Navigation path

High level navigation

Page navigation

Často kladené otázky v súvislosti so sústavou Natura 2000

Čo je sústava Natura 2000?

1. Čo je sústava Natura 2000? Aký je rozdiel medzi lokalitou sústavy Natura 2000 a národnou prírodnou rezerváciou alebo národným parkom?

Lokality sústavy Natura 2000 boli označené hlavne z dôvodu ochrany hlavných lokalít výskytu podskupín druhov alebo typov biotopov uvedených v smernici o biotopoch a smernici o vtákoch. Pripisuje sa im európsky význam, pretože sú ohrozené, zraniteľné, vzácne, endemické alebo predstavujú význačné príklady typických charakteristík jedného alebo viacerých z deviatich európskych biogeografických regiónov. Celkovo existuje 2 000 druhov a 230 typov biotopov, ktorých hlavné lokality výskytu by mali byť označené ako lokality sústavy Natura 2000.

Na druhej strane, prírodné rezervácie, národné parky alebo iné chránené územia na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni sa zriaďujú výlučne na základe vnútroštátneho alebo regionálneho práva, ktoré sa môže líšiť v závislosti od krajiny. Tieto lokality môžu niesť svoje označenie z celého radu dôvodov a môžu sa týkať aj iných druhov/biotopov ako tých, na ktoré sa zameriava sústava Natura 2000.

Nemajú však rovnaký status ako lokality sústavy Natura 2000. Môže sa však stať, že niektoré chránené územia na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni sú označené aj ako lokality sústavy Natura 2000, pretože sú zároveň dôležitým územím pre druhy a biotopy európskeho významu. Pokiaľ sa vo vnútroštátnom práve nestanovujú prísnejšie pravidlá, uplatňujú sa v takýchto prípadoch ustanovenia spomínaných smerníc EÚ.

Ďalšie informácie:

Budovanie sústavy Natura 2000
Databáza EUNIS sústavy Natura 2000

2. Ako sa vyberajú lokality?

Lokality sústavy Natura 2000 sa vyberajú s cieľom zabezpečiť dlhodobé prežitie druhov a biotopov chránených na základe smernice o vtákoch a smernice o biotopoch. Lokality sa vyberajú na základe vedeckých kritérií.

V súlade so smernicou o vtákoch sú členské štáty EÚ povinné označiť podľa počtu a rozlohy „najvhodnejšie územia“ na ochranu druhov vtákov uvedených v prílohe I k smernici, ako aj sťahovavých druhov.

V súlade so smernicou o biotopoch musia členské štáty označiť lokality nevyhnutné na zabezpečenie zachovania prirodzených typov biotopov uvedených v prílohe I a biotopov druhov uvedených v prílohe II, alebo v prípade potreby na obnovenie priaznivého stavu ochrany v oblasti ich prirodzeného výskytu.

Lokality vyberajú a navrhujú členské štáty. Európska environmentálna agentúra (EEA) následne pomôže Európskej komisii pri analýze návrhov lokalít a pri hodnotení prínosu navrhovaných lokalít k stavu ochrany každého typu biotopu a druhu na biogeografickej úrovni. V prípade, že sú lokality navrhnuté v zmysle smernice o biotopoch považované za dostatočné, Komisia prijme zoznamy lokalít a členské štáty ich musia čo najskôr, no najneskôr do šiestich rokov, označiť za osobitné chránené územia.

Ďalšie informácie:

Označenie lokalít sústavy Natura 2000
Budovanie sústavy Natura 2000

3. Ktoré typy ekosystémov sú súčasťou lokalít sústavy Natura 2000?

Súčasťou lokalít sústavy Natura 2000 sú rôzne typy ekosystémov vrátane suchozemských, sladkovodných a morských ekosystémov. Ekosystém môže zahŕňať jeden alebo viaceré rôzne biotopy a väčšinu je domovom rozmanitého spoločenstva rastlín a zvierat.

V sústave Natura 2000 sú niektoré ekosystémy početnejšie ako iné. Napríklad lesné ekosystémy predstavovali okolo 50 % povrchu sústavy, zatiaľ čo poľnohospodárske ekosystémy (pastviny a ďalšie poľnohospodárske plochy) pokrývali okolo 40 % sústavy.

V súčasnosti (v roku 2016) patrí do sústavy Natura 2000 takmer 6 % morského územia EÚ a pracuje sa na tom, aby sa dokončilo označenie morských lokalít, čo by zabezpečilo ochranu typov biotopov a druhov chránených na základe smernice o biotopoch a smernice o vtákoch v morských ekosystémoch.

4. Uskutočnila sa verejná konzultácia zameraná na výber lokalít do sústavy Natura 2000?

V smerniciach sa podrobne nestanovuje konzultačný postup, ktorým sa treba riadiť pri výbere lokalít. Postupy členských štátov sa preto výrazne líšia, a to v súlade s ich správnymi systémami. V niektorých prípadoch je označovanie lokalít sprevádzané podrobnou diskusiou s majiteľmi a používateľmi, pričom v iných prípadoch neprebehne žiadna alebo minimálna konzultácia so zainteresovanými stranami.

V niektorých členských štátoch to vyvolalo polemiku a viedlo k rôznym administratívnym a právnym výzvam, čím sa oddialilo predkladanie návrhov. Komisia však v tejto fáze nebola zapojená do procesu a nemala právomoc zasiahnuť v súvislosti s rôznorodými postupmi členských štátov.

Analýza vnútroštátneho zoznamu lokalít s európskym významom a ich výber na biogeografickej úrovni sa uskutočnili transparentne prostredníctvom vedeckých seminárov, ktoré zorganizovala Komisia a ktoré podporila Európska environmentálna agentúra. Členské štáty a experti zastupujúci záujmy zainteresovaných strán vrátane majiteľov a používateľov, ako aj environmentálnych mimovládnych organizácií, mali príležitosť sa na týchto seminároch zúčastniť.

5. Prečo sa pri výbere lokalít sústavy Natura 2000 neberú do úvahy sociálno-ekonomické faktory?

Identifikácia a výber lokalít, ktoré majú byť zaradené do sústavy Natura 2000, sa realizuje na čisto vedeckom základe v súlade s výberovými kritériami stanovenými v spomínaných dvoch smerniciach. Výberom lokalít na vedeckom základe sa zabezpečí, že:

  • označenie sústava Natura 2000 získajú len tie najvhodnejšie lokality (t. j. nie všetky lokality, ktoré sú domovom určitých druhov alebo biotopy) a
  • sústava Natura 2000 bude zahŕňať dostatočné množstvo lokalít, čím sa zabezpečí dlhodobá ochrana každého druhu a biotopu uvedeného na zozname v rámci celej oblasti ich prirodzeného výskytu v EÚ.

Ak sústava neobsahuje tie najlepšie lokality alebo ich počet je v prípade určitých druhov alebo typov biotopu nedostatočný, nie je ekologicky súvislá a nenaplnia sa ňou ciele smerníc o prírode.

Z tohto dôvodu sa pri výbere neberú do úvahy sociálno-ekonomické faktory. Sú však dôležitým faktorom pri rozhodovaní o tom, ako by mala byť lokalita sústavy Natura 2000 chránená a spravovaná. V článku 2 smernice o biotopoch sa jasne uvádza, že všetky opatrenia prijaté podľa tejto smernice by mali byť navrhnuté tak, aby viedli k zachovaniu a obnove priaznivého stavu ochrany prirodzených biotopov a druhov európskeho významu, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky.

6. Koľko takýchto lokalít existuje a kde sa nachádzajú?

Sústava Natura 2000 v súčasnosti (v roku 2016) zahŕňa viac ako 27 000 lokalít s celkovou rozlohou približne 1 150 000 km2 suchozemského a morského územia všetkých členských štátov EÚ. Celkové suchozemské územie patriace do sústavy Natura 2000 predstavuje okolo 18 % celkového suchozemského územia EÚ. Lokality sústavy Natura 2000 pokrývajú v závislosti od krajiny od 9 % do takmer 38 % vnútroštátneho územia. Tento rozdiel čiastočne vyplýva z množstva prírodných a poloprírodných biotopov, ktoré sa nachádzajú v jednotlivých krajinách. Napríklad v porovnaní s atlantickým regiónom sa vyšší podiel typov biotopov a druhov chránených podľa uvedených smerníc nachádza v stredomorskom, kontinentálnom a alpskom regióne. V niektorých krajinách okrem toho z historického hľadiska dochádzalo k vyššej úrovni intenzívneho využívania pôdy a fragmentácie, čo malo za následok menej prírodných zdrojov, na ktoré by sa mohla vzťahovať ochrana v zmysle uvedených smerníc. Prírodné a poloprírodné biotopy a druhy ako veľké mäsožravce sú vo všeobecnosti oveľa početnejšie a rozšírenejšie v členských štátoch strednej a východnej Európy, ktoré vstúpili do EÚ od roku 2004, ako v niektorých starých členských štátoch. Pramení to aj z rôznych prístupov, ktoré členské štáty uplatňovali v súvislosti s vymedzením hraníc označovaných lokalít. Niekoľko členských štátov prijalo viac holistickejší prístup a navrhlo široko vymedzené lokality sústavy Natura 2000, ktoré zahŕňajú aj územia s biotopmi, ktoré nespĺňajú podmienky. Iné štáty zase vymedzili svoje lokality presnejšie a obmedzili ich len na územia s biotopmi, ktoré spĺňajú podmienky.

Barometer sústavy Natura 2000 pravidelne poskytuje aktualizované informácie o počte lokalít a území, ktoré pokrývajú v každej krajine a na úrovni EÚ.

Prehliadač Natura 2000 je online nástroj, ktorý používateľom umožňuje jednoducho nájsť a preskúmať lokality sústavy Natura 2000 hocikde v EÚ.

Ďalšie informácie:

Zoznam lokalít sústavy Natura 2000, ktoré schválila Komisia v každom biogeografickom regióne.
Sústava Natura 2000 vo všetkých členských štátoch

7. Aký je rozdiel medzi osobitným chráneným územím, lokalitou s európskym významom, osobitne chráneným územím a lokalitou sústavy Natura 2000?

Osobitné chránené územia, lokality s európskym významom a osobitne chránené územia sa spoločne nazývajú lokalitami sústavy Natura 2000. Osobitne chránené územia sú lokality sústavy Natura 2000, ktoré boli označené v zmysle smernice o vtákoch, zatiaľ čo lokality s európskym významom a osobitné chránené územia sú lokality označované v zmysle smernice o biotopoch. Lokalita s európskym významom a osobitné chránené územie označujú rovnakú lokalitu. Jediný rozdiel medzi nimi je v stupni ochrany.

