Statistics Explained

Štatistika trestnej činnosti

Údaje z januára 2014. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: september 2016. Anglická verzia obsahuje aktuálnejšie informácie.
Obrázok 1: Zaznamenané trestné činy, EÚ-28, 2002 – 2012 (1)
(mil.) – Zdroj: Eurostat (crim_gen)
Obrázok 2: Protiprávne činy zaznamenané políciou, EÚ-28, 2007 – 2012 (1)
(2007 = 100) – Zdroj: Eurostat (crim_gen)
Tabuľka 1: Trestné činy zaznamenané políciou, 2002 – 2012 – Zdroj: Eurostat (crim_gen)
Tabuľka 2: Násilné trestné činy zaznamenané políciou, 2002 – 2012 – Zdroj: Eurostat (crim_gen)
Tabuľka 3: Trestné činy proti životu zaznamenané políciou, 2002 – 2012 – Zdroj: Eurostat (crim_gen)
Obrázok 3: Trestné činy proti životu, ročný priemer, 2007 – 2009 a 2010 – 2012
(na 100 000 obyvateľov) – Zdroj: Eurostat (crim_gen), (demo_pjan) a (demo_r_d2jan)
Tabuľka 4: Lúpeže zaznamenané políciou, 2002 – 2012 – Zdroj: Eurostat (crim_gen)
Tabuľka 5: Vlámania do domácnosti zaznamenané políciou, 2002 – 2012 – Zdroj: Eurostat (crim_gen)
Tabuľka 6: Krádeže motorových vozidiel zaznamenané políciou, 2002 – 2012 – Zdroj: Eurostat (crim_gen)
Tabuľka 7: Obchodovanie s drogami zaznamenané políciou, 2002 – 2012 – Zdroj: Eurostat (crim_gen)
Tabuľka 8: Policajti, 2002 – 2012 – Zdroj: Eurostat (crim_plce)
Obrázok 4: Policajti, ročný priemer, 2007 – 2009 a 2010 – 2012
(na 100 000 obyvateľov) – Zdroj: Eurostat (crim_plce), (demo_pjan) a (demo_r_d2jan)
Tabuľka 9: Počet väzňov, 2002 – 2012 – Zdroj: Eurostat (crim_pris)
Obrázok 5: Počet väzňov, ročný priemer, 2007 – 2009 a 2010 – 2012
(na 100 000 obyvateľov) – Zdroj: Eurostat (crim_pris), (demo_pjan) a (demo_r_d2jan)

Tento článok informuje o najnovšej štatistike kriminality a trestného súdnictva v Európskej únii (EÚ). Štatistika, ktorá je v súčasnosti k dispozícii, vyjadruje rôznorodosť policajných a právnych systémov v EÚ: samotné porovnania štatistiky kriminality medzi členskými štátmi EÚ by mali byť zamerané na dlhodobé trendy, a nie na priame porovnania úrovní medzi krajinami za konkrétny rok vzhľadom na to, že údaje môžu byť ovplyvnené širokou škálou faktorov vrátane rôznych úrovní kriminalizácie, efektívnosti systémov trestného súdnictva a policajných postupov zaznamenávania. Okrem toho nie všetky trestné činy sú zaznamenané políciou.

Hlavné štatistické výsledky

Trestné činy zaznamenané políciou

Štatistika kriminality uvedená v tomto článku zahŕňa protiprávne činy zaznamenané políciou v členských štátoch EÚ a v niektorých ďalších európskych krajinách. Účelom týchto údajov nie je zachytiť všetku trestnú činnosť v Európe: niektoré trestné činy nie sú ohlásené a zmeny vo výskyte určitých protiprávnych činov môžu byť ovplyvnené novými policajnými stratégiami alebo zmenami metód.

Druhy a úrovne kriminality sa obvykle medzi krajinami nedajú priamo porovnávať, pretože právny systém a systém trestného súdnictva sú rozdielne v oblastiach ako napr.: definície trestných činov [1] metódy oznamovania, zaznamenávania a počítania trestných činov a pomer ohlásených a neohlásených trestných činov nájdete v sekcii s názvom Zdroje a dostupnosť údajov.

Vnútroštátne údaje boli agregované, aby sa získal prehľad za celú EÚ a tak sa mohli identifikovať celkové trendy. Všetky závery za EÚ alebo za členské štáty by mali vychádzať z trendov v priebehu času.

