku 2002 Fond solidarity pomohol pri 52 katastrofách v celej Európe, okrem iného pri zemetraseniach, lesných požiaroch, suchách, búrkach a záplavách. Dvadsaťtri krajín dostalo podporu vo výške viac než 3,2 mld. EUR. Ak Európsky parlament a členské štáty EÚ schvália dnešné návrhy, krajiny a regióny postihnuté katastrofami môžu očakávať výrazné zlepšenia v spôsobe fungovania Fondu solidarity.

    Nový legislatívny návrh zjednoduší existujúce pravidlá tak, že pomoc možno vyplatiť rýchlejšie, ako je tomu v súčasnosti. Počíta sa po prvýkrát aj s možnosťou zálohových platieb. Jasnejšie sa vymedzuje, komu a načo možno poskytnúť pomoc, najmä v prípade regionálnych katastrof. Reforma okrem toho podnecuje členské štáty, aby kládli väčší dôraz na prevenciu katastrof a stratégie zvládania rizika. Základné princípy fondu ostávajú nezmenené, rovnako spôsob jeho financovania mimo bežného rozpočtu EÚ.

    Kľúčové reformy:

    • Objasniť rozsah pôsobnosti Fondu solidarity tým, že sa obmedzí na prírodné katastrofy a rozšíri na suchá.
    • Jasnejšie pravidlá týkajúce sa využívania fondu v prípade regionálnych katastrof zavedením jednotnej prahovej hodnoty škody na poskytovanie pomoci na úrovni 1,5 % regionálneho hrubého domáceho produktu.
    • Možnosť poskytovania zálohových platieb po prvýkrát: 10 % predpokladaného príspevku, obmedzené na 30 mil. EUR.
    • Kratší administratívny postup zjednotením dvoch etáp schválenia a vykonávania do jednej dohody.
    • Zavedenie opatrení na rozvíjanie stratégií prevencie rizík katastrof: požiadavky na podávanie správ a možné podmienky pre poskytnutie pomoci.

    Ďalšie informácie

    Proposal for a Regulation of the european Parliament and of the Council amending council Regulation (EC) n°2012/2002 establishing the European Union Solidarity Fund

    Tlačová správa

    MEMO/13/723

    Fond solidarity EÚ

  • Členské štáty a regióny nesmú strácať čas pri príprave novej generácie programov EÚ pre rast

    (10/07/2013)

    Komisár EÚ pre regionálnu politiku Johannes Hahn odkázal členským štátom a regiónom, že si nemôžu dovoliť strácať čas pri plánovaní programov štrukturálnych fondov EÚ na obdobie 2014 – 2020. Výzvy na prijatie opatrení prišli po tom, ako členovia výboru Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj prijali sériu správ, ktoré v zásade schvaľujú radikálnu reformu regionálnej politiky.

    V správach sa odzrkadľuje výsledok rokovaní medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom a členskými štátmi o rozsiahlych zmenách v spôsobe, akým sú riadené programy regionálnej politiky, s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky. Nový prístup usmerňuje hlavnú časť investícií EÚ do kľúčových oblastí pre rast a zamestnanosť. Predpokladá ciele na meranie výsledkov a určuje nové podmienky na financovanie.

    Dnešné hlasovanie potvrdilo tieto kľúčové prvky reformy:

    • Sústredenie investícií do kľúčových oblastí pre rast a zamestnanosť v súlade so stratégiou Európa 2020 prostredníctvom spoločného súboru pravidiel, ktoré platia pre všetkých päť európskych štrukturálnych a investičných fondov (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond).

    • Hlavná časť rozpočtu bude určená na malý počet priorít, ktoré sú úzko spojené so stratégiou rastu EÚ 2020. Osobitne:

    • 50 % až 80 % prostriedkov EFRR pôjde na opatrenia na podporu inovácií a výskumu a vývoja, digitálnej agendy, konkurencieschopnosti MSP a prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.

    • V oblasti nízkouhlíkového hospodárstva existuje ďalej povinnosť vyčleniť najmenej 12 % až 20 % prostriedkov na energetickú účinnosť a obnoviteľnú energiu.

    • Členské štáty a regióny musia stanoviť jasné a merateľné ciele pre vplyv investícií. Pokrok sa musí merať a musia sa o ňom podávať správy.