Lokality s európskym významom sú lokality, ktoré oficiálne schválila Európska komisia, a preto sa na nich vzťahujú ustanovenia o ochrane alebo články 6 ods. 2, 3 a 4. Osobitné chránené územia sú lokality s európskym významom, ktoré takto označili členské štáty prostredníctvom právneho aktu a pri ktorých sa uplatňujú potrebné ochranné opatrenia, aby sa zabezpečila ochrana v nich prítomných druhov a typov biotopov európskeho významu.

Pozri: Oznámenie Komisie o vyhlasovaní osobitných chránených území (OCHÚ)

8. Je sústava Natura 2000 kompletná? Pribudnú do nej v budúcnosti nové lokality?

Európska sústava Natura 2000 obsahuje viac ako 27 000 lokalít vo všetkých 28 členských štátoch EÚ (stav v roku 2016). Spolu pokrývajú viac ako 1 milión štvorcových kilometrov, čo zodpovedá takmer jednej pätine európskeho územia (18,36 %), ako aj významnú časť okolitých morí. Vďaka tomu je jednou z najväčších koordinovaných sietí chránených území na svete.

Európska komisia je s pomocou Európskeho tematického centra pre biologickú diverzitu zodpovedná za posúdenie toho, či existujúce lokality v sústave dostatočne pokrývajú každý druh a typ biotopu, a to na vnútroštátnej aj biogeografickej úrovni. Komisia dospela k záveru, že sústava Natura 2000 je v súčasnosti z veľkej miery kompletná, pokiaľ ide o pevninu, ale požiadala určité členské štáty, aby navrhli ďalšie lokality v súvislosti s niekoľkými druhmi a biotopmi s cieľom doplniť sústavu na ich území.

Pokrok pri označovaní lokalít sústavy Natura 2000 v morskom prostredí bol však oveľa pomalší ako pokrok na pevnine. Doteraz (jún 2016) bolo označených viac ako 3000 morských lokalít sústavy Natura 2000, ktoré pokrývajú takmer 6 % celkovej rozlohy morského územia EÚ (viac ako 360 000 km2). Jedným z kľúčových dôvodov pomalého pokroku pri označovaní morských lokalít je nedostatok vedeckých informácií o rozdelení chránených morských biotopov a druhov na úrovni EÚ, a to najmä podrobných informácií, ktoré sú potrebné na identifikáciu lokalít a zavedenie vhodného riadenia.

Európska komisia a členské štáty nedávno zintenzívnili úsilie označiť ďalšie morské lokality, a to najmä v morských oblastiach jurisdikcie, ktoré ležia mimo pobrežných vôd členských štátov.

Ďalšie informácie:

Natura 2000
Sústava Natura 2000 v morskom prostredí

9. Je možné lokality zmeniť alebo ich vyradiť zo zoznamu sústavy Natura 2000?

Lokalitu možno vyradiť zo zoznamu len vtedy, ak prišla o svoju hodnotu z hľadiska ochrany z dôvodu prirodzeného vývoja a túto hodnotu nemožno obnoviť pomocou riadiacich opatrení. Je však dôležité mať na zreteli, že samotná degradácia lokality, napríklad z dôvodu nedostatočného riadenia, by sa považovala za porušenie článku 6 ods. 2. Takýmto lokalitám nemožno odobrať označenie len preto, že boli zanedbané a neboli správne riadené v súlade s požiadavkami dvoch spomínaných smerníc o prírode. Zo zoznamu možno vyradiť lokality, ktoré boli zničené a riadne vykompenzované v súvislosti s uplatňovaním článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch. Takisto možno zmeniť alebo vyradiť zo zoznamu lokality, pri ktorých sa preukáže, že pôvodné označenie alebo vymedzenie sa zakladalo na chybných vedeckých informáciách. Komisia schváli akýkoľvek návrh na zmenu predložený členským štátom len vtedy, ak bude riadne podložený vedeckými dôkazmi.

Ďalšie informácie: Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-301/12.

10. Ako sa dozviem viac o lokalitách sústavy Natura 2000 v členských štátoch? Ako zistím, či môj pozemok patrí do sústavy Natura 2000 alebo nie?

Európska komisia s pomocou Európskej environmentálnej agentúry vytvorila verejný online geografický informačný mapovací systém, prehliadač Natura 2000, ktorý obsahuje presnú polohu každej lokality sústavy Natura 2000 v sieti EÚ. Používateľ si môže vyhľadať a prezerať každú lokalitu kdekoľvek v EÚ. Vďaka mapám veľkej mierky sú hranice lokalít a kľúčové krajinné prvky ľahko viditeľné.

Prehliadač Natura 2000 ďalej poskytuje prístup k štandardnému formuláru údajov ku každej lokalite. V štandardnom formulári údajov sa zaznamenávajú druhy a typy biotopov európskeho významu, na základe ktorých bola lokalita označená, ako aj ich odhadovaná veľkosť populácie a stupeň ochrany v danej lokalite v čase označenia.

Ďalšie informácie o lokalitách sústavy Natura 2000 sú takisto dostupné u príslušných orgánov zodpovedných za ochranu prírody v každom členskom štáte.

Ďalšie informácie:

Prehliadač Natura 2000
Prístup k údajom sústavy Natura 2000
Sústava Natura 2000 vo všetkých členských štátoch

11. Znamená označenie sústava Natura 2000, že musím prestať so všetkými hospodárskymi činnosťami v lokalite? Má to vplyv na moje vlastníctvo?

Ľudia si často spájajú ochranu prírody s prísnymi prírodnými rezerváciami, v ktorých sa systematicky vylučuje akákoľvek ľudská činnosť. Sústava Natura 2000 je založená na inom prístupe. Plne sa v nej uznáva, že človek je neodlučiteľnou súčasťou prírody a že príroda a človek najlepšie fungujú vtedy, ak medzi nimi existuje partnerstvo.

Označenie lokality sústavy Natura 2000 neznamená, že je potrebné skončiť so všetkými hospodárskymi činnosťami. V niektorých prípadoch sa naozaj môžu vyžadovať úpravy alebo zmeny s cieľom zabezpečiť ochranu druhov a biotopov, kvôli ktorým bola lokalita označená za chránenú, alebo pomôcť pri obnove dobrého stavu ochrany. V mnohých iných prípadoch však budú existujúce činnosti pokračovať tak ako doteraz.

Dlhodobé prežitie druhov a biotopov prítomných vo viacerých lokalitách je v skutočnosti závislé od pokračovania takýchto činností, a v takýchto prípadoch bude dôležité nájsť spôsob, ako naďalej podporovať a v prípade potreby rozšíriť takéto činnosti, napr. pravidelné kosenie alebo spásanie alebo reguláciu krovín.

Preto nie je možné generalizovať. Veľa záleží od konkrétnych environmentálnych, ako aj sociálnych a hospodárskych podmienok každej lokality a presných ekologických požiadaviek prítomných druhov a typov biotopov. Je možné to posúdiť len individuálne.

12. Bude označenie sústava Natura 2000 znamenať koniec pre tradičné činnosti ako ťažba rašeliny a výrub stromov?

V tradičných činnostiach sa bude môcť pokračovať ako doteraz, ak nemajú negatívny vplyv na druhy alebo typy biotopov, pre ktoré bola lokalita označená ako chránená. Každý prípad však treba posudzovať individuálne. Iba vtedy sa ukáže, či dochádza k nejakému vplyvu alebo nie. Ak existuje negatívny vplyv, tak na základe štúdií bude možné určiť, do akej miery, ako aj najlepší spôsob na jeho obmedzenie alebo odstránenie (napr. premiestnenie činností do inej časti lokality alebo úprava postupov a ich načasovania), aby tieto činnosti už viac nespôsobovali zhoršovanie a degradáciu druhov a biotopov, pre ktoré bola lokalita označená ako chránená.

13. Je v lokalitách sústavy Natura 2000 povolený lov?

Lov je typickým príkladom existujúcich činností, ktoré môžu pokračovať v lokalite sústavy Natura 2000, ak nemajú negatívny vplyv na druhy alebo typy biotopov, pre ktoré bola lokalita označená ako chránená. V smernici o vtákoch a smernici o biotopoch sa uznáva legitímnosť lovu ako určitého druhu udržateľného využívania a jeho praktizovanie sa v lokalitách sústavy Natura 2000 a priori nezakazuje. V daných smerniciach sa naopak stanovuje rámec zameraný na reguláciu loveckých činností s cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi lovom a dlhodobými záujmami týkajúcimi sa zachovania zdravých a životaschopných populácií lovných druhov.

Ďalšie informácie: Iniciatívy za trvalo udržateľný lov

14. Sú v lokalitách sústavy Natura 2000 naďalej povolené rekreačné činnosti?

Ľudia vyhľadávajú prírodu z rôznych dôvodov. Veľa z nich vyhľadáva oddych na pokojnom a tichom malebnom mieste, niektorí nadšene skúmajú nové oblasti, zatiaľ čo iní sa radšej venujú činnostiam v prírode, napríklad plávaniu, prechádzkam, bicyklovaniu, rybolovu, lovu atď. Nech je ich motivácia akákoľvek, sústava Natura 2000 ponúka ľuďom jedinečnú príležitosť objaviť a vychutnať si bohaté európske prírodné dedičstvo.

Tieto rekreačné činnosti sú zlučiteľné s ustanoveniami smernice o biotopoch a smernice o vtákoch, pokiaľ nemajú nepriaznivý vplyv na prítomné biotopy a druhy. Často je dôležité citlivé plánovanie a rozumné využívanie zdrojov, čím sa zabezpečí že tieto činnosti nepovedú k ničeniu prírody, od ktorej sú závislé.

Stanovenie cieľov ochrany lokalít sústavy Natura 2000

15. Na čo slúžia ciele ochrany a ako sa stanovujú?

V cieľoch ochrany by sa mal čo najpresnejšie vymedziť želaný stav alebo stupeň ochrany v danej lokalite. Ciele by sa mali stanoviť pre každý z príslušných typov biotopov a druhov vyskytujúcich sa v danej lokalite.

Často sú tieto ciele prezentované ako kvantitatívne ciele, napríklad udržiavanie populácie určitého druhu v určitom minimálnom počte jedincov alebo zlepšenie stupňa ochrany typu biotopu z kategórie C na kategóriu B v priebehu 10 rokov.

Stanovenie jasných cieľov ochrany sústavy Natura 2000 je nevyhnutné v záujme zabezpečenia toho, aby každá lokalita sústavy čo najefektívnejšie prispievala k celkovému cieľu dvoch smerníc o prírode, ktorým je dosiahnutie priaznivého stavu ochrany v prípade všetkých chránených typov biotopov a druhov1, a to na celom území ich výskytu v EÚ.