Celkový počet zaznamenaných trestných činov

Údaje o celkovom počte zaznamenaných trestných činov zahŕňajú len protiprávne činy definované v trestnom zákone; menej závažné činy (prečiny) sú vylúčené. Počet trestných činov zaznamenaných v EÚ-28 sa od roku 2003 neustále znižoval (pozri obrázok  1), pričom v EÚ-28 bolo v roku 2012 zaznamenaných o 12 % menej trestných činov než o deväť rokov predtým. Treba poznamenať, že tieto údaje o celkovom počte zaznamenaných trestných činov zahŕňajú viac druhov protiprávnych činov, než je opísaných v nasledujúcich analýzach — konkrétne, v prípade vybraných protiprávnych činov typu násilné trestné činy, trestné činy proti životu, lúpeže, majetkové trestné činy a drogová činnosť— a súčet týchto vybraných protiprávnych činov sa nerovná celkovému počtu všetkých zaznamenaných trestných činov.

V posledných rokoch sa úroveň zaznamenanej kriminality vo všeobecnosti znižovala: počet väčšiny druhov trestných činov zaznamenaných políciou v EÚ-28 sa od roku 2007 do roku 2012 znížil, ako je vidno na obrázku  2. Zatiaľ čo kriminalita, pokiaľ ide o obchodovanie s drogami, lúpeže a násilné trestné činy, sa v období rokov 2007 až 2012 znížila o 4 % až 10 %, počet krádeží motorových vozidiel sa v rovnakom období znižoval oveľa rýchlejšie (–37 %), čo potvrdzuje, že ide o dlhodobejší trend. Naopak vlámanie do domácnosti je kategória trestného činu, v prípade ktorej bol v EÚ-28 zaznamenaný stúpajúci trend: v roku 2012 bolo v porovnaní s rokom 2007 ohlásených o 14 % viac prípadov vlámania do domácnosti.

V tabuľke  1 je vidieť, že v 10 členských štátoch EÚ sa počet trestných činov od roku 2007 do roku 2012 zvýšil (časový rad nie je k dispozícii za Írsko a Francúzsko). Naopak počet všetkých zaznamenaných trestných činov sa v zostávajúcich 16 členských štátoch EÚ znížil, k najväčšej zmene došlo v Grécku (–54 %), častiach Spojeného kráľovstva (–25 % v Anglicku a Walese a –29 % v Škótsku), Estónsku (–19 %) a na Slovensku (–18 %); treba poznamenať, že v prípade Grécka bola prerušená porovnateľnosť časového radu, čím sa môže čiastočne vysvetliť mimoriadne veľký pokles.

V tomto období klesajúci trend v EÚ-28 najviac ovplyvnili Anglicko a Wales, keďže zaznamenali najväčší pokles evidovaných prípadov trestných činov, v roku 2012 o 1,2 mil. menej než v roku 2007. Spomedzi tretích krajín uvedených v tabuľke  1 sa v Turecku celkový počet trestných činov zaznamenaných políciou zvýšil od roku 2007 do roku 2012 o 96 %.

Násilné trestné činy

Údaje o násilných trestných činoch zahŕňajú násilie voči osobe (ako napr. fyzické napadnutie), lúpež (krádež s použitím násilia alebo hrozby násilia) a sexuálne delikty (vrátane znásilnenia a sexuálneho útoku). Keďže nie všetky členské štáty EÚ používajú štandardnú definíciu tohto druhu trestného činu, túto kategóriu je ťažké podrobne analyzovať. Okrem toho keďže údaje Francúzska o násilných trestných činoch za rok 2012 neobsahujú trestné činy zaznamenané žandármi (zlom v rade), porovnania s celkovým počtom násilných trestných činov za referenčný rok 2011 by boli zavádzajúce.

