Rybárstvo

INSEPARABLE - Eat, Buy and Sell Sustainable FishINSEPARABLE - Eat, Buy and Sell Sustainable FishINSEPARABLE - Eat, Buy and Sell Sustainable FishINSEPARABLE - Eat, Buy and Sell Sustainable Fish

Vyhľadávanie
    Ľubovoľný text
Súvisiaci obsah
Aktuality
The European Commission welcomes Morocco’s ratification of a Fisheries Protocol which is set to open the door for European vessels to go back fishing in Moroccan waters after a pause of more than two years. The European Union and Morocco had concluded the 4-year fisheries deal in December 2013, however its entry into force was pending ratification by Morocco.
The EU and Mozambique met in Maputo, Mozambique, on 9-11 July 2014, to launch negotiations on the renewal of the Protocol to the Sustainable Fisheries Partnership Agreement due to expire on 31 January 2015. The negotiations were conducted in an open and frank atmosphere with progress made on identifying the areas where there was agreement and those where further work is required.

Treska škvrnitá

Treske škvrnitej patrí významné miesto v európskej gastronomickej kultúre. Napriek ťažkostiam so zásobovaním z dôvodu vyčerpania niektorých voľne žijúcich populácií je treska škvrnitá neustále predmetom veľkého dopytu. Jej chov sa tak z obchodného hľadiska ukazuje ako zaujímavá príležitosť. V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa nórsky vedci začali zaoberať chovom tresky škvrnitej. Súčasne nórski chovatelia lososov hľadajúci možnosti diverzifikácie začali s výkrmom ulovených voľne žijúcich tresiek, zdokonaľujúc tak techniky kŕmenia. Ale až v roku 2000 a predovšetkým v Nórsku sa s prvými malými treskami z liahní reálne začína chov tresky škvrnitej. Prvé plody tejto činnosti však s väčším či menším úspechom zožali chovatelia lososov v Škótsku a v Írsku, využijúc podobnosť techník výkrmu oboch druhov.

Treska škvrnitá © ScandFish
Latinský názovGadus morhua
Produkcia (EÚ 27) – 2 560 t (2007); 21 % svetovej produkcie
Hodnota (EÚ 27) – 9,2 miliónov EUR (2007)
Hlavní producenti EÚ – Írsko, Spojené kráľovstvo
Hlavní svetoví producenti – Nórsko, Island, Írsko, Spojené kráľovstvo

Reprodukcia

Reprodukcia tresky škvrnitej sa uskutočňuje v liahňach, s využitím generačných jedincov ulovených v mori.

Samce aj samice sa umiestnia do tých istých nádrží. Reprodukčný cyklus sa opätovne spúšťa technikou fotomanipulácie, ktorá spočíva vo vyvolávaní sezónneho sexuálneho správania druhu manipuláciou s dĺžkou umelého „slnečného“ svitu. Výhodou je produkcia ikier a rýb počas celého roka. Ikry prirodzene oplodnené samcom sa pozbierajú na hladine nádrže, v ktorej prebieha výter. Umiestnia sa do inkubátora s morskou vodou s teplotou približne 5 °C a stúpajúcim prúdom. Liahnu sa po 12 až 14 dňoch.

Samce aj samice sa umiestnia do tých istých nádrží. Reprodukčný cyklus sa opätovne spúšťa technikou fotomanipulácie, ktorá spočíva vo vyvolávaní sezónneho sexuálneho správania druhu manipuláciou s dĺžkou umelého „slnečného“ svitu. Výhodou je produkcia ikier a rýb počas celého roka. Ikry prirodzene oplodnené samcom sa pozbierajú na hladine nádrže, v ktorej prebieha výter. Umiestnia sa do inkubátora s morskou vodou s teplotou približne 5 °C a stúpajúcim prúdom. Liahnu sa po 12 až 14 dňoch.

Odchov plôdika

Vo voľnej prírode samica uvoľní milión ikier s veľmi nízkou mierou prežitia v dôsledku predátorstva iných druhov, kanibalizmu tresky škvrnitej, špecifickému potravinovému režimu plôdika a jeho citlivosti na infekcie, morské prúdenie, na kvalitu vody a jej teplotu (rôzna v závislosti od štádia vývinu) atď.

Odchov plôdika teda spočíva v dosiahnutí takej úrovne technickej sofistikovanosti, ktorá umožní znížiť vplyv týchto parametrov tak, aby sa dosiahla priemyselne akceptovateľná miera prežitia.

Plôdikové štádium – Plôdik (0,2 mg) 3 alebo 4 dni po svojom vyliahnutí spotrebuje svoj žĺtkový vak a premiestni sa do „prvej vykrmovacej“ nádrže naplnenej morskou vodou s teplotou 11 °C so stálym prúdením. Kŕmi sa vírnikmi (mikroskopický zooplanktón produkovaný v liahni) počas 2 mesiacov, až kým nedosiahne hmotnosť 0,2 g.