    • Opatrenia na obmedzenie byrokracie a zjednodušenie používania prostriedkov EÚ: viac spoločných pravidiel pre všetky fondy, cielenejšie správy, ale menej požiadaviek na podávanie správ, lepšie využívanie digitálnych technológií („e-súdržnosť“).

    Tlačová správa

    Q&A on the legislative package for EU Cohesion Policy 2014-2020 (EN)

    Regionálna politika EÚ na roky 2014 – 2020: legislatívne návrhy

  • Európsky makroregionálny experiment: prvé hodnotenie

    (01/07/2013)

    Európska komisia dnes uverejnila prvú štúdiu, v ktorej sa posudzuje úspešnosť dvoch makroregionálnych stratégií EÚ a prezentujú odporúčania do budúcnosti.

    Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť a oblasť Baltského mora, ktoré združujú viac ako 20 krajín z EÚ i mimo nej, sú prvými príkladmi unikátnej spolupráce založenej na myšlienke, že spoločné výzvy, či už environmentálne, hospodárske alebo bezpečnostné, ktoré jednotlivé regióny musia riešiť, sa najlepšie riešia spoločne a že spoločné plánovanie najefektívnejšieho spôsobu využitia dostupných prostriedkov má svoj zmysel.

    Zo správy vyplýva zatiaľ jednoznačné pozitívum existujúcich stratégií. Správa podčiarkuje skutočnosť, že vďaka nim vznikajú stovky nových projektov a formulujú sa spoločné politické ciele v oblastiach, ktoré majú pre zúčastnené regióny mimoriadny význam. Makroregionálny prístup zároveň viedol k vzniku mnohých spoločných iniciatív a sietí a takisto k politickým rozhodnutiam na spoločnej úrovni.

    Podľa správy došlo k výraznému posilneniu spolupráce medzi zúčastnenými krajinami EÚ a susednými krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, čo viedlo k efektívnejšiemu využívaniu dostupných zdrojov.

    Správa však na druhej strane upozorňuje vlády na potrebu politického záväzku a vypracovania stratégií ako priority vo všetkých príslušných oblastiach politiky v snahe zabezpečiť ich zapracovanie do programov európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako aj do iných príslušných európskych, regionálnych a národných rámcov politiky. V správe je zároveň zdôraznený význam administratívnych zdrojov na dosiahnutie cieľov.

    Pokiaľ ide o budúce makroregionálne stratégie, správa vyzdvihuje skutočnosť, že nové iniciatívy by mali vznikať len v prípade, že budú odpoveďou na konkrétne potreby zlepšenej spolupráce na vysokej úrovni. Nevyhnutná je pripravenosť premietnuť politický záväzok do administratívnej podpory, pričom nové stratégie by mali jasne preukazovať osobitnú pridanú hodnotu na úrovni EÚ.

    Tlačová správa

    Správa Komisie Európskemu Parlamentu, Rade, Európskemu Hospodárskemu a Sociálnemu Výboru a Výboru Regiónov o pridanej hodnote makroregionálnych stratégií

    Hlavné projekty

    Stratégia EÚ pre región Baltského mora

    www.balticsea-region-strategy.eu

    http://ec.europa.eu/regional_policy/cooperate/danube/index_en.cfm

    http://www.danube-region.eu/



  • Jednotný portál na pomoc podnikom v prístupe k financovaniu z EÚ teraz zahŕňa aj štrukturálne fondy

    (25/06/2013)

    Európska komisia rozširuje jednotný portál venovaný financovaniu z EÚ o štrukturálne fondy – Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Európsky sociálny fond (ESF) – a európske podniky tak budú mať od dnešného dňa ľahší prístup k finančným prostriedkom, ktoré tak potrebujú. Nový jednotný portál venovaný financovaniu z EÚ, ktorý začal fungovať minulý mesiac, poskytuje podnikateľom a malým a stredným podnikom (MSP) jednoduché, úplné a aktuálne informácie o tom, ako môžu získať finančné prostriedky z EÚ vo výške viac ako 100 miliárd EUR z rôznych programov na roky 2007 – 2013. Vďaka dnešnému rozšíreniu sa počet partnerských bánk a fondov zdvojnásobí na viac ako 1 000 partnerov, čím sa ešte viac posilní rozhodujúci zdroj informácií pre MSP o financovaní prostredníctvom záruk, úverov a rizikového kapitálu (MEMO/13/606).

