PATRÍME K SEBE
jedzte, kupujte a predávajte produkty udržateľného rybolovu

Akvakultúra v EÚ - Najčastejšie otázky

Akvakultúra v EÚ - Najčastejšie otázky

Prečo vôbec potrebujeme chované ryby?

Konzumácia rýb je dôležitá pre vaše zdravie. Na uspokojenie existujúceho dopytu však nie je dostatok voľne žijúcich rýb, mäkkýšov a kôrovcov. Udržateľný rybolov je úzko spojený s chovom rýb. Len vďaka obom metódam súčasne je možné vyprodukovať dostatok rýb na uspokojenie požiadaviek rastúcej svetovej populácie bez toho, aby sa ohrozila dlhodobá budúcnosť voľne žijúcich rýb.
EÚ dováža 68 % morských živočíchov určených na konzumáciu. Významnú časť z nich predstavujú chované ryby.  Len 10 % našej spotreby pochádza z farmových chovov v EÚ. Viac chovaných rýb na našich stoloch  znamená menší tlak na populácie voľne žijúcich rýb, menšiu závislosť od dovozu, viac pracovných miest a väčší rast našich miestnych ekonomík.

Ktoré sú hlavné druhy chované v EÚ?

Približne 50 % produkcie akvakultúry v EÚ predstavujú mäkkýše a kôrovce. Medzi najobľúbenejšie patria slávky a ustrice. Morské ryby ako losos, pagel a ostriež tvoria približne 27 % produkcie chovu rýb a sladkovodné druhy ako pstruh a kapor predstavujú 23 % rýb chovaných v EÚ.
Druhy chované v EÚ sú rôznorodé a patria sem takisto lastúrniky, hrebenatky, homáre, tilapie, jesetery (kaviár) a dokonca aj voľne žijúce druhy, ktoré sú predmetom intenzívneho lovu, ako kalkan veľký, treska a solea. Rozvíja sa aj produkcia rias. 
Podrobnejšie informácie nájdete na:

http://ec.europa.eu/fisheries/cfp/aquaculture/species/index_sk.htm

Ako sa uskutočňuje chov?

Mäkkýše a kôrovce, ako sú slávky a ustrice, sa chovajú na povrazoch, koloch alebo plošinových štruktúrach. Vyžadujú si čistú vodu a živia sa živinami nachádzajúcimi sa vo vode. Morské ryby, ako sú lososy a morské ostrieže, sa chovajú vo veľkých sieťových klietkach nadnášaných na hladine mora. Sladkovodné ryby ako pstruhy sa zvyčajne chovajú v sústavách nádrží, cez ktoré preteká riečna voda. Ostatné sladkovodné ryby ako napríklad kapor sa chovajú vo veľkých jazerách a rybníkoch.
Podrobnejšie informácie nájdete na:

http://ec.europa.eu/fisheries/cfp/aquaculture/aquaculture_methods/index_sk.htm

Je pravda, že akvakultúra môže poškodzovať životné prostredie?

Ako akákoľvek iná ľudská činnosť aj akvakultúra musí byť uskutočňovaná udržateľným spôsobom a zodpovedne. Rovnako ako iní výrobcovia potravín sú aj chovatelia rýb viazaní environmentálnymi a zdravotnými normami. Environmentálne normy EÚ patria medzi najprísnejšie a najúčinnejšie na svete. Chovatelia rýb musia byť proaktívnejší, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia. Chovné rybníky napríklad pomáhajú zachovávať dôležité krajinné prostredie a biotopy pre divé vtáky a iné ohrozené druhy.
Mäkkýše a kôrovce konzumujú živiny, ktoré by inak mohli zhoršiť kvalitu vody, a tým prispievajú  k čistejším pobrežným vodám. Udržateľnosť je napokon aj dobrý obchodný záväzok a chovatelia rýb majú popredné postavenie, pokiaľ ide o monitorovanie a ochranu životného prostredia, aby sa vylúčil akýkoľvek škodlivý vplyv.

Sú chované ryby skutočne také zdravé ako voľne žijúce ryby?

Právne predpisy EÚ stanovujú prísne pravidlá vrátane maximálnych hodnôt kontaminantov, aby sa zaistila bezpečnosť našich potravín. Tieto limity sú rovnaké pre ryby z farmových chovov, ako aj voľne žijúce ryby. Prísny systém úradných kontrol zabezpečuje, že sa na náš stôl dostanú len zdravé potraviny, či už pochádzajú z EÚ alebo zo zahraničia.

Na získanie 1 kg chovaného lososa je potrebný viac ako jeden kilogram voľne žijúcich rýb.  Má teda zmysel kŕmiť chované ryby voľne žijúcimi rybami?

Skutočnosť, že mäsožravé ryby ako losos sú odkázané na voľne žijúce ryby, pokiaľ ide o krmivo, nevyhnutne predstavuje výzvu pre udržateľnú akvakultúru. Zlepšením dostupnosti a používania alternatív  a rastúcou účinnosťou krmív sa množstvo voľne žijúcich rýb spotrebovaných na 1 kg chovaných rýb neustále znižuje. Okrem otázky udržateľnosti existuje aj jasný hospodársky stimul, aby poľnohospodári znížili používanie voľne žijúcich rýb, keďže je to jeden z ich hlavných výrobných nákladov. Komisia chce pomôcť odvetviu pri ďalšom zlepšovaní situácie.
Treba mať však na pamäti, že polovicu objemu produkcie akvakultúry v EÚ predstavujú mäkkýše a kôrovce, ktoré nepotrebujú žiadne ďalšie krmivo. V produkcii akvakultúry majú podiel aj nemäsožravé ryby ako napríklad kapor.

Čo robí EÚ na podporu akvakultúry?

Prostredníctvom nedávno zreformovanej spoločnej rybárskej politiky EÚ stanoví priority na podporu sektora akvakultúry. Nedávno uverejnený súbor usmernení vysvetľuje spoločné priority a všeobecné ciele európskeho odvetvia akvakultúry. Medzi štyri prioritné oblasti patria:

  • normy v oblasti vysokej kvality, ochrany zdravia a životného prostredia,
  • zlepšenie prístupu k priestorom a vodným zdrojom,
  • zníženie administratívnej záťaže v odvetví,
  • zvýšenie konkurencieschopnosti.

EÚ poskytne finančnú podporu (v rámci Európskeho námorného a rybárskeho fondu) s cieľom zabezpečiť, aby chovatelia rýb mali čo najlepšie podmienky na prevádzku a úspešné výsledky. EÚ bude takisto investovať do výskumu o vzájomných vzťahoch s prostredím, o zdraví a výžive v rámci farmových chovov a o reprodukcii a chove – dôležitých prvkoch pre udržateľný rozvoj európskej akvakultúry.