V Európe pôsobí približne 4 000 univerzít a iných ustanovizní vyššieho vzdelávania, z ktorých niektoré patria medzi najlepšie na svete. Iné naopak neboli schopné udržať krok s hospodárskymi a sociálnymi zmenami.

Podľa najnovších prognóz bude do roku 2020 potrebné vysokoškolské vzdelanie až pre 35 % pracovných pozícií. V súčasnosti má v ruke vysokoškolský diplom iba 26 % aktívnej populácie, čo je hlboko pod úrovňou USA, Japonska či Kanady.

V novej stratégii na modernizáciu vysokoškolského vzdelávania sú stanovené reformy, prostredníctvom ktorých môžu členské štáty EÚ zabezpečiť dostatok absolventov, ktorí prispejú k inovácii, hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest.

Mladí ľudia zas vďaka nim získajú kvalitné vzdelanie, ktoré im umožní nájsť si primeranú prácu.

Cieľom reforiem je:

• zvýšiť počet absolventov do roku 2020 na 40 % (v porovnaní so súčasným priemerom v EÚ, ktorý je približne 34 %);

• umožniť mladým ľuďom z rôznych vrstiev spoločnosti získať univerzitné vzdelanie, a zároveň znížiť počet študentov, ktorí štúdium ukončia predčasne;

• zlepšiť kvalitu a praktické zameranie vysokoškolských predmetov pre potreby jednotlivcov a pracovných trhov;

• stimulovať a oceňovať kvalitu vo výučbe a vede;

• podporovať získavanie dodatočných skúseností prostredníctvom štúdia či praxe v zahraničí;

• vychovávať nových vedcov, aby bola Európa pripravená na budúce výzvy;

• posilniť prepojenie medzi vzdelaním, výskumom a podnikaním;

• zabezpečiť efektivitu a účelovosť financovania.

Napriek tomu, že oblasť vzdelávania patrí do právomoci vlád členských štátov, EÚ má k dispozícii viaceré nástroje na podporu modernizácie ich programov.

Patrí sem napríklad vytvorenie systému na hodnotenie kvality univerzít v celej EÚ, či poskytovanie informácií o najvhodnejšej univerzite pre dané štúdium kdekoľvek v Európe. Nová schéma záruk za úvery má pomôcť študentom získať prístup k financiám na pokrytie nákladov magisterského štúdia v inom členskom štáte EÚ.

Do návrhu rozpočtu EÚ na roky 2014 až 2020 Komisia zahrnula podstatný nárast výdavkov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže (o 73 % ) a výskumu (o 46 %).

Viac o vysokoškolskom vzdelávaní v Európe