    Prístup k financovaniu predstavuje jeden z najnaliehavejších problémov, s ktorými sa stretávajú MSP v Európe. Za posledné dva roky takmer jedna tretina malých a stredných podnikov nedostala bankový úver, o ktorý podnik žiadal, alebo ho dostala v menšej výške, než o akú podnik žiadal. Publikácia European Small Business Finance Outlook (Finančný výhľad európskych malých podnikov), ktorá vyšla tento mesiac, potvrdzuje, že prostredie európskych MSP sa zhoršuje a banky v eurozóne sprísnili svoje úverové štandardy. Prísun informácií a prístup k financovaniu z EÚ je pre podniky dôležitejší než kedykoľvek predtým. Pomoc zo štrukturálnych fondov pre MSP na obdobie rokov 2007 – 2013 už predstavuje okolo 70 miliárd EUR.

    IP/13/387 - MEMO/13/393 Zlepšiť prístup k financovaniu MSP: Kľúč k oživeniu hospodárstva

    Nové jednotné prístupové miesto ku všetkým finančným nástrojom EÚ pre MSP


  • Komisár Hahn víta otvorenie „mosta Nová Európa“, mocného symbolu európskej spolupráce

    (14/06/2013)

    Komisár EÚ pre regionálnu politiku Johannes Hahn bude dnes svedkom historického momentu medzi Bulharskom a Rumunskom a ich susediacimi regiónmi Vidin a Calafat počas slávnostného otvorenia mosta spájajúceho tieto dve krajiny. Komisára Hahna bude sprevádzať bulharský prezident Plevneliev a predseda vlády Oresharski, ako aj rumunský predseda vlády Ponta. Na financovanie nedávno pomenovaného „mosta Nová Európa“ prispelo EÚ sumou 106 miliónov EUR a je to len druhý most pozdĺž 630 km dlhej hranice medzi týmito susediacimi krajinami. Pre EÚ má tento most zásadný strategický význam: je kľúčovou spojkou na ceste, ktorá sa môže tiahnuť zo severnej Európy a baltských krajín cez strednú Európu po Rumunsko a Bulharsko, prípadne až Grécko.

    Konštrukcia mostu začala v roku 2007, ale o plánoch naň sa začalo diskutovať už skoro pred 15 rokmi. Pomocou stratégie EÚ pre podunajskú oblasť a jej jedinečnej metódy spolupráce kombinovanej s intervenciou komisára Hahna sa tento projekt dotiahol do úspešného konca.

    Tlačová správa

    Most Nová Európa

  • Jarné vydanie časopisu Panorama s názvom „Zmierenie komunít“ je odteraz dostupné onlin

    (28/05/2013)

    Hlavnou témou tohto čísla je úloha politiky súdržnosti pri návrate rastu do Európy. Politika súdržnosti predstavuje investičnú časť rozpočtu EÚ zameranú na podporu rastu a konkurencieschopnosti zužitkovaním silných stránok regiónov. V budúcnosti bude táto politika ešte viac prispievať k spĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020 a bude sa zameriavať na udržateľné investície v rámci efektívnejšieho používania investícií EÚ, štátnych a regionálnych investícií.

    K ďalším častiam obsahu patrí napríklad program EÚ PEACE, ktorý má za cieľ podporiť zmierenie rozdelených komunít v Severnom Írsku a pohraničnej oblasti Írska, a článok o kľúčovej úlohe miest, ktoré sú hlavnými nástrojmi európskeho hospodárstva. Komisia prednedávnom vytvorila podrobnú databázu najlepších postupov mestského rozvoja poskytujúcu podrobný prehľad projektov. Prehľad môže slúžiť ako zdroj inšpirácie mestám, riadiacim orgánom a ďalším zúčastneným stranám.