Všeobecný trend za EÚ-28 však poukazuje na zníženie počtu násilných trestných činov zaznamenaných od roku 2007 do roku 2012 o približne 10 %. Toto celkové zníženie veľmi ovplyvnili údaje za Anglicko a Wales, kde došlo k poklesu násilných trestných činov zaznamenaných od roku 2007 do roku 2012 o 166 000 (tabuľka 2). Pri pohľade na ostatné členské štáty EÚ vidieť heterogénny obraz, s výrazným zvýšením od roku 2007 do roku 2012 v Luxembursku (38 %), Maďarsku(26 %) a Dánsku (23 %) a veľkým poklesom v Litve (–42 %), Chorvátsku (–33 %), Škótsku (–32 %), Lotyšsku a na Slovensku (obe krajiny –30 %) a Malte (–27 %).

Trestné činy proti životu

Trestné činy proti životu sú definované ako úmyselné usmrtenie inej osoby vrátane vraždy, zabitia, eutanázie a vraždy novonarodeného dieťaťa. Nepatrí sem usmrtenie v dôsledku nebezpečného riadenia vozidla, prerušenie tehotenstva ani asistovaná samovražda. Údaje o trestných činoch proti životu sa hlásia pomerne konzistentne a medzi krajinami nie sú v definíciách také veľké rozdiely ako v prípade iných druhov trestných činov. Uvedené výsledky predstavujú dokonané vraždy, s výnimkou Lotyšska, v prípade ktorého údaje zahŕňajú aj pokusy o vraždu. V niektorých krajinách polícia eviduje ako trestné činy proti životu všetky úmrtia, pri ktorých nie je možné trestné činy proti životu bezprostredne vylúčiť; číselné údaje za túto kategóriu môžu byť preto príliš vysoké.

Počet zaznamenaných trestných činov proti životu podľa jednotlivých krajín sa uvádza v tabuľke  3. Pri porovnaní obdobia 2007 – 2009 s údajmi za obdobie 2010 – 2012 má počet trestných činov proti životu na 100 000 obyvateľov (pozri obrázok  3) klesajúcu tendenciu: k poklesu došlo vo všetkých krajinách okrem Grécka, Malty a Rakúska. Napriek zníženiu počtu trestných činov proti životu v troch pobaltských členských štátoch je počet trestných činov proti životu na 100 000 obyvateľov v týchto krajinách stále vyšší než vo všetkých ostatných členských štátoch.

Lúpeže

Lúpež je osobitný druh násilného trestného činu, ktorý je definovaný ako krádež s použitím násilia alebo hrozby násilia. Patrí sem prepad (vytrhnutie tašky) a násilná krádež. Keďže údaje Francúzska o lúpežiach za rok 2012 neobsahujú trestné činy zaznamenané žandármi (zlom v rade), porovnania s celkovým počtom lúpeží za referenčný rok 2011 by boli zavádzajúce.

V EÚ-28 ako celku zostal počet lúpeží pomerne stabilný, od roku 2007 do roku 2012 sa znížil o 4 %. Aj keď v pobaltských členských štátoch a v Škótsku došlo k výraznému poklesu počtu hlásených lúpeží (za obdobie rokov 2007 – 2012 v priemere –46 % a –40 %), niekoľko krajín zaznamenalo veľmi veľký nárast. Od roku 2007 do roku 2012 sa počet lúpeží viac ako zdvojnásobil na Cypre, v Dánsku a Grécku (pozri tabuľku 4).

Majetkové trestné činy

Majetkové trestné činy zahŕňajú krádež alebo poškodzovanie majetku. Údaje o vlámaniach do domácnosti a krádežiach motorových vozidiel sa uvádzajú v tabuľkách  5 a 6 a vykazujú rozdielne trendy. Keďže údaje Francúzska o vlámaniach do domácnosti a krádežiach motorových vozidiel za rok 2012 neobsahujú trestné činy zaznamenané žandármi (zlom v rade), porovnania s celkovým počtom vlámaní do domácnosti a krádeží motorových vozidiel za referenčný rok 2011 by boli zavádzajúce.

Domáce vlámania sú definované ako násilné vniknutie do obytného priestoru s cieľom ukradnúť veci. Od roku 2007 do roku 2012 sa ich počet v EÚ-28 ako celku zvýšil o 14 %(obrázok 2). Spomedzi členských štátov EÚ, ktoré majú za toto obdobie neprerušené časové rady, došlo k najväčšiemu nárastu počtu zaznamenaných prípadov vlámania do domácnosti v Grécku (76 %), Španielsku (74 %), Taliansku (42 %), Rumunsku (41 %) a Chorvátsku (40 %). Naopak veľký pokles za päťročné obdobie, na ktoré sa vzťahuje index v tabuľke  5, hlásila Litva (–36 %) a Slovensko (–29 %); treba poznamenať, že v prípade Španielska bola prerušená porovnateľnosť časového radu, čím sa môže čiastočne vysvetliť mimoriadne veľký nárast.

