AA+A++Verzia na tlačMapa lokalityRSSRSS

Správa ekonomických záležitostí

Ruka, ktorá zastavuje pád radu domino kociek © iStockphoto

Kríza odhalila zásadné problémy a neudržateľné trendy v mnohých európskych krajinách a zároveň preukázala, do akej miery sú prepojené ekonomiky členských štátov. Vyššia miera koordinácie hospodárskej politiky v celej EÚ prispeje k riešeniu týchto problémov a podpore rastu a tvorby pracovných miest v budúcnosti.

Vyjsť z krízy silnejší – európska vízia

Jednotnejší ako kedykoľvek predtým – ako EÚ našla spôsoby riešenia finančnej krízy, ako posilňuje hospodársku a menovú úniu a ako otvára cestu k silnej politickej únii.

Nová správa ekonomických záležitostí EÚ je založená na troch hlavných pilieroch:

  • Posilnený hospodársky program s prísnejším dohľadom EÚ. Ide o dohodnuté politické priority a ciele, ktoré sú súčasťou stratégie Európa 2020; dodatočné záväzky členských štátov prijaté v rámci Paktu Euro Plus; prísnejší dohľad nad hospodárskymi a fiškálnymi politikami EÚ v rámci Paktu o stabilite a raste; nové nástroje určené na riešenie makroekonomických nerovnováh a novú pracovnú metódu – európsky semester – zameranú na každoročné hodnotenie hospodárskych a rozpočtových priorít v tom istom čase.
  • Opatrenie na zabezpečenie stability eurozóny. EÚ v roku 2010 reagovala na dlhovú krízu založením dočasných podporných mechanizmov pre členské štáty, ktoré v roku 2013 nahradí trvalý Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS). Tieto podporné opatrenia sú podmienené dôslednou fiškálnou konsolidáciou a reformnými programami a sú vyvinuté v úzkej spolupráci s MMF.
  • Opatrenie na zlepšenie stavu finančného sektora (čítaj ďalej).

Hlavné aspekty novej správy ekonomických záležitostí EÚ


 

Európsky semester

Európsky semester je šesťmesačný cyklus, počas ktorého členské štáty každý rok efektívne koordinujú svoje rozpočtové, makroekonomické a štrukturálne politiky. Tento proces umožňuje členským štátom zohľadniť odporúčania EÚ ešte v rannom štádiu prípravy svojich rozpočtov a pri tvorbe hospodárskych politík.

Jednotlivé fázy európskeho semestra:

V januári Komisia predkladá svoj ročný prieskum rastu, ktorý definuje priority EÚ pre daný rok v oblasti posilnenia rastu a zamestnanosti.

V marci predsedovia vlád a hlavy členských štátov EÚ predkladajú usmernenie pre vnútroštátne politiky, ktoré sa zakladá na ročnom prieskume rastu.

V apríli členské štáty predkladajú svoje plány pre zdravé verejné financie (v rámci programov stability alebo konvergenčných programov), ako aj reformné a iné opatrenia na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (národné reformné programy).

V júni Komisia tieto programy zhodnotí a v prípade potreby predstaví politické odporúčania pre jednotlivé členské štáty. Odporúčania musia byť prerokované s Radou a schválené Európskou radou.

Napokon na konci júna alebo začiatkom júla Rada formálne prijíma odporúčania pre jednotlivé členské štáty.



 

Pakt o stabilite a raste

Pakt o stabilite a raste (PSR) predstavuje súbor pravidiel, ktoré podnecujú členské štáty k udržaniu zdravých verejných financií.

