Navigačný riadok

Logo českého predsedníctva na budove Rady v Bruseli © EC

Na samite sa riešili všetky aspekty hospodárskej krízy: regulácia finančných trhov, hospodárske stimuly, udržanie zamestnanosti

Čelní predstavitelia sa dohodli na využití 5 mld. eur nevyčerpaných z rozpočtu EÚ na vylepšenie energetických sietí a internetového pripojenia. Takisto zvýšili strop pre pomoc EÚ určenú štátom v ťažkostiach. Úverová linka dostupná pre štáty, ktoré doteraz neprijali euro, bola navýšená na 50 mld. eur.

Lídri sa takisto zaviazali poskytnúť 75 mld. eur Medzinárodnému menovému fondu na pomoc štátom, ktoré kríza vážne zasiahla.

Na záver dvojdňového samitu vydali spoločné vyhlásenie, že blok štátov EÚ uskutočnil „dobrý pokrok“ pri implementácii stimulačného balíka vo výške 200 mld. eur, ktorý bol odsúhlasený v decembri. Lídri vyjadrili presvedčenie, že opatrenia vrátane zníženia daní a záchrany bánk povedú k oživeniu hospodárstva, no vyžiada si to určitý čas.

„Ak to bude potrebné, môžeme naše rozhodnutie v budúcnosti revidovať, avšak v súčasnosti sa musíme sústrediť na jeho implementáciu,“ uviedol predseda Barroso.

Blok 27 štátov doteraz vyčlenil okolo 400 mld. eur, takmer 3,3 % svojho hrubého domáceho produktu, ktoré sa majú v nadchádzajúcich dvoch rokoch použiť na zažehnanie najhoršej hospodárskej krízy za posledné desaťročia. Okrem stimulačných opatrení sa do tohto objemu zarátavajú aj zvýšené sociálne výdavky v dôsledku rastu nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti v EÚ dosiahla v januári 7,6 %, čo je najvyššia hodnota za posledné dva roky.

Veľa predstaviteľov členských štátov EÚ vyjadrilo obavy, že tzv. politiky „utrať hneď, zaplať neskôr“ môžu nekontrolovane prehĺbiť schodky. Lídri sa na margo toho vyjadrili, že štáty EÚ by sa čo najskôr mali vrátiť k schodkom, ktoré „sú v súlade s trvalo udržateľnými verejnými financiami“. Veľa štátov porušuje pravidlá Spoločenstva ustanovujúce povinnosť udržiavať rozpočtové schodky pod hranicou 3 % HDP.

Pred blížiacim sa samitom G20, ktorý sa uskutoční 2. apríla, prijali lídri spoločnú pozíciu o tom, ako sa dá zlepšiť regulačný rámec a dohľad nad finančným priemyslom.

Finančné prostriedky v objeme 5 mld. eur spomenuté v úvode sú určené aj na skladovanie CO2 ohrozujúceho klímu a na dokončenie plynovodu, ktorým by prúdil plyn z Kaspického mora. Záujem o nový plynovod sa zvýšil po roztržke medzi Moskvou a Kyjevom, ktorá v januári viedla k zastaveniu dodávok plynu do Východnej Európy.

Čelní predstavitelia sa takisto dohodli na rozvoji užších vzťahov s východnými krajinami Englishfrançais. V pozadí tohto bodu programu bol gruzínsko-ruský konflikt.

Írska vláda predstavila lídrom EÚ svoj plán na opakovanie referenda o Lisabonskej zmluve.

Choose high-contrast version Set page to normal font size Increase font size by 200 percent poslať túto stránku priateľovi vytlačiť túto stránku

 

Našli ste informácie, ktoré ste hľadali?

Áno Nie

Aké informácie ste hľadali?

Máte nejaké návrhy?

Užitočné odkazy