Krádež motorového vozidla zahŕňa krádeže áut, motocyklov, autobusov a nákladných vozidiel, ako aj stavebných a poľnohospodárskych vozidiel. Počet krádeží motorových vozidiel sa za posledné roky v celej EÚ neustále znižoval, čiastočne vďaka technickým zdokonaleniam v zabezpečovacích systémoch proti krádeži vozidla. Počet protiprávnych činov zaznamenaných v EÚ-28 v tejto kategórii trestných činov sa od roku 2007 do roku 2012 znížil o 37 %, pričom počet krádeží motorových vozidiel sa v Anglicku a vo Walese a takisto v Škótsku znížil viac ako o polovicu (v obidvoch o –53 %). V Grécku sa počet krádeží motorových vozidiel od roku 2007 do roku 2012 zvýšil o 38 % (tabuľka 6).

Drogová trestná činnosť

Obchodovanie s drogami je podmnožinou širšej triedy protiprávnych činov súvisiacich s drogami. Zahŕňa nezákonné držanie, pestovanie, produkciu, dodávanie, prevoz, dovážanie, vyvážanie drog a financovanie činností súvisiacich s drogami. Keďže údaje Francúzska o obchodovaní s drogami za rok 2012 neobsahujú trestné činy zaznamenané žandármi (zlom v rade), porovnania s celkovým počtom prípadov obchodovania s drogami za referenčný rok 2011 by boli zavádzajúce.

V porovnaní s trendmi zaznamenanými v prípade viacerých ďalších druhov trestných činov bol v počte protiprávnych činov súvisiacich s obchodovaním s drogami v celej EÚ-28 od roku 2007 do roku 2012 zaznamenaný malý pokles (–5 %) (pozri obrázok 2). Výrazný pokles prípadov obchodovania s drogami bol zaznamenaný v Škótsku (–48 %) a Estónsku (–40 %) — pozri tabuľku 7 —, zatiaľ čo menší pokles bol zaznamenaný v niektorých z najväčších členských štátov EÚ, konkrétne v Nemecku (–26 %); mimoriadne veľký pokles bol zaznamenaný v Maďarsku, čo sa zdôvodnilo najmä prerušením porovnateľnosti časového radu. Väčšina členských štátov (18 členských štátov, ako aj Severné Írsko a Anglicko a Wales) zaznamenala nárast celkového počtu protiprávnych činov súvisiacich s obchodovaním s drogami, pričom k najväčšiemu došlo v Litve a vo Švédsku, kde sa počet protiprávnych činov súvisiacich s obchodovaním s drogami od roku 2007 do roku 2012 viac ako zdvojnásobil. Okrem toho spomedzi tretích krajín uvedených v tabuľke  7 sa v Turecku počet trestných činov súvisiacich s obchodovaním s drogami od roku 2007 do roku 2012 viac ako strojnásobil.

Počet policajtov zostal stabilný

Kategória policajti zahŕňa kriminalistov, dopravných policajtov, hraničných policajtov, žandárov, uniformovaných policajtov, mestských strážnikov a obecných policajtov; nepatria do nej civilní zamestnanci, colní úradníci, príslušníci daňovej polície, vojenskej polície, tajných služieb, policajné zálohy so zvláštnymi úlohami, kadeti a príslušníci justičnej polície. Treba však poznamenať, že definície nie sú v jednotlivých právnych systémoch rovnaké.

Celkový počet policajtov v celej EÚ-28 bol v posledných rokoch stabilný. S výnimkou Severného Írska a Bulharska sa počet policajtov v EÚ v období rokov 2007 – 2012 zvýšil o 2,3 % (pozri tabuľku  8). V roku 2012 malo najvyšší počet policajtov spomedzi členských štátov EÚ Taliansko, Španielsko a Nemecko; ich podiel spolu tvoril 45 % celkového počtu v EÚ.

