Navigačný riadok

Úradné jazyky EÚ

Európska únia má dvadsaťtri úradných a pracovných jazykov. Sú to: anglický, bulharský, český, dánsky, estónsky, fínsky, francúzsky, grécky, holandský, írsky, litovský, lotyšský, maďarský, maltský, nemecký, poľský, portugalský, rumunský, slovenský, slovinský, španielsky, švédsky a taliansky jazyk.

Prvé nariadenie Spoločenstva o úradných jazykoch pochádza z roku 1958. Podľa neho boli prvými úradnými a pracovnými jazykmi francúzština, holandčina, nemčina a taliančina, keďže išlo o jazyky vtedajších členských štátov. Odvtedy počet úradných a pracovných jazykov EÚ narastal s postupným rozširovaním Únie o nových členov. Niektoré členské štáty však používajú rovnaký jazyk, a preto je počet úradných jazykov menší ako počet členských štátov. Napríklad v Belgicku sú úradnými jazykmi holandčina (nazývaná flámčina), francúzština a nemčina, zatiaľ čo úradným jazykom na Cypre je gréčtina, ktorou hovorí väčšina obyvateľstva.

Na jazyky s úradným a pracovným statusom sa vzťahujú dva hlavné nároky:

  • Inštitúciám EÚ je možné zaslať dokument v akomkoľvek z týchto jazykov a tie naň odpovedia v tom istom jazyku. 
  • Nariadenia a iné legislatívne dokumenty EÚ sa uverejňujú v úradných a pracovných jazykoch, to isté platí napr. o Úradnom vestníku EÚ. 

Iba málo pracovných dokumentov sa z časových a finančných dôvodov prekladá do všetkých jazykov. Pracovnými jazykmi Európskej komisie sú vo všeobecnosti anglický, francúzsky a nemecký jazyk. Európsky parlament zabezpečuje preklad do rôznych úradných jazykov podľa potrieb jeho členov.

Viac:

  • Úradné jazyky a ďalšie zaujímavé fakty o európskych krajinách