    Panorama: Zmierenie komunít

  • Solidarita a flexibilita: Rozhodnutie Komisie má pomôcť členským štátom zasiahnutým krízou využiť finančné prostriedky z fondov politiky súdržnosti

    (21/05/2013)

    Európska komisia dnes navrhla opatrenia na pomoc krajinám zasiahnutým krízou, ktoré sa týkajú využitia veľmi potrebných finančných prostriedkov EÚ.Spomínané opatrenia by týmto členským štátom pomohli riešiť problém nezamestnanosti mládeže, podporovať malé a stredné podniky a financovať kľúčové projekty v rámci infraštruktúry.Bez navrhovaného opatrenia by totiž mohli prísť o investície v oblasti politiky súdržnosti zamerané na rast, či už pre nedostatok času na využitie prostriedkov alebo pre problematické hľadanie vnútroštátnych a súkromných partnerov na spolufinancovanie v súčasnej hospodárskej situácii.Návrh podnietený žiadosťami zo strany vlád členských štátov EÚ a Európskej rady bude predložený na schválenie Európskemu parlamentu a Rade ministrov EÚ.

    K návrhu sa vyjadril Johannes Hahn, komisár pre regionálnu politiku:„Európska komisia je pripravená prejaviť solidaritu a flexibilitu tým, ktorých výrazne zasiahla kríza, aby sa opäť mohli vydať na cestu rastu.Politika súdržnosti je jedným z hlavných nástrojov Únie na tento účel.Špecifické opatrenia, ktoré sme dnes prijali, pomôžu týmto krajinám využiť investíciepotrebné na vytvorenie udržateľných pracovných pozícií prostredníctvom podpory malých a stredných podnikov a pomoci pri získavaní finančných prostriedkov, na podporu mladých ľudí, aby získali prácu, a na podporu inovácie a výskumu.Toto opatrenie bude prospešné nielen pre samotné krajiny ale aj pre Európu ako celok.Mal by som však dodať, že hoci tento návrh poskytuje štátom voľnosť, nesmie nahrádzať reformy a urýchlené využitie finančných prostriedkov.“

    Tlačová správa



  • Fond solidarity EÚ: Komisia navrhuje na podporu Slovinska, Chorvátska a Rakúska po ničivých povodniach 14,6 milióna EUR

    (30/04/2013)

    Európsky komisár pre regionálnu politiku Johannes Hahn dnes oznámil, že po rozsiahlych povodniach v Slovinsku v októbri a novembri 2012 bude poskytnutý balík finančnej pomoci z Fondu solidarity EÚ (FSEÚ) vo výške viac ako 14,6 milióna EUR. Prostriedky na financovanie svojich núdzových operácií po povodniach dostanú aj susedné krajiny Rakúsko a Chorvátsko, ktoré boli takisto povodňami postihnuté, aj keď v menšom rozsahu.

    Komisár Hahn, ktorý je zodpovedný aj za FSEÚ, pripomenul: „Dnešný návrh je výrazom solidarity Únie so Slovinskom aj s časťami Chorvátska a Rakúska, ktoré boli postihnuté. Suma navrhnutej finančnej podpory pomôže zmierniť finančné zaťaženie spojené s obnovou infraštruktúry a s prijatím núdzových opatrení. Pomôže týmto postihnutým regiónom opäť sa postaviť na nohy.

    Komisia navrhuje opravný rozpočet, aby Rada a Parlament mohli dať k dispozícii zdroje potrebné na zníženie negatívnych dôsledkov na ekonomiku Slovinska a jeho susedov.

    Intenzívne dažde na jeseň 2012 spôsobili, že rieky v tejto oblasti sa vyliali z korýt, zaplavili väčšie časti severného Slovinska, ako aj časti územia Chorvátska. Mimoriadne postihnuté bolo mesto Lavamünd pri rieke Lavant v Rakúsku.Z analýzy Komisie vyplynulo, že povodne vo všetkých troch krajinách spôsobil jeden meteorologický jav.To umožňuje, aby sa prostriedky z FSEÚ uvoľnili nielen na vážnu katastrofu v Slovinsku, ale výnimočne aj pre postihnuté susedné krajiny.

    V súlade s pravidlami fondu solidarity Komisia navrhuje, aby sa týmto trom krajinám poskytlo spolu 14,6 milióna EUR, z toho 14,08 milióna Slovinsku, 286 587 EUR Chorvátsku a 240 000 EUR Rakúsku.