PSR pozostáva z dvoch častí:

  • V rámci preventívnej časti paktu musí každý členský štát každoročne predložiť zároveň s programom stability (štáty eurozóny) alebo konvergenčným programom (ostatné členské štáty) národný reformný program, v ktorom sa definujú opatrenia na dosiahnutie alebo udržanie zdravých verejných financií v strednodobom horizonte. Komisia následne môže členským štátom poskytnúť politické odporúčania (v júni, ako súčasť európskeho semestra), prípadne navrhnúť Rade, aby konkrétnemu štátu adresovala včasné varovanie o nadmernom deficite.
  • Korekčná časť paktu upravuje postup pri nadmernom deficite (PND). Podľa ustanovení tohto postupu platí, že ak rozpočtový deficit členského štátu presiahne hranicu 3 % HDP stanovenú v Zmluve, Rada vydá členskému štátu odporúčanie ako tento problém vyriešiť. Nedodržanie týchto odporúčaní zo strany členských štátov, ktoré sú súčasťou eurozóny, môže viesť ku sankciám.

Postup pri nadmernom deficite je v súčasnosti predmetom zmien a úprav, ktorých cieľom je:

  • umožniť, aby korekčné opatrenia PND väčšmi zohľadňovali vzájomné pôsobenie medzi dlhom a deficitom najmä v krajinách s vysokou zadlženosťou (v ktorých verejný dlh presahuje 60 % HDP);
  • urýchliť PND a poloautomatizovať postup ukladania sankcií členským štátom, pričom na zamietnutie návrhu Komisie o uložení sankcie by sa v Rade vyžadovala kvalifikovaná väčšina hlasov;
  • zlepšiť vnútroštátne rozpočtové rámce a vyriešiť otázky spojené s účtovníckymi, štatistickými a prognostickými postupmi.

 

Riešenie makroekonomických nerovnováh

Členské štáty zaznamenali počas predchádzajúcich dekád rozdielne ekonomické trendy, ktoré prehĺbili rozdiely v konkurencieschopnosti a viedli k makroekonomickým nerovnováham v EÚ. Aby sa podobná situácia v budúcnosti už nezopakovala, Komisia navrhla nový mechanizmus dohľadu na včasnú identifikáciu a nápravu problémov. Pomocou tohto mechanizmu sa budú monitorovať potenciálne makroekonomické nerovnováhy v ekonomikách členských štátov (napr. bubliny na trhu s nehnuteľnosťami, nárast deficitov alebo prebytkov bežných účtov či poklesy konkurencieschopnosti). Keď členské štáty prekročia prahové hodnoty, Komisia uskutoční podrobné štúdie, aby posúdila, do akej miery sú nerovnováhy nebezpečné a v prípade potreby vydá odporúčania.


 

Pakt Euro Plus

Členské štáty sa dohodli na doplnkovom programe s ďalšími reformami (Pakt Euro Plus), ktorý vyjadruje ich hlbšiu vzájomnú prepojenosť. K paktu sa pridali niektoré krajiny, ktoré nie sú členmi eurozóny (Bulharsko, Dánsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko a Rumunsko). Pakt sa zameriava na štyri oblasti: konkurencieschopnosť, zamestnanosť, udržateľnosť verejných financií a posilnenie finančnej stability.

Lídri EÚ schválili pakt na jarnom zasadnutí Európskej rady v marci 2011. Všetci 23 signatári sú odhodlaní realizovať reformy, ktoré sú v ňom podrobne uvedené. Zostávajúce štyri členské štáty sa môžu slobodne rozhodnúť pakt podpísať, ak budú chcieť. Pakt je plne prepojený s novým rámcom hospodárskeho riadenia a záväzky v ňom prijaté sú súčasťou národných programov reforiem zúčastnených členských štátov.


 

Zlepšenie stavu finančného sektora

EÚ zaviedla moderné pravidlá a založila nové agentúry, ktorých cieľom je včasná prevencia problémov, ako aj riadna regulácia a dohľad nad všetkými finančnými subjektmi. Potrebné sú však ďalšie opatrenia – je nevyhnutné zabezpečiť, aby mali európske banky dostatočné kapitálové rezervy, ktoré im umožnia prekonať budúce otrasy finančného systému, zachovať svoju činnosť a poskytovať úvery domácnostiam a podnikom.

Na začiatok