Ciele ochrany sú špecifické pre každú lokalitu a mali by byť založené na dobrej znalosti lokality a vyskytujúcich sa druhov/biotopov, ich ekologických požiadaviek, ako aj všetkých hrozieb a tlakov, ktoré ohrozujú ich trvalý výskyt v danej lokalite. Dôvodom je, že každá lokalita sústavy Natura 2000 predstavuje samostatný jedinečný súbor biotických, abiotických a sociálno-ekonomických podmienok, ktoré sa môžu výrazne líšiť od podmienok v iných lokalitách, a to aj vtedy, keď sú domovom tých istých druhov a biotopov.

Rovnako je vhodné stanoviť širšie ciele ochrany pre celý súbor lokalít alebo pre určité druhy alebo biotopy v rámci určitého regiónu alebo krajiny (národné alebo regionálne ciele ochrany). To pomôže nielen stanoviť ciele ochrany na úrovni jednotlivých lokalít, ale aj identifikovať strategické priority ochrany v rámci jednotlivých lokalít a medzi nimi. Na tomto základe možno uprednostniť opatrenia, ktoré majú najväčší potenciál zlepšiť alebo zachovať stav ochrany určitého druhu alebo biotopu v danom regióne alebo krajine.

Komisia uverejnila informačný dokument s cieľom poskytnúť usmernenia pri stanovení cieľov ochrany sústavy Natura 2000, v ktorom sa uvádza bližšie vysvetlenie.

1 Cieľ smernice o vtákoch je formulovaný trochu inak, ale má rovnaké ambície.

16. Kto je zodpovedný za stanovenie cieľov ochrany? Konzultujú sa pri tom vlastníci/správcovia pôdy?

Stanovenie cieľov ochrany je v kompetencii príslušných orgánov každého členského štátu. V smerniciach o prírode sa nestanovuje, ako by toto stanovovanie cieľov malo prebiehať, keďže je na každom členskom štáte, aby rozhodol o forme a spôsoboch vykonávania ustanovení týchto smerníc. Cieľom smerníc o prírode je však dosiahnuť priaznivý stav ochrany druhov a biotopov európskeho významu a využiť sústavu Natura 2000 na dosiahnutie tohto cieľa.

Komisia napriek tomu odporúča, aby sa pri cieľoch ochrany vychádzalo zo spoľahlivých poznatkov a aby sa okrem toho všetky zainteresované strany – či už vlastníci alebo správcovia pôdy alebo mimovládne organizácie na ochranu prírody – zapojili do procesu stanovovania cieľov ochrany. Vďaka tomu bude možné definovať realistické a dosiahnuteľné ciele ochrany.

Vlastníci a správcovia pôdy vo všeobecnosti disponujú veľmi dobrými poznatkami o spravovaní lokalít, čo v minulosti viedlo k úspechom či neúspechom v oblasti ochrany. Okrem toho je však dôležité umožniť obojsmernú diskusiu medzi orgánmi a kľúčovými zainteresovanými stranami o spôsoboch, ako čo najlepšie vymedziť ciele a opatrenia týkajúce sa ochrany lokality. Diskusia a jasná komunikácia o význame, úlohe a cieľoch ochrany určitej lokality zároveň pomôžu zvýšiť povedomie a angažovanosť všetkých zainteresovaných strán.

17. Kde nájdem viac informácií o cieľoch ochrany danej lokality?

Každá krajina má svoj vlastný mechanizmus zverejňovania cieľov ochrany svojich lokalít. Môžu byť špecifikované v právnych rozhodnutiach alebo aktoch o označení lokality alebo sprievodných dokumentoch. Môžu byť zverejnené na webových stránkach príslušných orgánov ochrany prírody. Zvyčajne bývajú zahrnuté a ďalej rozpracované v plánoch riadenia lokalít sústavy Natura 2000 alebo v podobných nástrojoch, kde takéto nástroje existujú. Komisia odporúča, aby členské štáty poskytovali ľahko dostupné informácie o cieľoch ochrany sústavy Natura 2000, a to spôsobom, ktorý je primeraný a zrozumiteľný pre vlastníkov a správcov pôdy.

18. Ako môžem zistiť, ktoré činnosti sú alebo nie sú zlučiteľné so sústavou Natura 2000, ak neboli stanovené žiadne ciele ochrany?

Orgány by mali stanoviť ciele ochrany pre všetky lokality sústavy Natura 2000. Napriek tomu sa mohlo stať, že proces sa oneskoril a ciele ochrany stále nie sú stanovené.

V takom prípade je zodpovednosťou príslušných orgánov informovať zainteresované strany o dôsledkoch označenia oblasti ako lokality sústavy Natura 2000. Mali by ich informovať najmä o tom, či by sa niektoré činnosti nemali prispôsobiť alebo prípadne vylúčiť, aby sa predišlo zhoršeniu stavu lokality, alebo o tom, ktoré činnosti by sa mali podporovať v záujme zlepšenia podmienok ochrany lokality. Štandardný formulár údajov je užitočným zdrojom informácií, ktoré pomáhajú pochopiť dôvody, prečo bola daná lokalita označená za lokalitu sústavy Natura 2000. Mal by sa vždy použiť pri rozhodovaní o riadení (napr. pri vypracúvaní dokumentov riadenia alebo pri plánovaní nových investícií).

Minimálnou požiadavkou je, aby sa zabránilo zhoršeniu stavu všetkých výrazne sa vyskytujúcich biotopov a druhov v lokalite podľa štandardného formulára údajov. Ak nie sú k dispozícii vedecké informácie, mal by sa uplatniť prístup predbežnej opatrnosti.

Podrobné informácie o požiadavkách lokality možno nájsť aj v plánoch riadenia sústavy Natura 2000, ak existujú, alebo v iných relevantných dokumentoch (napr. v dokumentoch o cieľoch ochrany, aktoch o označovaní lokalít atď.).

Členské štáty zvyčajne poskytujú podrobné informácie o svojich lokalitách sústavy Natura 2000 vrátane dôvodov ich označenia, cieľov ochrany, plánov riadenia a ochranných opatrení, ktoré sú verejne dostupné prostredníctvom webových sídel a iných prostriedkov (napr. prostredníctvom miestnych správ). Niektoré krajiny poskytujú aj konkrétne a podrobné informácie vlastníkom a kľúčovým užívateľom pôdy v každej lokalite sústavy Natura 2000 (napr. prostredníctvom osobitných oznámení, ako je to v prípade Spojeného kráľovstva, alebo prostredníctvom zriadenia miestnych skupín alebo výborov, v rámci ktorých sú kľúčové zainteresované strany od začiatku zapojené do riadenia lokalít, ako je to v prípade Francúzska a iných členských štátov EÚ). Vlastníci a užívatelia pôdy sa so žiadosťou o informácie o konkrétnych lokalitách sústavy Natura 2000 môžu obrátiť aj na miestne orgány ochrany prírody.

Správa lokalít sústavy Natura 2000

19. Kto je zodpovedný za zavedenie ochranných opatrení?

Zavedenie ochranných opatrení v lokalitách sústavy Natura 2000 je v kompetencii príslušných orgánov každého členského štátu. V súlade so smernicou o biotopoch (článok 6 ods. 1): „Pre osobitne chránené územia vytvoria členské štáty potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné plány riadenia, osobitne navrhnuté pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané štatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách“.

Členské štáty musia zaviesť potrebné ochranné opatrenia pre všetky osobitné chránené územia a tento všeobecný režim ochrany sa vzťahuje na všetky typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhy uvedené v prílohe II vyskytujúce sa v týchto lokalitách, s výnimkou tých, ktoré boli v štandardnom formulári údajov pre sústavu Natura 2000 uvedené ako nevýznamné.

Komisia poskytla usmernenie o zavádzaní ochranných opatrení pre lokality sústavy Natura 2000 a zverejnila preskúmanie ustanovení článku 6 ods. 1 a ich praktického vykonávania v rôznych členských štátoch.

K dispozícii je zbierka tých najdôležitejších rozsudkov Európskeho súdneho dvora týkajúcich sa článku 6 smernice o biotopoch, ako aj povinnosti prijať potrebné ochranné opatrenia v lokalitách sústavy Natura 2000.

20. Ako sa určujú a zavádzajú ochranné opatrenia pre lokalitu sústavy Natura 2000? Dokedy by mali byť zavedené?

Ochranné opatrenia sú praktické kroky, ktoré je potrebné vykonať, aby sa v danej lokalite dosiahli stanovené ciele ochrany. Musia zodpovedať ekologickým požiadavkám prítomných typov biotopov a druhov. Pri stanovovaní ochranných opatrení je potrebné zohľadniť aj hospodárske, sociálne a kultúrne súvislosti, ako aj regionálne a miestne charakteristiky. Táto zásada je zakotvená v smernici o biotopoch (článok 2).

V záujme určenia potrebných ochranných opatrení je nevyhnutné disponovať spoľahlivou informačnou základňou o existujúcich podmienkach v lokalite, ako aj o stave ochrany, hrozbách, tlakoch a potrebách druhov a typov biotopov a celkovom sociálno-ekonomickom kontexte (existujúce využívanie a vlastníctvo pôdy, záujmy zainteresovaných strán, prebiehajúce hospodárske činnosti atď.).

Ochranné opatrenia, podobne ako ciele ochrany, sú vo všeobecnosti špecifické pre každú lokalitu a musia sa pre každú lokalitu stanoviť osobitne. Dôvodom je, že každá lokalita sústavy Natura 2000 predstavuje samostatný jedinečný súbor biotických, abiotických a sociálno-ekonomických podmienok, ktoré sa môžu výrazne líšiť od podmienok v iných lokalitách, a to aj vtedy, keď sú domovom tých istých druhov a biotopov.

Členské štáty majú od označenia lokality ako lokality európskeho významu maximálne 6 rokov na to, aby stanovili potrebné ochranné opatrenia a vyhlásili lokalitu za osobitne chránené územie. Týchto šesť rokov by sa malo využiť nielen na zhromaždenie všetkých potrebných informácií o lokalite, ale aj na informovanie, diskusiu a rokovania so všetkými záujmovými skupinami o tom, ktoré opatrenia by boli najvhodnejšie na dosiahnutie cieľov ochrany stanovených pre danú lokalitu.

V smerniciach o prírode sa nestanovuje, ako by toto stanovovanie cieľov malo prebiehať, keďže je na každom členskom štáte, aby rozhodol o forme a spôsoboch vykonávania ustanovení týchto smerníc.

Komisia poskytla usmernenie týkajúce sa zavedenia ochranných opatrení pre lokality sústavy Natura 2000.