V pomere k počtu obyvateľov bol najvyšší počet policajtov v období rokov 2010 – 2012 na Cypre (631 na 100 000 obyvateľov), kým najnižší bol vo Fínsku (151 na 100 000 obyvateľov)) — pozri obrázok 4. V období rokov 2007 – 2009 a 2010 – 2012 sa počet policajtov v pomere k počtu obyvateľov výrazne zvýšil v Maďarsku a Estónsku (hoci za toto obdobie bola v prípade obidvoch členských štátov prerušená porovnateľnosť časových radov), ako aj v Belgicku, Španielsku a Grécku. Francúzsko a Cyprus naopak v tom istom období zaznamenali najväčší pokles počtu policajtov v pomere k počtu obyvateľov.

Počet väzňov sa stále zvyšuje

Údaje o počte väzňov zahŕňajú dospelých a mladistvých odsúdených a osoby vo výkone väzby vo všetkých typoch väzenských zariadení. Nepatria sem osoby, ktoré nie sú zadržané v rámci trestného, ale v rámci správneho konania (ako napr. prešetrovanie prisťahovaleckého štatútu).

V roku 2012 bolo v EÚ-28 (bez Škótska) asi 643 000 väzňov a od roku 2007 do roku 2012 sa celkový počet väzňov v EÚ-28 (opäť bez Škótska) zvýšil o 7 % (pozri tabuľku 9). V tomto období sa počet väzňov na Malte zvýšil o niečo viac ako polovicu (53 %) a v Taliansku a na Slovensku o niečo viac ako tretinu (35 % a 34 %). Spomedzi tretích krajín uvedených v tabuľke  9 bol veľký nárast (v relatívnom vyjadrení) zaznamenaný v prípade Lichtenštajnska (97 %), Čiernej Hory (51 %) a Turecka (41 % od roku 2007 do roku 2011); treba poznamenať, že bola prerušená porovnateľnosť časového radu, čím sa môže čiastočne vysvetliť veľký nárast v prípade Čiernej Hory.

Analýza počtu väzňov v pomere k celkovému počtu obyvateľov je uvedená na obrázku  5 ako priemer za obdobia rokov 2007 – 2009 a 2010 – 2012. Za obidve uvedené obdobia zaznamenali najvyšší počet väzňov na obyvateľa pobaltské členské štáty: v Lotyšsku zostal tento pomer medzi uvedenými obdobiami stabilný, v Litve sa zvýšil a v Estónsku sa znížil. Za obdobie rokov 2010 – 2012 predstavoval priemer za EÚ-28 (bez Škótska) 128 väzňov na 100 000 obyvateľov oproti 125 za obdobie rokov 2007 – 2009. Najnižší pomer za obdobie rokov 2010 – 2012 mali severské členské štáty a Slovinsko (od 60 do 72 väzňov na 100 000 obyvateľov).

Zdroje a dostupnosť údajov

Eurostat zverejňuje štatistiky kriminality a systémov trestného súdnictva od roku 1950, pokiaľ ide o celkový počet zaznamenaných prípadov trestných činov, a od roku 1993, pokiaľ ide o súbor konkrétnych prípadov protiprávnych činov; databáza obsahuje aj štatistiku počtu väzňov od roku 1987 a počtu policajtov od roku 1993.

údaje za Spojené kráľovstvo sa hlásia osobitne za jurisdikcie Anglicka a Walesu, Škótska a Severného Írska.

Všeobecne by sa mali porovnania v štatistike kriminality a systémov trestného súdnictva zakladať na trendoch, a nie na úrovniach, za predpokladu, že charakteristika systému zaznamenávania v rámci jednotlivých krajín ostáva v priebehu času relatívne konštantná. V časových radoch však bola často prerušená porovnateľnosť a došlo aj k ďalším zmenám metodiky a definícií.

Porovnania štatistiky kriminality medzi krajinami môžu byť ovplyvnené širokou škálou faktorov, napríklad:

  • rozdiely v právnych systémoch a systémoch trestného súdnictva,
  • podiel trestných činov ohlásených polícii, ktorá ich zaznamená,
  • rozdiely v načasovaní zaznamenávania trestných činov (napríklad pri hlásení polícii, pri identifikácii podozrivého a pod.),
  • rozdiely v pravidlách počítania viacnásobných protiprávnych činov,
  • rozdiely v zozname protiprávnych činov, ktoré sa zahŕňajú do celkového počtu trestných činov.