    Ďalšie informácie


  • Politika súdržnosti EÚ pomáha pri prekonávaní krízy a zabezpečovaní rastu, uvádza sa v strategickej správe Komisie z roku 2013

    (18/04/2013)

    Európska komisia dnes predložila prehľad o fungovaní štrukturálnych fondov EÚ v členských štátoch. V Strategickej správe o vykonávaní programov politiky súdržnosti v období rokov 2007 – 2013 sú zhromaždené dostupné informácie z členských štátov, vo väčšine prípadov z konca roku 2011. Hoci sa plnenie týchto programov ukončí až o štyri roky v roku 2015, vďaka investíciám poskytnutým v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu a Európskeho sociálneho fondu sa už dosiahol pokrok a zlepšila sa situácia mnohých občanov.

    Správy, ktoré 27 členských štátov predložilo koncom roku 2012 (založené hlavne na údajoch za rok 2011), poskytujú Komisii prvú príležitosť vypracovať počas programového obdobia správu týkajúcu sa dosahovania výsledkov a podčiarknuť význam a správne načasovanie odkazu o potenciáli politiky súdržnosti zohrávať úlohu v procese prekonávania hospodárskej krízy v EÚ. Komisia určila investičné oblasti, v ktorých sa musí zrýchliť výber a realizácia spolufinancovaných projektov v období rokov 2007 – 2013 v záujme splnenia stanovených cieľov.

    Ďalšie informácie

    Tlačová správa

    Výročné správy 27 členských štátov týkajúce sa vykonávania politiky súdržnosti

    Ďalšie informácie o európskej politike súdržnosti

    #cohesionpolicy @EU_Regional @JHahnEU

  • Stratégia pre podunajskú oblasť – správa o dosiahnutom pokroku: Po dobrom začiatku je čas zvýšiť úsilie

    (09/04/2013)

    Takmer dva roky od zavedenia stratégie Európskej únie pre podunajskú oblasť zverejnila Európska komisia prvú správu o dosiahnutom pokroku v rámci tejto stratégie.

    Komisár Johannes Hahn o zisteniach správy povedal: „Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť je dôkazom toho, že členské štáty sú schopné dosiahnuť viac, keď pracujú spoločne. Teraz musíme zvýšiť úsilie. Chcem, aby sa priority stratégie pre podunajskú oblasť uplatnili v ďalšej generácii programov regionálnych fondov a aby sa stali súčasťou vnútroštátnych, regionálnych a miestnych priorít vo všetkých 14 zúčastnených krajinách. Stratégia má slúžiť ako informačný základ pri tvorbe politík v každej príslušnej oblasti s podporou politicky stabilných a dostatočne financovaných štruktúr.“

    Dnešná správa obsahuje podrobnosti o dôležitých úspechoch pri zdolávaní rôznych problémov, ako sú chýbajúce dopravné spojenia, nedostatočná konkurencieschopnosť, znečistenie a kriminalita. Všetkých 14 zúčastnených krajín, medzi ktorými je 8 členských štátov EÚ, úspešne spolupracuje na rôznych spoločných projektoch a iniciatívach týkajúcich sa štyroch základných pilierov stratégie – spájania podunajskej oblasti, ochrany životného prostredia, budovania prosperity a posilňovania podunajskej oblasti.

    Komisár Hahn vyzýva vlády podunajskej oblasti, aby spĺňali svoje politické záväzky prioritným uplatňovaním stratégie pri tvorbe politík vo všetkých príslušných oblastiach a aby 8 zúčastnených členských štátov EÚ spoločne s Chorvátskom začlenilo túto stratégiu do plánov nasledujúcej generácie programov v rámci regionálnej politiky na roky 2014 až 2020.

    Prečítajte si celú správu

    Novinový článok

  • 2007-2013 pokynoch k uzavretiu

    (21/03/2013)

    Komisia prijala dňa 20. marca 2013 usmernenia o ukončení programov na roky 2007 – 2013. Tieto usmernenia poskytujú členským štátom referenčný rámec pre prípravu ukončenia programov.