21. Aké typy ochranných opatrení možno zaviesť?

Ako sa spomína vyššie, toto sa určí individuálne v závislosti od ekologických, ako aj sociálno-ekonomických podmienok lokalít. Ochranné opatrenia môžu predstavovať:

  • „nečinnosť“, keďže nie sú potrebné žiadne ďalšie opatrenia a stačí naďalej riadiť lokalitu tak, ako bola riadená doteraz,
  • „jednoduché“ opatrenia, napríklad vyhýbať sa rušeniu počas obdobia párenia alebo pokračovať v pravidelnom kosení a zbere sena, alebo zvyšovať množstvo odumretého dreva v lese,
  • „veľké“ obnovovacie činnosti zahŕňajúce napríklad celoplošné odstraňovanie nepôvodných druhov alebo hydrologickú obnovu mokradí.

V niektorých prípadoch sa za ochranné opatrenie môže považovať aj nezasahovanie a prísna ochrana, a to najmä v prípade biotopov a druhov, ktoré sú veľmi zraniteľné v súvislosti s akýmkoľvek ľudským zásahom, a preto si vyžadujú prísne útočiskové oblasti s cieľom zabezpečiť ich ďalšie prežitie.

Komisia zverejnila preskúmanie prístupov k zavedeniu ochranných opatrení v rôznych členských štátoch a množstvo príkladov rôznych ochranných opatrení, ktoré sa v rôznych sociálno-ekonomických podmienkach realizovali v EÚ.

V lokalitách sústavy Natura 2000 sa môžu vyžadovať rôzne typy opatrení vrátane obnovovacích činností, ktoré si vyžadujú činnosť vykonávanú v určitých konkrétnych časoch, napríklad činnosti na obnovu hydrológie mokradí, opätovné vysádzanie niektorých druhov, opätovné zavedenie alebo obnovenie populácií, potrebné zariadenia alebo infraštruktúra atď. Ďalej môže byť potrebné v lokalite pravidelne vykonávať často sa opakujúce činnosti, aby sa zachoval alebo zlepšil stav ochrany niektorých biotopov alebo populácie určitých druhov. Tento typ činností môže napríklad zahŕňať kosenie alebo spásanie trávneho porastu, pravidelné odstraňovanie krovín, správu hydrologických režimov v mokraďových oblastiach atď. Na zabezpečenie primeranej ochrany niektorých oblastí sa ďalej môžu vyžadovať činnosti týkajúce sa dohľadu, dozoru a stráženia.

Príprava potrebných opatrení si vyžaduje starostlivé plánovanie a vypracovanie podrobných plánov a technických špecifikácií s cieľom zabezpečiť správne vykonávanie. Monitorovanie je väčšinou takisto súčasťou plánovaných ochranných opatrení, keďže je potrebné nadviazať na dosiahnuté výsledky a zhodnotiť ich, a to s cieľom posúdiť účinnosť opatrení a v prípade potreby zaviesť potrebné úpravy.

Vykonávanie ochranných opatrení v lokalitách sústavy Natura 2000 sa napokon často najlepšie zabezpečuje vtedy, keď je doplnené vhodnými informáciami a zvyšovaním informovanosti populácie, ktorá žije v danej oblasti, no najmä hlavných zainteresovaných strán a záujmových skupín, ktorých sa tieto činnosti týkajú alebo ktoré sú zapojené do ich vykonávania. Zvyšovanie informovanosti je takisto veľmi potrebné v lokalitách, do ktorých majú prístup tretie strany, t. j. osoby, ktoré nie sú vlastníkmi pôdy, nájomcami alebo orgánmi verejnej moci, a ktoré môžu tieto tretie strany využívať. Zvyšovanie informovanosti a porozumenia medzi tými, ktorí využívajú tieto územia, môže byť jedným z najdôležitejších prístupov k riadeniu.

22. Aké sú plány riadenia sústavy Natura 2000? Sú povinné?

S cieľom zabezpečiť, aby boli lokality riadené jasne a transparentne, Európska komisia dôrazne odporúča členským štátom, aby vypracovali plány riadenia sústavy Natura 2000 v úzkej spolupráci s miestnymi zainteresovanými stranami. Vypracovanie plánov riadenia sústavy Natura 2000 je zodpovednosťou príslušných orgánov pre sústavu Natura 2000. Plán riadenia predstavuje stabilný a účinný rámec na vykonávanie a monitorovanie výsledkov ochranných opatrení.

Hoci plány riadenia sústavy Natura 2000 nie sú podľa smernice o biotopoch povinné, predstavujú veľmi užitočné nástroje, pretože:

  • poskytujú kompletné informácie o cieľoch ochrany a ekologickom stave a požiadavkách biotopov a druhov prítomných v lokalite tak, aby bolo pre všetkých zrozumiteľné, čo sa chráni a prečo,
  • obsahujú analýzu sociálno-ekonomického a kultúrneho kontextu oblasti a interakcií medzi rôznymi spôsobmi využívania pôdy a prítomnými druhmi a biotopmi,
  • poskytujú rámec pre otvorenú diskusiu medzi všetkými záujmovými skupinami a pomáhajú dospieť ku konsenzu v otázke dlhodobého riadenia lokality, ako aj vytvoriť pocit spoločnej zodpovednosti za konečný výsledok,
  • pomáhajú nájsť praktické riešenia v oblasti riadenia, ktoré sú udržateľné a lepšie integrované do iných postupov využívania pôdy,
  • poskytujú prostriedok na stanovenie príslušnej zodpovednosti jednotlivých sociálno-ekonomických zainteresovaných strán, orgánov a mimovládnych organizácií pri vykonávaní potrebných ochranných opatrení.

Plány riadenia sústavy Natura 2000 môžu byť osobitne navrhnuté pre danú lokalitu alebo začlenené do iných plánov rozvoja, pod podmienkou, že ciele ochrany sústavy Natura 2000 sú jasne zahrnuté do takýchto plánov.

23. Sú k dispozícii nástroje na prípravu plánov riadenia sústavy Natura 2000?

Usmernenia týkajúce sa prípravy plánov riadenia sústavy Natura 2000, formulovania ochranných opatrení, ako aj realizácie plánovania riadenia lokalít sústavy Natura 2000 sú k dispozícii na webových stránkach Európskej komisie2, ako aj v mnohých krajinách.

Finančná podpora na vypracovanie, aktualizáciu a vykonávanie plánov riadenia lokalít sústavy Natura 2000 môže byť dostupná zo štrukturálnych fondov EÚ (Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond), Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a programu LIFE.

V minulosti sa z týchto európskych fondov čerpali značné prostriedky na vypracovanie plánov riadenia sústavy Natura 2000, napr. z EPFRV vo Francúzsku, v Taliansku, Španielsku, Portugalsku, niektorých nemeckých spolkových krajinách; z EFRR v Grécku, Poľsku, Maďarsku, Taliansku; z Kohézneho fondu v Litve a z programu LIFE na Cypre, v Maďarsku, Litve a v mnohých ďalších krajinách. Tieto fondy sa budú naďalej využívať aj v budúcnosti, a to na revíziu a aktualizáciu plánov riadenia v závislosti od vnútroštátnych programov vykonávania.

24. Ako sa určujú ekologické požiadavky typov biotopov a druhov? Znamená samotná prítomnosť druhu/typu biotopu európskeho významu zmenu v riadení lokality?

Ekologické požiadavky typov biotopov a druhov zahŕňajú všetky ekologické potreby vrátane abiotických a biotických faktorov, ktoré sa považujú za nevyhnutné na zabezpečenie ochrany typov biotopov (t. j. štruktúra špecifická pre biotopy a funkcie potrebné na jej dlhodobé udržiavanie, typické druhy atď.) a druhov prítomných v lokalite vrátane ich vzťahu k fyzickému prostrediu (ovzdušie, voda, pôda, vegetácia atď.).

Tieto požiadavky sa opierajú o vedecké poznatky a mali by sa určovať v závislosti od jednotlivých prípadov, čo znamená, že ekologické požiadavky sa môžu líšiť medzi rôznymi druhmi alebo typmi biotopu v rámci jednej lokality, ale aj v rámci rovnakého druhu alebo typu biotopu vo viacerých lokalitách. Nezávisia od sociálno-ekonomických faktorov.

Pri zhromažďovaní relevantných a podrobných informácií o ekologických požiadavkách typov biotopov a druhov európskeho významu na podporu ich riadenia sa možno obrátiť na dostupné národné a regionálne zdroje. Komisia ďalej zverejnila usmernenia k riadeniu niektorých biotopov a druhov, v ktorých v tejto súvislosti poskytla relevantné informácie.

25. V lokalitách sústavy Natura 2000 sa často vyskytujú druhy a biotopy, na ktoré sa nevzťahuje smernica o vtákoch a smernica o biotopoch. Mali by sa aj pre takéto druhy a biotopy zaviesť osobitné ochranné opatrenia?

Väčšinou nie. Pokiaľ ide o dodržiavanie ustanovení smernice o vtákoch a smernice o biotopoch, zavedenie ochranných opatrení si vyžadujú len druhy a typy biotopov chránené podľa týchto dvoch smerníc a prítomné v lokalite Natura 2000. Pozornosť si však môžu vyžadovať druhy, ktoré ako také nie sú chránené podľa smernice o biotopoch, ale sú typické pre typ biotopu uvedený v prílohe I, alebo ktoré sú nevyhnutné na ochranu druhov európskeho významu (napr. ochrana mravenísk pre vtáky). Príslušné orgány by mali byť schopné poskytnúť relevantné informácie.

Okrem toho sa môžu pri riadení lokality zohľadniť aj iné druhy a biotopy, ktoré nie sú chránené podľa smerníc EÚ o prírode. Členské štáty a aj jednotliví vlastníci a správcovia môžu vypracovať ciele ochrany a/alebo opatrenia aj pre druhy a biotopy, na ktoré sa tieto dve smernice nevzťahujú, napr. pre biotopy a druhy, ktoré sú chránené alebo ohrozené na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni.

26. Sú ochranné opatrenia v lokalitách sústavy Natura 2000 povinné?

Proces zavedenia potrebných ochranných opatrení pre každú lokalitu sústavy Natura 2000 nie je nepovinným ustanovením; je povinné pre všetky členské štáty. To znamená, že pre každú lokalitu sústavy Natura 2000 sa musia stanoviť a vykonať ochranné opatrenia, ktoré sa považujú za nevyhnutné (vec ESD C-508/04).

Je však užitočné rozlišovať medzi opatreniami, ktoré sa považujú za nevyhnutné na ochranu a obnovu druhov a typov biotopov prítomných v lokalite, a opatreniami, ktoré sa považujú za žiaduce a vhodné, ak by na ne boli prostriedky a príležitosť. Takéto opatrenia by sa podľa možnosti mohli uviesť v pláne riadenia sústavy Natura 2000, pričom by sa zároveň mohli považovať za opatrenia v rámci osvedčených postupov zamerané na zlepšenie celkovej úrovne biodiverzity v lokalite, ktoré idú nad rámec povinných požiadaviek vzťahujúcich sa na lokalitu.

