Navigačný riadok

Promotional :: Poznatky o mori 2020: od mapovania morského dna k oceánskym prognózam

Poznatky o mori 2020: od mapovania morského dna k oceánskym prognózam

25 November 2013

Výsledok verejnej konzultácie. Zhrnutie.

Európska komisia začala 29. augusta 2012 konzultáciu o zelenej knihe  týkajúcej sa jej iniciatívy „Poznatky o mori 2020“. Účelom tejto konzultácie bolo dozvedieť sa viac o názoroch zainteresovaných strán na možnosti riadenia iniciatívy v budúcnosti a na možné zapojenie sa súkromného sektora. Konzultácia sa skončila 15. decembra 2012.

Komisii bolo doručených 244 odpovedí (29 z občianskej spoločnosti, 43 zo súkromného sektora, 95 z verejného sektora a 77 z výskumnej obce) z 30 krajín vrátane krajín mimo EÚ, ktorých vody susedia s vodami členských štátov EÚ. Mnohé z odovzdaných príspevkov, najmä tie od národných vlád, prešli rozsiahlou internou konzultáciou, a teda predstavujú vyvážené názory mnohých organizácií. Odpovede sa považovali za reprezentatívnu vzorku.

Z konzultácie vyplynulo mnoho podrobných odtienkov týkajúcich sa právnych a technických aspektov, ktoré budú nesmierne užitočné v ďalšej fáze iniciatívy „Poznatky o mori 2020“, pričom sa dospelo k týmto hlavným záverom:

(1) Všetky užívateľské skupiny sa zhodli na tom, že je potrebný otvorený prístup k námorným údajom, jednak v individuálnej a jednak v súhrnnej podobe. Konzorcium občianskej spoločnosti sa domnieva, že oceány sú spoločným zdrojom, a preto by sa námorné údaje mali sprístupňovať bez obmedzenia predovšetkým vtedy, ak boli zozbierané s použitím verejných finančných prostriedkov. Súkromný sektor sa vo veľkej miere vyslovil za voľný prístup s výnimkou prípadov, keď by mohlo dôjsť k odhaleniu citlivých komerčných údajov alebo by mohol byť zničený stimul údaje vôbec zhromažďovať. Verejné orgány sa domnievajú, že by sa tým znížili náklady na monitorovanie stavu životného prostredia. Takmer všetky zainteresované strany zastávajú názor, že získavanie údajov z výskumných projektov by malo byť jednoduchšie.

(2) Strany určili niekoľko výnimiek v súvislosti s: národnou bezpečnosťou, poškodením kultúrneho dedičstva a ohrozených ekosystémov, citlivými komerčnými údajmi, potrebou poskytnúť vedcom čas na uverejnenie ich prác  a otázkami bezpečnosti a zodpovednosti v prípade nesprávneho výkladu údajov.

(3) Vo všeobecnosti prevládal názor, že spoločná platforma na šírenie údajov o rybolove spolu s ostatnými námornými údajmi vrátane tých, ktoré sú distribuované prostredníctvom vesmírneho programu Copernicus, by mala byť dlhodobým cieľom. Prípadná integrácia týchto systémov by mala umožniť bezproblémové mapovanie prierezových tém naprieč rozličnými časovými úsekmi. Interoperabilita údajov a zavedenie vhodných opatrení na kontrolu kvality sú kľúčovými prvkami na dosiahnutie tohto cieľa.

(4) Štruktúra súčasnej Európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (EMODnet) – najmä rozdelenie na sedem tematických skupín: pre geológiu, batymetriu, fyziku, chémiu, biológiu, fyzické biotopy a ľudskú činnosť – bola považovaná za zmysluplnú.

(5) Vyzdvihol sa potenciál iniciatívy EMODnet pomôcť pri podávaní správ v oblasti životného prostredia alebo rybárstva. Časom by sa systém, v ktorom verejné orgány musia predkladať správy o stave morí alebo správy o rybolove, aby si splnili svoju zákonnú povinnosť, mohol nahradiť systémom, v ktorom sa údaje sprístupňujú prostredníctvom internetu a príslušný orgán si ich zozbiera s využitím bežnej technológie. Znížila by sa tým administratívna záťaž.

(6) Dospelo sa k širokej zhode, že je potrebný mechanizmus, ktorý by členským štátom a EÚ poskytoval poradenstvo o nákladovo najefektívnejšom programe na zber vzoriek, sledovanie a pozorovanie každej morskej oblasti. Navrhla sa účasť vedeckých inštitúcií, regionálnych morských dohovorov, regionálnych hydrografických komisií a subjektov, ktoré údaje zbierajú. Pravidelný proces by mal zohľadňovať vyvíjajúce sa potreby a technológie.

(7) Súkromný sektor je ochotný viac sa angažovať v iniciatívach na výmenu údajov, ako napr. EMODnet. Zástupcovia priemyselných sektorov sa vo veľkej miere vyslovili za využívanie svojich zariadení na šírom mori alebo plavidiel na širšie monitorovanie oceánov. Uprednostnili by však nelegislatívny prístup.

(8) Uviedlo sa, že niekoľko monitorovacích technológií si vyžaduje ďalší výskum. Z týchto technológií sa za technológie s vysokou prioritou považujú inovačné senzory, ktoré vedia merať parametre automaticky bez toho, aby sa do laboratórií museli nosiť vzorky.

Všetky odpovede, ako aj súhrnná správa, sú k dispozícii na webovej stránke GR MARE. Respondenti boli požiadaní, aby skontrolovali, či sa v návrhu zhrnutia presne odzrkadľujú ich názory. Na základe ich podnetov sa pristúpilo k niekoľkým menším opravám. Záverečná správa bude primárnym vstupom pre posúdenie vplyvu s cieľom určiť optimálne kroky do budúcnosti a priniesť väčšiu produktivitu iniciatívy „Poznatky o mori 2020“ verejným orgánom, súkromným subjektom a výskumnej obci, zabezpečiť viac inovácie a znížiť neistotu v oblasti poznatkov o mori.

Vyhľadávanie

Vyhľadať všetky aktuality en