    Vychádzajú zo skúseností z ukončovania operačných programov na roky 2000 – 2006, a zároveň riešia nedostatky a problémy, ktoré sa v predchádzajúcom procese ukončovania vyskytli.

     

  • Inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast: hlavné mestá EÚ – dôležití partneri v stratégii Európa 2020

    (03/03/2013)

    Hlavné mestá zohrávajú kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o blaho EÚ a jej členských štátov. Hlavné mestá Európy sú nielen významnou súčasťou obrazu EÚ v zahraničí, jej kultúrnej identity a atraktívnosti, ale aj silnými motormi konkurencieschopnosti, zamestnanosti a inovácií. Súčasne sa v nich sústreďujú všetky problémy Európy vrátane rastúcich sociálnych a hospodárskych rozdielov. Hlavné mestá sú laboratóriami, v ktorých je potrebné nájsť riešenia sociálnych a hospodárskych problémov EÚ.

    My, primátori hlavných miest EÚ, preto vítame iniciatívu Európskej komisie začať priamy dialóg s hlavnými mestami a postaviť ich na úroveň bezprostredných partnerov EÚ. Ciele stratégie Európa 2020 sa nedajú dosiahnuť bez našej aktívnej účasti. Hlavné mestá sú hnacou silou inovácie a inteligentného rastu, a často poskytujú základ pre vzdelávanie a vznik vedeckých sietí. Hlavné mestá sú nevyhnutnou podmienkou udržateľného rastu, pretože ich dopravné, energetické a environmentálne politiky majú rozhodujúci vplyv. Naše hlavné mestá sú základom úsilia o dosiahnutie inkluzívneho rastu: sú centrami sociálnej, kultúrnej a etnickej rozmanitosti.

    V snahe prekonať súčasnú hospodársku, finančnú a sociálnu krízu, si budeme aj naďalej plniť svoju úlohu pri podpore konkurencieschopnosti, udržateľného rastu, inovácií a inklúzie.

    V súvislosti s prebiehajúcimi diskusiami o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020, novými nariadeniami o štrukturálnych a investičných fondoch, ako aj s ďalšími programami EÚ sme presvedčení, že:

    * k problémom miest sa musí pristupovať integrovaným spôsobom, spoločným riešením hospodárskych, environmentálnych, sociálnych, kultúrnych a demografických aspektov. Preto vítame skutočnosť, že sa Európska komisia rozhodla zvoliť integrovaný prístup.

    * Budúce politiky a činnosti EÚ v oblasti dopravy, životného prostredia, energetiky, podnikania, zamestnanosti, výskumu, ochrany klímy, boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a digitálnej agendy by mali zohľadňovať aj mestský rozmer. Zlepšená koordinácia v otázkach týkajúcich sa miest, ktorú bude viesť Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku, má svoj význam a my ju budeme pozorne sledovať.

    * Pokiaľ ide o balík právnych predpisov týkajúcich sa politiky súdržnosti, vítame ochotu Komisie vyskúšať nové myšlienky a spôsoby prístupu k navrhovaným mestským inovačným činnostiam.

    * Sme presvedčení, že návrhy Komisie delegovať viac riadiacich právomocí na mestá, vrátane riadenia štrukturálnych fondov EÚ, sú nevyhnutné na to, aby boli urbanistické výzvy správne pochopené a aby implementácia fondov zodpovedala skutočným potrebám.

    * Prioritnými témami, na ktoré sa návrh nariadení zameriava (energetická účinnosť, obnoviteľné zdroje energie, nezamestnanosť mládeže, inovácie a konkurencieschopnosť MSP) sú pre naše mestá strategickými otázkami. Vítame nové príležitosti na ich riešenie integrovaným spôsobom a veríme, že Komisia bude nové právne predpisy vykonávať v duchu pružnosti, ktorý zohľadňuje miestne špecifiká.

  • Inteligentná špecializácia, úspechy Kohézneho fondu a príklady úspechov z Poľska v aktuálnom vydaní časopisu Panorama

    (08/02/2013)

    Zimné vydanie časopisu Panorama na rok 2012 s názvom „Inteligentná špecializácia“ je odteraz dostupné online. Hlavným obsahom vydania je 6-stranový článok o stratégiách Inteligentnej špecializácie, ktoré posilňujú regionálny ekonomický rast. Článok analyzuje základné pojmy a možnosti týkajúce sa inteligentnej špecializácie, podporu poskytovanú platformou S3 a správy zo seminára Európskej komisie v Bari v septembri 2012. Seminár pomohol talianskym regiónom pripraviť sa na uplatňovanie týchto stratégií v programovom období rokov 2014 až 2020.