Zavedenie ochranných opatrení neznamená vždy opatrenia aktívneho riadenia alebo obnovy, ako je napríklad odstránenie inváznych nepôvodných druhov alebo diverzifikácia vekovej štruktúry lesných porastov. Môže ísť aj o ochranné opatrenia, ako je zabránenie rušeniu druhu počas obdobia párenia.

K dispozícii je zbierka tých najdôležitejších rozsudkov Európskeho súdneho dvora týkajúcich sa článku 6 smernice o biotopoch vrátane povinnosti prijať potrebné ochranné opatrenia v lokalitách sústavy Natura 2000.

27. Ako sa formulujú ochranné opatrenia?

Ochranné opatrenia by mali byť dostatočne podrobne opísané, aby sa zabezpečilo ich účinné vykonávanie. Mali by byť k dispozícii informácie o ich umiestnení a opis prostriedkov a nástrojov potrebných na ich vykonávanie, ako aj informácie o úlohách a zodpovednostiach jednotlivých zainteresovaných strán. Jazyk použitý na opis ochranných opatrení by mal byť jasný, aby boli tieto opatrenia všeobecne zrozumiteľné.

V prípade potreby by sa mali ochranné opatrenia zrevidovať a upraviť, napr. na základe skutočných výsledkov už vykonaných opatrení. Takisto je dôležité uviesť odhadované náklady a dostupné finančné prostriedky a stanoviť časový harmonogram na preskúmanie prijatých ochranných opatrení z hľadiska ich skutočného vykonávania a ich vhodnosti na dosiahnutie cieľov ochrany.

28. Kto rozhoduje o tom, aké ochranné opatrenia sú potrebné? Konzultujú sa pri tom zainteresované strany?

Rozhodovanie o tom, aké ochranné opatrenia sú potrebné, je v kompetencii príslušných orgánov v každej krajine. V smerniciach o prírode sa nepredpisuje typ ochranných opatrení, ktoré by sa mali uplatňovať, len sa v nich uvádza, že musia zodpovedať ekologickým požiadavkám druhov a typov biotopov prítomných v lokalite. Je na každom členskom štáte, aby navrhol a zaviedol typ opatrení, ktoré považuje za najvhodnejšie a najúčinnejšie pre svoje lokality sústavy Natura 2000.

Komisia napriek tomu dôrazne odporúča, aby okrem zabezpečenia toho, že ochranné opatrenia sú založené na spoľahlivých vedomostiach, sa správcovia alebo vlastníci pôdy, ako aj iné príslušné zainteresované strany – či už ide o zástupcov miestnych komunít alebo mimovládnych organizácií na ochranu prírody – aktívne zapojili do procesu stanovovania potrebných ochranných opatrení a prípravy plánov riadenia sústavy Natura 2000.

Najmä vlastníci a správcovia pôdy by sa mali už v počiatočnom štádiu zapojiť do prípravy ochranných opatrení špecifických pre danú lokalitu. Ich účasť na plánovaní a príprave ochranných opatrení pre lokalitu sústavy Natura 2000 umožní využiť ich odborné znalosti a poskytne vynikajúcu príležitosť aj na ich aktívne zapojenie do vykonávania týchto ochranných opatrení. Súčasné osvedčené postupy zahŕňajú zabezpečenie aktívneho prínosu všetkých príslušných zainteresovaných strán, napr. prostredníctvom vytvorenia riadiacich skupín alebo výborov.

Dobrá komunikácia od samého začiatku pomôže pri hľadaní kompromisov a synergií medzi tým, čo sa už vykonalo, a tým, čo ešte možno zlepšiť. Výsledok pravdepodobne prinesie úsporu nákladov aj času. Okrem toho výrazne zvýši pravdepodobnosť úspechu, pretože povzbudí a posilní rôzne zainteresované strany, aby sa aktívne zapojili do riadenia svojej lokality sústavy Natura 2000.

Po stanovení ochranných opatrení by sa mali tieto opatrenia takisto oznámiť širokej verejnosti (napríklad na webových stránkach, v miestnej tlači, úradných registroch miestnych orgánov).

29. Ako sa rozhodnúť medzi ochrannými opatreniami, ktoré pravdepodobne budú mať pozitívny vplyv na konkrétny biotop alebo druh, pričom pravdepodobne prispejú k zhoršeniu stavu iného typu biotopu alebo iného druhu?

Môže sa stať, že konkrétne ochranné opatrenie bude prospešné pre jeden druh alebo biotop, zatiaľ čo by mohlo mať negatívny vplyv na iný druh alebo biotop. Napríklad rozhodnutie o odstránení inváznych druhov by mohlo znamenať zlikvidovanie biotopu pre niektoré vtáky. Menšie kompromisy sú bežné, ale dôkladne premyslené ciele ochrany prispejú k prijatiu správneho rozhodnutia. Je dôležité ich zohľadniť, zistiť, aké sú priority špecifické pre lokalitu týkajúce sa ochranných opatrení, a posúdiť, aké pozitívne a negatívne vplyvy budú pravdepodobne mať stanovené opatrenia na tieto priority.

Kompromisom sa dá často vyhnúť alebo sa môžu minimalizovať rozumným načasovaním opatrení a ich nasmerovaním na určité časti lokality alebo dokonca kompenzáciou vplyvu na jednu časť lokality ochrannými opatreniami pre ten istý biotop alebo druh.

30. Možno na rôzne lokality sústavy Natura 2000 uplatniť podobné ochranné opatrenia?

Ochranné opatrenia musia zodpovedať cieľom ochrany stanoveným pre každú lokalitu a zvyčajne sú špecifické pre danú lokalitu. Podobné opatrenia si však môžu vyžadovať rôzne lokality sústavy Natura 2000, ktoré majú podobné charakteristiky a ciele. V takýchto prípadoch sa ochranné opatrenia môžu uplatňovať spoločne (napr. plán riadenia sústavy Natura 2000 sa môže vzťahovať na niekoľko lokalít, ktoré si vyžadujú podobné opatrenia).

31. Ako sa budú vykonávať potrebné ochranné opatrenia?

Je úlohou príslušných orgánov určiť, ako najlepšie vykonať potrebné ochranné opatrenia, ktoré boli stanovené pre ich lokality sústavy Natura 2000. V smernici sa uvádza iba to, že tieto opatrenia môžu mať podobu štatutárnych, administratívnych alebo zmluvných opatrení. Výber spomedzi týchto opatrení sa v súlade so zásadou subsidiarity ponecháva na členské štáty.

Členské štáty si však musia vybrať aspoň jednu z troch kategórií a zabezpečiť, že s týmito opatreniami dokážu splniť ciele ochrany:

  • Štatutárne opatrenia: sú zvyčajne vypracované podľa vzoru stanoveného procesným právom a môžu stanoviť osobitné požiadavky v súvislosti s činnosťami, ktoré možno v danej lokalite povoliť, obmedziť alebo zakázať.
  • Administratívne opatrenia: môžu stanoviť príslušné predpisy týkajúce sa vykonávania ochranných opatrení alebo povoľovania iných činností v lokalite.
  • Zmluvné opatrenia: zahŕňajú uzatváranie zmlúv alebo dohôd, zvyčajne medzi riadiacimi orgánmi a vlastníkmi alebo užívateľmi pôdy v danej lokalite.

Medzi týmito troma kategóriami neexistuje žiadna hierarchia. Členské štáty majú teda možnosť použiť v lokalite sústavy Natura 2000 len jednu kategóriu opatrení (napríklad len zmluvné opatrenia) alebo kombináciu opatrení (napríklad kombináciu štatutárnych a zmluvných opatrení). Jedinou záväznou podmienkou je, aby opatrenia boli vhodné na zabránenie akémukoľvek poškodzovaniu biotopov alebo významnému rušeniu druhov, na základe ktorých bola lokalita označená (podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch), a aby zodpovedali ekologickým požiadavkám biotopov a druhov prítomných v lokalite (podľa článku 6 ods. 1 smernice o biotopoch). Takéto ekologické požiadavky môžu mať podobu jednoduchej ochrany pred poškodením, ale aj aktívneho obnovovania priaznivých štruktúr a funkcií ekosystémov, a to v závislosti od aktuálneho stupňa ochrany príslušných druhov a biotopov.

Proaktívne opatrenia ochrany alebo obnovy možno zabezpečiť prostredníctvom zmluvných dohôd s vlastníkmi a správcami pôdy vrátane dohôd o tom, ako by sa mali pokryť náklady na opatrenia, ktoré boli prijaté nad rámec právnych povinností. Dodatočné náklady by sa mali financovať z príslušných finančných prostriedkov a ušlý príjem spôsobený uloženými obmedzeniami užívania by sa mal kompenzovať. Výška kompenzácie bude závisieť od povahy uložených obmedzení a skutočnej straty, ako aj od miestnych okolností.

Platby v rámci sústavy Natura 2000, ako aj opatrenia týkajúce sa poľnohospodárskeho a lesného prostredia v zmysle politiky rozvoja vidieka slúžia ako dobrý príklad toho, ako s vlastníkmi pôdy uzatvárať zmluvy a dohody o obhospodarovaní pôdy s cieľom zabezpečiť ochranu biotopov a druhov. Zatiaľ čo sa opatreniami týkajúcimi sa sústavy Natura 2000 môžu financovať dodatočné náklady a ušlý príjem vyplývajúce z povinností vzťahujúcich sa na sústavu Natura 2000, opatreniami týkajúcimi sa poľnohospodárskeho a lesného prostredia sa môžu financovať dodatočné záväzky nad rámec tohto základu.

32. Ako sa môžu vlastníci/správcovia pôdy zapojiť do tohto procesu alebo k nemu prispieť?

Vlastníci pôdy a miestni správcovia pôdy zohrávajú pri vykonávaní sústavy Natura 2000 kľúčovú úlohu. Poznajú svoju pôdu a majú rozsiahle skúsenosti s vykonávaním praktických opatrení v danej oblasti. Preto sú dôležitými partnermi pri rozvoji a úspešnej realizácii sústavy Natura 2000.

V sústave Natura 2000 sa uznáva, že ľudia sú neoddeliteľnou súčasťou prírody a že na dosiahnutie cieľov ochrany sú partnerstvá nevyhnutné. Ak má byť realizácia sústavy Natura 2000 úspešná, zapojiť sa musí každý aktér, či už sú to orgány verejnej moci, súkromní vlastníci a užívatelia pôdy, vývojári, ochranárske mimovládne organizácie, vedeckí odborníci, miestne komunity alebo občania vo všeobecnosti.