Plôdiková nádrž – Plôdik sa následne premiestni do väčších nádrží, aj naďalej so stálym prúdením morskej vody. Počas približne 2 mesiacov sa postupne odstavuje a prechádza na nehybnú potravu vo forme veľmi jemného stlačeného prášku s vysokým obsahom proteínov (niekedy aj s prímesou žiabronôžok vyprodukovaných v liahni). Súčasne prechádza vakcináciou, najmä proti vibrióze, ktorá môže byť príčinou významnej mortality druhu. Od tohto štádia sa mladé tresky mechanicky triedia a rozdeľujú podľa veľkosti (kategorizácia), pretože väčšie jedince majú tendenciu požierať menšie.

Rast mladých jedincov – Plôdik sa po dosiahnutí hmotnosti 2 g premiestni do veľkých nádrží, kde sa kŕmi granulami z rybej múčky a oleja a rastlinnými proteínovými doplnkami. Po dosiahnutí 30 až 40 g sa injekčne očkuje proti bakteriálnym infekciám. Naďalej prebieha kategorizácia na zníženie mortality vplyvom kanibalizmu. Mladé tresky zostávajú v týchto veľkých nádržiach 5 až 10 mesiacov, až kým nedosiahnu hmotnosť 50 až 200 g. Hmotnosť potrebná na presun do klietok totiž závisí od teploty vody, od ročného obdobia, veľkosti klietky a ôk na sieti atď.

Odchov plôdika teda spočíva v dosiahnutí takej úrovne technickej sofistikovanosti, ktorá umožní znížiť vplyv týchto parametrov tak, aby sa dosiahla priemyselne akceptovateľná miera prežitia.

Plôdikové štádium – Plôdik (0,2 mg) 3 alebo 4 dni po svojom vyliahnutí spotrebuje svoj žĺtkový vak a premiestni sa do „prvej vykrmovacej“ nádrže naplnenej morskou vodou s teplotou 11 °C so stálym prúdením. Kŕmi sa vírnikmi (mikroskopický zooplanktón produkovaný v liahni) počas 2 mesiacov, až kým nedosiahne hmotnosť 0,2 g.

Plôdiková nádrž – Plôdik sa následne premiestni do väčších nádrží, aj naďalej so stálym prúdením morskej vody. Počas približne 2 mesiacov sa postupne odstavuje a prechádza na nehybnú potravu vo forme veľmi jemného stlačeného prášku s vysokým obsahom proteínov (niekedy aj s prímesou žiabronôžok vyprodukovaných v liahni). Súčasne prechádza vakcináciou, najmä proti vibrióze, ktorá môže byť príčinou významnej mortality druhu. Od tohto štádia sa mladé tresky mechanicky triedia a rozdeľujú podľa veľkosti (kategorizácia), pretože väčšie jedince majú tendenciu požierať menšie.

Rast mladých jedincov – Plôdik sa po dosiahnutí hmotnosti 2 g premiestni do veľkých nádrží, kde sa kŕmi granulami z rybej múčky a oleja a rastlinnými proteínovými doplnkami. Po dosiahnutí 30 až 40 g sa injekčne očkuje proti bakteriálnym infekciám. Naďalej prebieha kategorizácia na zníženie mortality vplyvom kanibalizmu. Mladé tresky zostávajú v týchto veľkých nádržiach 5 až 10 mesiacov, až kým nedosiahnu hmotnosť 50 až 200 g. Hmotnosť potrebná na presun do klietok totiž závisí od teploty vody, od ročného obdobia, veľkosti klietky a ôk na sieti atď.

Výkrm

Výkrm prebieha v plávajúcich klietkach rovnakého typu ako pri chove lososov alebo v pozemných nádržiach využívajúcich systém recirkulácie. Tresky sa kŕmia granulami skladajúcimi sa z rybej múčky a oleja a z rastlinných výťažkov. Treska škvrnitá sa vylovuje a poráža po dosiahnutí hmotnosti 3 až 4 kg, t. j. približne po dvoch rokoch výkrmu.

Konzumácia

Treska škvrnitá sa po zabití presúva do spracovateľskej jednotky, ktorá ju predáva čerstvú, očistenú a naporciovanú. Chov tresky škvrnitej sa rozvinul v Nórsku, kde viacero chovateľov investovalo do tohto trhu v rôznych formách: klietky na mori, pozemné nádrže, normálne, bio atď.

Činnosť sa ďalej rozvíja na Islande, Faerských ostrovoch a v Kanade. Významnú skúsenosť s týmto chovom v rámci Európskej únie mali na Shetlandských ostrovoch (Spojené kráľovstvo), ktorá sa však skončila neúspechom v roku 2008. Činnosť sa v súčasnosti opäť rozvíja v Írsku a v Škótsku. Jej budúcnosť vo veľkom závisí od vývoja zásobovania treskami škvrnitými z lovísk v severnom Atlantiku a v Arktickom oceáne.

Činnosť sa ďalej rozvíja na Islande, Faerských ostrovoch a v Kanade. Významnú skúsenosť s týmto chovom v rámci Európskej únie mali na Shetlandských ostrovoch (Spojené kráľovstvo), ktorá sa však skončila neúspechom v roku 2008. Činnosť sa v súčasnosti opäť rozvíja v Írsku a v Škótsku. Jej budúcnosť vo veľkom závisí od vývoja zásobovania treskami škvrnitými z lovísk v severnom Atlantiku a v Arktickom oceáne.