Zmluvné právo
Výmena tovarov a služieb sa riadi vnútroštátnym zmluvným právom. I napriek harmonizácii v niektorých oblastiach stále pretrvávajú rozdiely medzi jednotlivými vnútroštátnymi úpravami zmluvného práva, čo predstavuje hlavnú prekážku cezhraničných transakcií a bráni hladkému fungovaniu vnútorného trhu.
Kúpa a predaj tovarov v EÚ sa riadi vnútroštátnym zmluvným právom. V dôsledku rozdielov medzi právnymi predpismi je cezhraničný obchod zložitejší a finančne náročnejší ako obchod v rámci jednej krajiny.
Podnikatelia musia najmä:
- identifikovať rozhodné právo iného členského štátu a/alebo si rozhodné právo zvoliť, a
- znášať dodatočné náklady súvisiace s prekladom, právnym poradenstvom a prispôsobením zmlúv na rôzne právne poriadky.
Tieto prekážky sú jedným z faktorov, ktorý odrádza mnohé firmy od cezhraničného obchodovania či rozšírenia aktivít do ďalších členských štátov. Týka sa to najmä malých a stredných podnikov, pre ktoré môžu byť náklady na vstup na viaceré zahraničné trhy neprimerane vysoké v pomere k ich obratu.
Skutočnosť, že podniky neponúkajú svoje tovary v zahraničí, môže pre spotrebiteľov znamenať menší výber a vyššie ceny na domácich trhoch či dokonca nemožnosť zadovážiť si tovary zo zahraničia.
Na odstránenie týchto problémov navrhla Európska komisia spoločné európske kúpne právo
.
Tento návrh poskytuje obchodníkom možnosť predávať výrobky občanom v inom členskom štáte na základe jednotných pravidiel zmluvného práva, ktoré by boli alternatívou k vnútroštátnemu zmluvnému právu jednotlivých členských štátov. Zmluvné strany cezhraničnej kúpnej zmluvy kdekoľvek v EÚ by si výslovným súhlasom mohli zvoliť spoločné európske kúpne právo ako svoje rozhodné právo.
Vďaka tomuto právu by sa podnikateľom otvorili nové trhy, spotrebitelia by mali k dispozícii väčšiu ponuku výrobkov ako doteraz a
- podniky by mohli obchodovať na trhoch viacerých členských štátov za zlomok súčasných nákladov;
- právne prostredie pre cezhraničný obchod by sa zjednodušilo;
- spotrebitelia by mali väčšiu ponuku výrobkov za nižšie ceny;
- spotrebitelia by získali väčšiu istotu a lepšiu ochranu svojich práv pri nákupe tovarov v iných členských štátoch.