Vytváranie partnerstiev a zbližovanie ľudí má aj praktický význam. V mnohých lokalitách sústavy Natura 2000 už dlho funguje určitá forma aktívneho užívania pôdy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť širšieho vidieka. Mnohé oblasti sú pre prírodu veľmi dôležité práve z dôvodu spôsobu, akým sa doteraz riadili, a bude dôležité zabezpečiť, aby tieto činnosti pokračovali aj do budúcnosti.

Týmto spôsobom smernica o biotopoch podporuje zásadu udržateľného rozvoja a integrovaného riadenia. Jej cieľom nie je vylúčiť sociálno-ekonomické činnosti z lokalít sústavy Natura 2000, ale skôr zabezpečiť, aby sa realizovali spôsobom, ktorý chráni a podporuje cenné druhy a biotopy vyskytujúce sa v lokalitách a zachováva celkový stav prirodzených ekosystémov.

Treba však poznamenať, že niektoré lesy zaradené do sústavy Natura 2000 boli formované prírodnými procesmi s veľmi malým, resp. žiadnym ľudským vplyvom a ich obhospodarovanie by malo byť zamerané na zachovanie ich vysokého stupňa prirodzenosti.

V smernici o biotopoch sa stanovuje rámec činností a celkové ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, ale ponecháva sa na každom členskom štáte, aby po konzultácii s miestnymi zainteresovanými stranami rozhodol, ako najlepšie riadiť jednotlivé lokality sústavy Natura 2000. Dôraz sa kladie na hľadanie miestnych riešení problémov miestneho riadenia a súčasne na spoločný celkový cieľ ochrany typov biotopov a druhov európskeho významu alebo na obnovenie ich priaznivého stavu ochrany.

33. Existujú nástroje na podporu vykonávania ochranných opatrení, zvyšovania povedomia alebo budovania kapacít medzi zainteresovanými stranami?

Realizácia sústavy Natura 2000 by mala zahŕňať postupy zamerané na budovanie miestnych kapacít v oblasti riadenia území sústavy Natura 2000. Dôrazne sa odporúča, aby príslušné vnútroštátne alebo regionálne orgány poskytovali poradenské služby, ktoré budú dostupné pre všetky strany zapojené do vykonávania plánov riadenia sústavy Natura 2000 alebo ochranných opatrení. Niektoré členské štáty už takéto služby poskytujú.

Participatívne plánovanie si vyžaduje poskytovanie relevantných informácií všetkým zainteresovaným stranám a umožnenie interdisciplinárnych, technicky odôvodnených činností. Dostupné množstvo a kvalita informácií ovplyvňujú vnímanie. To si bude vyžadovať identifikáciu cieľových skupín a plánovanie informácií ad hoc vrátane rôznych nástrojov a materiálov, ktoré sú primerané pre každú skupinu. Je dôležité zohľadniť ich informovanosť o cieľoch ochrany a ochranných opatreniach sústavy Natura 2000 a napraviť akékoľvek možné nedorozumenia.

Biogeografický proces sústavy Natura 2000 bol vytvorený s cieľom uľahčiť výmenu informácií a osvedčených postupov v oblasti správy sústavy Natura 2000 a rozvíjať spoluprácu v členských štátoch a regiónoch. V rámci fondov EÚ sú k dispozícii finančné prostriedky na zvýšenie kapacity na realizáciu vhodných ochranných opatrení s účasťou kľúčových miestnych zainteresovaných strán, ako sú poľnohospodári a vlastníci lesov, a to najmä v rámci EPFRV, ale aj v rámci nástroja LIFE a iných programov financovania.

Predchádzanie zhoršovaniu stavu lokality sústavy Natura 2000

34. Čo v praxi znamená, že by sa malo zabrániť zhoršovaniu stavu lokality?

Podľa smernice o biotopoch (článok 6 ods. 2) musia členské štáty podniknúť primerané kroky, aby zabránili zhoršovaniu stavu prirodzených biotopov a významnému rušeniu druhov, na základe ktorých bola lokalita označená za chránenú. V smernici o vtákoch (článok 4 ods. 4) sa vyžaduje všeobecné zabránenie zhoršovaniu stavu biotopov druhov vtákov.

V tejto súvislosti sa pod „podniknutím primeraných krokov“ rozumie, že členské štáty prijmú potrebné právne a/alebo zmluvné opatrenia, aby predišli zhoršovaniu stavu prirodzených biotopov a významnému rušeniu druhov, pre ktoré bola lokalita označená za chránenú.

Vlastníci, správcovia a používatelia pôdy budú, samozrejme, musieť rešpektovať všetky právne záväzné ustanovenia prijaté v tejto oblasti na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni (napríklad postupy udeľovania povolení). Ak členské štáty prijmú iba zmluvné opatrenia, tak sú zodpovedné za to, aby zabezpečili, že opatrenia sú nielen „primerané“ v zmysle článku 6 ods. 2, ale sú aj skutočne vykonávané, a to spôsobom, pri ktorom možno vylúčiť akékoľvek zhoršovanie stavu prirodzených biotopov a významné rušenie druhov.

  • „Primerané kroky“, ktoré majú členské štáty podniknúť, sa neobmedzujú len na úmyselné úkony, ale mali by byť zamerané aj na prípadné udalosti, ktoré by sa mohli vyskytnúť náhodne (požiar, záplava atď.), pokiaľ sú takéto udalosti predvídateľné a možno prijať preventívne opatrenia na minimalizáciu rizík pre danú lokalitu. Nepredvídateľné prirodzené narušenie, ktoré je súčasťou dynamiky ekosystémov, by sa nemalo interpretovať ako zhoršenie stavu (búrky, požiare, záplavy atď.).
  • Požiadavka, aby členské štáty podnikli „primerané kroky“, sa takisto neobmedzuje na ľudské činnosti, ale vzťahuje sa aj na určitý prirodzený vývoj, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu ochrany druhov a biotopov v lokalite. Napríklad v prípade prirodzenej sukcesie, ktorá sa vyskytuje v poloprirodzených typoch biotopov, by bolo potrebné prijať opatrenia na zastavenie tohto procesu, ak je pravdepodobné, že negatívne ovplyvní druhy alebo typy biotopov, na základe ktorých bola lokalita označená za chránenú (rozsudok Súdneho dvora C-06/04). Ustanovenie sa neuplatňuje, ak proces nemožno ovplyvniť aktívnym riadením (napr. zhoršovanie stavu spôsobené zmenou klímy).
  • Táto požiadavka sa vzťahuje aj na činnosti, ktoré sa v lokalite vykonávali ešte predtým, než bola zaradená do sústavy Natura 2000. To znamená, že možno bude potrebné zakázať alebo upraviť prebiehajúce činnosti, ak majú na danú lokalitu nepriaznivý vplyv (rozsudok Súdneho dvora C-404/09).
  • Členské štáty musia v prípade potreby zabezpečiť, aby sa primerané opatrenia na zabránenie zhoršovaniu stavu vykonávali aj mimo lokalít, ak existuje riziko nepriaznivého vplyvu na biotopy alebo druhy prítomné v lokalitách.
  • Opatrenia potrebné na zabránenie zhoršovaniu stavu lokality by sa mali vykonať predtým, ako sa objavia zjavné symptómy zhoršenia stavu (rozsudky Súdneho dvora C-355/90 a C-117/00).

V praxi to znamená, že v rámci sústavy Natura 2000 musia majitelia/správcovia/používatelia pôdy zabrániť akýmkoľvek činnostiam, ktoré budú mať negatívny vplyv na ekologickú štruktúru a funkcie chránených biotopov alebo na vhodnosť biotopov pre chránené druhy (napr. ako miest na získavanie potravy, odpočinok alebo párenie). Ďalej to znamená, že musia zabrániť akýmkoľvek činnostiam, ktoré môžu spôsobiť významné rušenie chránených druhov, najmä počas obdobia párenia, odpočinku alebo získavania potravy.

To, či určitá činnosť skutočne vedie k zhoršeniu stavu lokality alebo nie, závisí aj od celkových ekologických podmienok lokality a od stupňa ochrany druhov a typov biotopov, ktoré sa v lokalite vyskytujú. Ak hrozí, že by mohli byť negatívne ovplyvnené, je potrebné prijať preventívne opatrenia. V prípade pochybností o účinkoch konkrétneho opatrenia by sa mal uplatniť prístup predbežnej opatrnosti.

Odporúča sa preto analyzovať všetky prípady jednotlivo. Primerané opatrenia, nariadenia alebo podmienky možno zahrnúť napríklad do vypracovania plánov riadenia, a to s cieľom zabezpečiť, aby sa niektoré činnosti vykonávali spôsobom, ktorý zabraňuje rušeniu druhov alebo zhoršovaniu stavu biotopov európskeho významu.

Do úvahy sa musia zobrať aj nepriame vplyvy. Môžu byť potrebné určité preventívne opatrenia na zabránenie zhoršeniu podmienok z dôvodu vonkajších faktorov alebo rizík, napríklad lesných požiarov, znečistenia vody vyššie proti prúdu atď., ktoré sa môžu vyskytnúť mimo lokality sústavy Natura 2000, no môžu mať na ňu vplyv.

K dispozícii je zbierka tých najdôležitejších rozsudkov Európskeho súdneho dvora týkajúcich sa článku 6 smernice o biotopoch vrátane povinnosti prijať primerané kroky, aby zabránili zhoršovaniu stavu prirodzených biotopov a významnému rušeniu druhov, na základe ktorých bola lokalita označená za chránenú.

35. Musí byť existujúce riadenie v súlade s cieľmi ochrany lokality sústavy Natura 2000?

Áno. Podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch sa musí zabrániť akémukoľvek zhoršovaniu stavu biotopov a významnému rušeniu druhov, na základe ktorých bola lokalita označená za chránenú. To sa vzťahuje aj na činnosti, ktoré prebiehali v čase zaradenia lokality do sústavy Natura 2000. Ak takáto existujúca činnosť v lokalite sústavy Natura 2000 spôsobuje zhoršovanie stavu prirodzených biotopov alebo rušenie druhov, pre ktoré bola lokalita označená za chránenú, je potrebné prijať primerané opatrenia na zastavenie zhoršovania stavu podľa článku 6 ods. 2 alebo proaktívne ochranné opatrenia stanovené v článku 6 ods. 1 smernice o biotopoch. To si podľa potreby môže vyžadovať ukončenie negatívneho vplyvu, a to buď zastavením činnosti, alebo prijatím zmierňujúcich opatrení. V prípadoch, kde sa od vlastníkov lesov vyžadujú opatrenia nad rámec bežnej praxe udržateľného obhospodarovania lesov, možno počítať s ekonomickými stimulmi alebo kompenzáciami.