V dôsledku toho by sa mali predložené informácie analyzovať opatrne.

Údaje o počte väzňov môžu byť ovplyvnené širokou škálou faktorov vrátane:

  • počtu prípadov, ktorými sa zaoberali súdy,
  • podielu páchateľov odsúdených na trest odňatia slobody,
  • dĺžky uloženého trestu,
  • počtu osôb vo vyšetrovacej väzbe,
  • dátumu, keď bolo vykonané zisťovanie (najmä v krajinách, v ktorých sa udeľujú amnestie alebo existujú iné možnosti predčasného prepustenia).

Počet väzňov by sa mal merať ako celkový počet dospelých a mladistvých väzňov (vrátane osôb vo výkone väzby) každý rok k 1. septembru. Údaje zahŕňajú páchateľov v zariadeniach správy väzníc, zariadeniach pre mladistvých páchateľov, inštitúciách pre drogovo závislých a v psychiatrických a iných liečebniach.

Pracuje sa na zlepšení porovnateľnosti štatistiky kriminality medzi členskými štátmi EÚ. Vývoj porovnateľnejšieho systému štatistiky kriminality a trestného súdnictva sa opisuje v oznámení Európskej komisie s názvom „Mapovanie trestnej činnosti v EÚ: Štatistický akčný plán na roky 2011 – 2015“ (KOM(2011) 713 v konečnom znení).

Kontext

Postupné odstraňovanie hraničných kontrol v EÚ značne zjednodušilo voľný pohyb európskych občanov, mohlo však zjednodušiť aj činnosť páchateľov trestnej činnosti, najmä preto, že rozsah pôsobnosti orgánov presadzovania práva a systémov trestného súdnictva je všeobecne obmedzený vnútroštátnymi hranicami.

Od prijatia Amsterdamskej zmluvy si EÚ stanovila cieľ poskytnúť spoločný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Tento cieľ sa ďalej rozvinul haagskym programom v roku 2004, v ktorom sa načrtlo desať prioritných oblastí: posilnenie základných práv a občianstva; protiteroristické opatrenia; vymedzenie vyváženého prístupu k migrácii; vyvinutie integrovaného riadenia vonkajších hraníc EÚ; vytvorenie spoločného konania o azyle; maximalizovanie pozitívneho vplyvu prisťahovalectva; nájdenie správnej rovnováhy medzi súkromím a bezpečnosťou počas výmeny informácií; vyvinutie strategického plánu boja proti organizovanému zločinu; zabezpečenie skutočného európskeho priestoru spravodlivosti; a spoločná zodpovednosť a solidarita.

Vzájomné uznávanie rozhodnutí vnútroštátnych sudcov sa stane základným pilierom súdnej spolupráce v oblasti kriminality, pričom sa vyvinula široká škála nástrojov na zjednodušenie praktickej cezhraničnej spolupráce.

Členské štáty EÚ sa v rámci práce na harmonizácii a tvorbe štatistiky kriminality a systémov trestného súdnictva dohodli na zblížení definícií protiprávnych činov a výšky trestov za určité druhy protiprávnych činov.

Pozri aj

Ďalšie informácie z Eurostatu

Publikácie

Databáza

Crimes recorded by the police (crim_gen)
Crimes recorded by the police - NUTS 3 regions (crim_gen_reg)
Crimes recorded by the police: homicide in cities (crim_hom_city)
Crimes recorded by the police: historical data (total crime) 1950-2000 (crim_hist)
Police officers (crim_plce)
Prison population (crim_pris)
Prison population: historical data 1987-2000 (crim_pris_hist)

Zvláštna sekcia

Metodológia / Metadáta

Zdrojové údaje pre tabuľky, obrázky a mapy (MS Excel)

Ďalšie informácie

Externé odkazy


Referencie

  1. Napríklad Grécko, Cyprus, Luxembursko, Island a Lichtenštajnsko nerozlišujú „vlámanie do domácnosti“ a všetky vlámania (do obchodov, garáží atď.) započítavajú do jednej kategórie. Ich údaje sa preto nemôžu priamo porovnávať s údajmi iných krajín, ktoré zahŕňajú len vlámanie do obydlí.