    Ďalšiu dôležitú časť obsahu tvorí exkluzívny rozhovor s poľskou ministerkou pre regionálny rozvoj Elżbietou Bieńkowskou, v ktorom opisuje úspechy Poľska dosiahnuté v oblasti rozvoja infraštruktúry, vytvárania pracovných príležitostí a zvyšovania HDP v čase od vstupu Poľska do EÚ v roku 2004. Poskytuje tiež pohľad do budúcnosti, v ktorej ministerka očakáva zvýšené investície do výskumu a inovácií a do zabezpečovania udržateľných energetických zdrojov a dopravných riešení v ďalšom programovom období.

    Ďalšia časť analyzuje najnovšie výsledky výskumu Eurobarometer s názvom „Pohľad z regiónov“, ktorý priniesol niektoré prekvapivé pozitívne zistenia týkajúce sa kvality života a očakávaní do budúcnosti. Ďalej sú predstavení víťazi fotografickej súťaže „Európa v mojom regióne“ spolu s vyberateľným mozaikovým plagátom obsahujúcim niektoré z mnohých súťažných príspevkov.

    Vydanie tiež obsahuje ukážku vybratých profilov súťaže Regiostars 2014 a ďalšie profily úspešných projektov v regiónoch z celej EÚ.

    To všetko a ešte oveľa viac môžete nájsť v 44. čísle časopisu Panorama.

  • Komisár EÚ pre regionálnu politiku Johannes Hahn sa stretne s premiérom Ficom a predstaví budúce priority pri využívaní fondov EÚ na Slovensku

    (09/11/2012)

    Komisár Johannes Hahn sa stretne dnes v Bratislave s premiérom Robertom Ficom a zúčastní sa na diskusiách s Radou vlády SR pre regionálnu politiku, čo sa týka využívania finančných prostriedkov z EÚ v ďalšom období. Komisár a premiér budú hovoriť o tom, ako možno čo najlepšie využiť fondy EÚ, aby sa na Slovensku zabezpečil väčší rast a zamestnanosť. Táto návšteva sa koná v kritickom období, keď prebiehajú rozhovory medzi členskými štátmi a Európskym parlamentom o rozpočte EÚ na ďalších 7 rokov a Komisia predkladá návrhy, ktoré sa týkajú budúcej regionálnej politiky. 

    Ešte pred samotnou návštevou komisár Hahn povedal: „Kohézna politika je kľúčovou investičnou politikou EÚ v období krízy. Naliehavo žiadam orgány Slovenskej republiky, aby v plnej miere využívali dostupné finančné prostriedky s cieľom podporiť konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov, podnietiť výskum a inovácie a investovať do kľúčových dopravných sietí a trvalého využívania prírodných zdrojov.“

    Komisár ďalej uviedol: „Slovensko sa musí postarať o to, aby malo priaznivé podmienky na podnikanie. Podnikateľské prostredie musí byť otvorené a transparentné, musí mať nezávislé a spoľahlivé systémy kontroly a riadenia. Takéto systémy sú kľúčové, aby sa podporila dôvera investorov.“

    Komisár Hahn predstaví plán Európskej komisie, v ktorom uvedie, ako môže Slovensko najlepšie využiť investície z rozpočtu EÚ na roky 2014 – 2020 v úzkej súvislosti so „Stratégiou Európa 2020“ – plánom EÚ pre dlhodobý rast. Komisár sa stretne s radou vlády, ktorá má na starosti vypracovanie dohody o partnerstve pre regionálnu politiku EÚ na Slovensku na roky 2014 – 2020. Tiež bude naliehať na orgány Slovenskej republiky, aby usilovne pracovali na zavádzaní súčasných programov v záujme riešenia krízy a zabezpečenia, aby sa investície EÚ začali v plnej miere účinne využívať.

Regionální politika EU: Aktuálne informácie
Sociálne médiá