Napríklad môže nastať situácia, že niektoré druhy vtákov hniezdiace v danej oblasti si budú vyžadovať prispôsobenie načasovania alebo obmedzenie určitých činností, aby sa predišlo rušeniu druhov počas citlivých období alebo v mimoriadne citlivých oblastiach a aby sa predišlo zhoršeniu špecifických biotopov alebo prírodných prvkov vyskytujúcich sa v danej lokalite.

Na druhej strane, ak sú existujúce aktivity prínosné, mali by sa rozšíriť alebo optimalizovať, aby sa maximalizoval potenciálny prínos existujúceho riadenia k dosiahnutiu cieľov ochrany.

36. Kto je zodpovedný za výkon a overovanie tejto povinnosti predchádzania zhoršovaniu stavu?

V súlade s článkom 6 ods. 2 smernice o biotopoch sú členské štáty zodpovedné za prijatie primeraných opatrení na zabránenie zhoršovaniu stavu typov biotopov a významnému rušeniu druhov v lokalitách sústavy Natura 2000. Podľa posledného rozhodnutia Európskeho súdneho dvora musia členské štáty vytvoriť osobitný, koherentný a úplný právny režim schopný zabezpečiť účinnú ochranu dotknutých lokalít. Čisto administratívne opatrenia alebo dobrovoľné opatrenia preto nemusia byť na tento účel postačujúce.

Je zároveň zodpovednosťou vnútroštátnych alebo regionálnych príslušných orgánov, aby overili, či sa opatrenia na zabránenie zhoršovaniu stavu a významného rušenia primerane presadzujú. Východiskom na posúdenie zhoršenia stavu alebo rušenia je stupeň ochrany biotopov a druhov v čase, keď bola lokalita navrhnutá ako lokalita európskeho významu. Ten sa musí posúdiť na základe porovnania s pôvodnými podmienkami, ktoré sú opísané v štandardnom formulári údajov k sústave Natura 2000. V prípade potreby môžu členské štáty informovať Európsku komisiu o potrebe aktualizácie štandardného formulára údajov k lokalite z rôznych dôvodov (napr. z dôvodu zlepšenia vedeckých poznatkov alebo prirodzeného vývoja). Ak Komisia túto aktualizáciu prijme, situácia uvedená v aktualizovanom štandardnom formulári údajov sa stane novým východiskom pri posudzovaní prípadného zhoršenia stavu alebo rušenia. V prípade zhoršenia stavu sa bude vyžadovať jeho obnovenie.

K dispozícii je zbierka tých najdôležitejších rozsudkov Európskeho súdneho dvora týkajúcich sa článku 6 smernice o biotopoch vrátane povinnosti prijať primerané kroky, aby zabránili zhoršovaniu stavu prirodzených biotopov a významnému rušeniu druhov, na základe ktorých bola lokalita označená za chránenú.

Nové činnosti v rámci sústavy Natura 2000

37. Aké druhy činností si vyžadujú postup podľa článku 6 ods. 3? Čo sa považuje za plán alebo projekt v kontexte smernice o biotopoch a smernice o vtákoch?

V smernici o biotopoch nie je vymedzený pojem „plán“ alebo „projekt“, z judikatúry však vyplýva, že tieto pojmy si vyžadujú široký výklad, pretože jediným faktorom, ktorý má za následok uplatnenie článku 6 ods. 33 smernice o biotopoch, je pravdepodobnosť ich významného vplyvu na lokalitu. V prípade projektu sa vymedzenie daného pojmu použité v smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uplatňuje aj na smernicu o biotopoch, pričom projekt znamená realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov a akékoľvek iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny.

Vo veci Waddensea (C-127/02) sa ďalej objasnilo, že činnosti, ktoré sa v lokalite vykonávajú pravidelne niekoľko rokov, ale na ktoré sa každý rok udeľuje licencia na obmedzené obdobie, pričom každá licencia znamená nové posúdenie možnosti vykonávania tejto činnosti, ako aj lokality, kde sa môže vykonávať, by sa mali v čase podania každej žiadosti považovať za samostatný plán alebo projekt v zmysle smernice o biotopoch.

Súdny dvor zároveň rozhodol, že projekty zahŕňajú:

  • opakujúce sa činnosti a činnosti vykonávané v malom rozsahu (vec C-127/02, C-226/08),
  • zintenzívnenie činnosti (C-127/02),
  • úpravy činností (C-72/95),
  • činnosti vykonávané mimo lokality, ktoré však pravdepodobne budú mať významný vplyv na lokalitu (C-98/03, C-418/04),

a že:

  • všeobecné vylúčenie určitých činností nie je v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 3 (C-256/98, C-6/04, C-241/08, C-418/04, C-538/09),
  • veľkosť projektu nie je relevantná, pretože sama osebe nevylučuje možnosť, že projekty bude mať pravdepodobne významný vplyv na chránenú lokalitu (C-98/03, C-418/04).

Aj pojem „plán“ má na účely článku 6 ods. 3 potenciálne veľmi široký význam. S analogickým odvolaním sa na smernicu 2001/42/ES o strategickom environmentálnom posudzovaní sú v článku 2 písm. a) uvedenej smernice plány a programy vymedzené ako:

„plány a programy vrátane tých, na ktorých financovaní sa podieľa Európske spoločenstvo, ako aj ich akékoľvek modifikácie:

  • ktoré sú predmetom prípravy a/alebo schvaľovania úradom na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni alebo ktoré úrad pripravuje na schválenie prostredníctvom parlamentného alebo vládneho legislatívneho postupu a
  • ktoré si vyžadujú legislatívne, regulatívne alebo správne predpisy“.

Potreba primeraného posudzovania plánu by sa preto mala zvážiť v závislosti od povahy, účelu a obsahu plánu, a nie iba na základe toho, že sa nazýva „plánom“. Medzi príklady plánov, ktoré pravdepodobne budú mať významný vplyv na lokalitu, patria: plány využívania pôdy a plány obhospodarovania lesov týkajúce sa lokalít sústavy Natura 2000, atď.

Odporúča sa, aby sa v takýchto plánoch brali do úvahy a boli plne začlenené ciele ochrany sústavy Natura 2000, aby sa predišlo akýmkoľvek možným významným vplyvom na lokality. V každom prípade sa nepravdepodobnosť akéhokoľvek významného negatívneho vplyvu musí overiť na základe objektívnych argumentov (skríning plánu) a riadne zdokumentovať. Plán nemusí podliehať úplnému primeranému posudzovaniu v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, ak je splnená táto podmienka.

Je užitočné pripomenúť, že na plány alebo projekty, ktoré priamo súvisia s riadením ochrany lokality sústavy Natura 2000 (t. j. plán riadenia sústavy Natura 2000) alebo ktoré sú potrebné na jej realizáciu, sa nevzťahuje proces povoľovania podľa smernice o biotopoch. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že účinky takýchto opatrení na lokalitu sústavy Natura 2000 sú plne zohľadnené v procese plánovania riadenia sústavy Natura 2000, a preto sa toto posudzovanie nemusí opakovať. Napriek tomu, ak takýto plán alebo projekt obsahuje aj prvok, ktorý sa netýka ochrany, primerané posúdenie sa môže vyžadovať (C-241/08), ak nemožno vylúčiť pravdepodobné významné účinky na lokalitu.

K dispozícii je zbierka tých najdôležitejších rozsudkov Európskeho súdneho dvora týkajúcich sa článku 6 smernice o biotopoch vrátane tých, ktoré sa týkajú súladu s postupmi stanovenými v článku 6 ods. 3.

3 Pozri usmernenie týkajúce sa ustanovení článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch na: /environment/nature/natura2000/management/docs/art6/natura_2000_assess_en.pdf.

38. Je plán alebo projekt, ktorý pravdepodobne bude mať významný vplyv na lokalitu sústavy Natura 2000, automaticky zamietnutý? Ak nie, aké postupy je potrebné uplatniť? Ako funguje postup udeľovania povolení na nové plány a projekty?

Plány alebo projekty, ktoré pravdepodobne budú mať významný vplyv na lokalitu sústavy Natura 2000, sa automaticky nezamietnu. Musia sa však podrobiť postupnému (viackrokovému) posúdeniu ich dôsledkov na lokalitu so zreteľom na ciele ochrany lokality.

Ide o tieto kroky:

  • Prvý krok: skríning – tento prvý krok spočíva v určení, či sa plán alebo projekt musí podrobiť primeranému posúdeniu alebo nie. Ak je pravdepodobné, že bude mať významný negatívny vplyv na lokalitu sústavy Natura 2000 alebo pravdepodobnosť významných vplyvov nemožno vylúčiť, potom sa vyžaduje primerané posudzovanie. Odporúča sa zdokumentovať hlavné prvky štádia skríningu, aby v prípade potreby bolo možné sa na ne neskôr odvolať.
  • Druhý krok: primerané posudzovanie – po prijatí rozhodnutia, že sa primerané posudzovanie vyžaduje, sa musí vykonať podrobná analýza potenciálnych vplyvov plánu alebo projektu, samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, so zameraním na integritu lokality (lokalít) sústavy Natura 2000 z hľadiska cieľov jej (ich) ochrany.
  • Tretí krok: rozhodovanie – ak sa v primeranom posudzovaní skonštatuje, že plán alebo projekt má nepriaznivý účinok na integritu lokality, bude potrebné preskúmať, či možno zaviesť preventívne alebo zmierňujúce opatrenia na odstránenie týchto účinkov.

Tieto zmierňujúce opatrenia musia byť priamo spojené s pravdepodobnými vplyvmi, ktoré boli zistené v rámci primeraného posudzovania, a môžu byť stanovené až potom, ako sa v primeranom posudzovaní tieto vplyvy posúdia a charakterizujú v celom rozsahu. Určenie zmierňujúcich opatrení, podobne ako samotné posúdenie vplyvu, musí byť založené na správnom pochopení príslušných druhov a biotopov. Zmierňujúce opatrenia môžu napríklad znamenať zmenu alebo obmedzenie termínov a časového harmonogramu vykonávania niektorých činností (napríklad zabránenie určitých činností počas obdobia párenia konkrétneho druhu). Ak možno týmito zmierňujúcimi opatreniami úspešne odstrániť zistené nepriaznivé účinky alebo týmto účinkom predchádzať, projekt možno povoliť. V opačnom prípade sa projekt musí zamietnuť.

  • Štvrtý krok: výnimky – podľa článku 6 ods. 4 existujú určité výnimky z tohto všeobecného pravidla. Ak sa teda vyvodí záver, že plán alebo projekt bude mať významný negatívny vplyv na lokalitu sústavy Natura 2000, stále môže byť za výnimočných okolností schválený, ak neexistujú alternatívy, ak sa plán alebo projekt považuje za potrebný z nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu a ak sa prijmú potrebné kompenzačné opatrenia na ochranu súdržnosti sústavy Natura 2000. V takýchto prípadoch musí byť informovaná aj Európska komisia, a ak sú v lokalite dotknuté prioritné druhy alebo typy biotopov, vyžaduje sa stanovisko Komisie.

Pozri vývojový diagram zobrazujúci postup podľa článku 6 ods. 3.

39. Aký je vzťah medzi požiadavkou zabrániť zhoršovaniu stavu podľa článku 6 ods. 2 a postupom podľa článku 6 ods. 3?

Tieto dve ustanovenia sú v skutočnosti „opačné strany tej istej mince“. Zámerom článku 6 ods. 2 a 3 je zabrániť akýmkoľvek významným negatívnym účinkom na lokality sústavy Natura 2000. V prípade článku 6 ods. 2 je povinnosťou prijať vhodné opatrenia, aby sa zabránilo „zhoršeniu stavu… alebo významnému rušeniu“. Článok 6 ods. 3 sa konkrétnejšie zameriava na nové plány alebo projekty, ktoré by mohli „nepriaznivo ovplyvniť integritu lokality“. Na rozdiel od článku 6 ods. 2, ktorý nepovoľuje žiadnu výnimku, sa v článku 6 ods. 4 stanovuje režim výnimiek, ktorý umožňuje realizovať plány a projekty s negatívnymi účinkami za prísne vymedzených podmienok (žiadne alternatívne riešenie, nevyhnutné dôvody vyššieho verejného záujmu, kompenzačné opatrenia atď.). Ciele článku 6 ods. 2 a 3 sú preto vo všeobecnosti podobné.

Ak bol plán alebo projekt schválený bez dodržania ustanovení článku 6 ods. 3, môže to zároveň znamenať porušenie ustanovení článku 6 ods. 2. Takáto situácia nastane vtedy, keď sa zistí zhoršenie stavu biotopu alebo rušenie druhov, pre ktoré bola daná oblasť označená za lokalitu sústavy Natura 2000 (C-304/05, C-388/05, C-404/09). Všetky plány a projekty schválené podľa článku 6 ods. 3 a 4 sú zároveň v súlade s článkom 6 ods. 2.

K dispozícii je zbierka tých najdôležitejších rozsudkov Európskeho súdneho dvora týkajúcich sa článku 6 smernice o biotopoch vrátane tých, ktoré sa týkajú súladu s postupmi podľa článku 6 ods. 2 a 3.

40. Čo sa rozumie pod pojmom „naliehavé dôvody vyššieho verejného záujmu“?

Pod pojmom „naliehavé dôvody vyššieho verejného záujmu“ sa rozumejú situácie, v ktorých sa plánovaný projekt alebo plán preukáže ako nevyhnutný. Výraz „naliehavý“ znamená, že plán alebo projekt je nielen žiaduci, ale aj nevyhnutný. Takisto vyjadruje istú naliehavosť vo vzťahu k tomu, že plán alebo projekt treba vykonať čo najskôr, a to vo verejnom záujme.

Čo sa týka výrazu „vyšší verejný záujem“, ciele ochrany podľa uvedenej smernice je možne vyvážiť iba verejnými záujmami bez ohľadu na to, či sú podporované verejnými alebo súkromnými subjektmi. Verejný záujem musí byť prevažujúci, to znamená, že plán alebo projekt musí byť dostatočne významný, aby mohol byť posudzovaný v súvislosti so všeobecnými cieľmi ochrany smernice o biotopoch a smernice o vtákoch.

V prípade, že plán alebo projekt nepriaznivo ovplyvňuje integritu lokality sústavy Natura 2000, ktorá je domovom takzvaných „prioritných“ typov biotopov a/alebo druhov európskeho významu, podmienky týkajúce sa vyššieho verejného záujmu sú prísnejšie. Môžu byť oprávnené len vtedy, ak sa naliehavé dôvody vyššieho verejného záujmu týkajú ľudského zdravia alebo verejnej bezpečnosti, alebo majú prevažujúce prínosné dôsledky pre životné prostredie, alebo existujú ďalšie naliehavé dôvody, ku ktorým Komisia ešte pred schválením plánu alebo projektu poskytla pozitívne stanovisko.

41. Vyžadujú si aj plány alebo projekty týkajúce sa lokalít mimo sústavy Natura 2000 postup podľa článku 6 ods. 3?

Podľa ustanovení článku 6 ods. 3 sa primerané posudzovanie vyžaduje nielen v prípade činností v rámci lokality sústavy Natura 2000, ale pre „akýkoľvek plán alebo projekt... môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu“.

Postup podľa článku 6 ods. 3 sa preto vzťahuje na všetky plány alebo projekty bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v lokalite sústavy Natura 2000 alebo mimo nej (napr. odvodňovanie vyššie proti prúdu).

42. Aký je rozdiel medzi primeraným posudzovaním (AA) a posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA) alebo strategickým environmentálnym hodnotením (SEA)?

Primerané posudzovanie vykonané podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch a iné posudzovania vplyvov na životné prostredie vykonávané podľa smernice o EIA alebo smernice o SEA sú si podobné vo viacerých aspektoch. Obe posudzovania sa okrem toho často realizujú spolu ako súčasť integrovaného postupu a zahŕňajú obdobné kroky (skríning, posúdenie, verejnú konzultáciu, rozhodovanie). Je medzi nimi však aj niekoľko dôležitých rozdielov.

Každé z nich sa vykonáva na rôzne účely a pri posudzovaní vplyvov má odlišné zameranie. V prípade SEA/EIA sa posudzujú vplyvy na faunu a flóru vo všeobecnosti, zatiaľ čo v prípade AA sa explicitne posudzujú chránené druhy a typy biotopov európskeho významu zaradené do sústavy Natura 2000. Primerané posudzovanie preto nemožno nahradiť SEA ani EIA a ani jeden z týchto postupov nemá prednosť pred druhým.

Navyše je výstup každého postupu posudzovania rozdielny. V prípade EIA a SEA musia orgány a navrhovatelia jednoducho zobrať vplyvy do úvahy. V prípade primeraného posudzovania je výsledok posudzovania pre príslušný orgán právne záväzný. Ak sa preto počas primeraného posudzovania zistilo, že sa vyskytnú nepriaznivé účinky, alebo sa nedá vylúčiť možnosť takýchto účinkov na integritu lokality sústavy Natura 2000, tak príslušný orgán nemôže schváliť plán alebo projekt v navrhovanej podobe.

Postup udeľovania povolení v súvislosti so sústavou Natura 2000 sa takisto netýka iba určitých typov plánov alebo projektov. Uplatňuje sa pri akomkoľvek pláne alebo projekte, ktorý môže mať významný vplyv na lokalitu sústavy Natura 2000.

Financovanie ochrany a správa lokalít sústavy Natura 2000

ú ochranné opatrenia sústavy Natura 2000 vždy spojené s nákladmi?

Nie vždy. Do značnej miery to závisí od typu opatrenia a konkrétnej oblasti, v ktorej sa realizuje. Existujú určité ochranné opatrenia, ktoré so sebou neprinášajú žiadne náklady alebo znížené príjmy, alebo sa dajú bez dodatočných nákladov alebo strát príjmov ľahko začleniť do každodenných riadiacich činností (napr. zmena druhového zloženia lesných porastov tam, kde takéto zloženie nie je hospodársky a ekologicky udržateľné, introdukciou produktívnych druhov stromov, ktoré zodpovedajú prirodzenej vegetácii, alebo len zabezpečenie pokračovania existujúcich postupov obhospodarovania lesov, ak sa preukázalo, že prispievajú k dosiahnutiu alebo udržaniu dobrého stupňa ochrany druhov a typov biotopov vyskytujúcich sa v danej lokalite).

Niektoré ochranné opatrenia so sebou môžu v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte dokonca priniesť určité hospodárske výhody (napr. vytvorenie lepších podmienok na lov divej zveri, zníženie škôd spôsobených divou zverou, lepšie možnosti rybolovu v dôsledku lesného hospodárstva, ktoré je ohľaduplnejšie k riekam, vyšší záujem turistov, lacnejšie metódy lesného hospodárstva ohľaduplnejšie k prírode, zlepšené pôdne podmienky atď.).

S niektorými ochrannými opatreniami sú však nevyhnutne spojené určité náklady, pretože ich realizácia si vyžaduje dodatočné ľudské zdroje, ďalšie investície do novej infraštruktúry alebo vybavenia, alebo preto, že obmedzujú komerčné možnosti vlastníka. Tieto prípady je potrebné analyzovať jednotlivo.

Komisia dôrazne odporúča, aby sa v plánoch riadenia sústavy Natura 2000 takisto uviedol odhad nákladov na realizáciu každého z ochranných opatrení, ktoré boli identifikované pre danú lokalitu, a aby sa zároveň preskúmali všetky možné verejné aj súkromné zdroje financovania na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni. Takisto by sa mala preskúmať možnosť využitia inovatívnych schém samofinancovania (napríklad prostredníctvom predaja produktov sústavy Natura 2000, ekoturistiky, platieb za zachovanie kvality vody atď. – pozri príklady uvedené v odpovedi na otázku 45).

44. Aké sú celkové náklady na riadenie sústavy Natura 2000?

Účinné riadenie a obnova lokalít v sústave Natura 2000 v celej EÚ-28 si vyžaduje značné finančné investície. V roku 2007 Komisia odhadla, že EÚ-27 bude na správu a obnovu lokalít v sústave potrebovať približne 5,8 miliardy EUR ročne. Doterajšie využívanie rôznych nástrojov EÚ je však výrazne pod úrovňou finančných potrieb sústavy Natura 2000, ktoré vymedzili členské štáty, a pokrýva iba 20 % týchto potrieb4.

Tieto náklady sú však do značnej miery prevážené mnohonásobnými sociálno-ekonomickými výhodami, ktoré poskytujú oblasti zaradené do sústavy. Okrem toho, že lokality sústavy Natura 2000 zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane biodiverzity Európy, poskytujú širokú škálu ďalších výhod pre ekosystém a služieb pre spoločnosť. Podľa nedávnych štúdií Komisie sa hodnota prínosov vyplývajúcich z oblastí označených ako lokality sústavy Natura 2000 odhaduje na približne 200 až 300 miliárd EUR ročne.

Aj keď tieto údaje poskytujú iba prvý odhad, predbežné výsledky už poukazujú na priaznivé porovnanie hospodárskych prínosov, ktoré spoločnosti prináša sústava Natura 2000, s nákladmi spojenými s riadením a ochranou tohto dôležitého zdroja, ktoré predstavujú len zlomok jeho potenciálnych prínosov.

Presný pomer nákladov a prínosov bude, samozrejme, závisieť od množstva faktorov vrátane umiestnenia lokalít a využívania pôdy v lokalitách, ale zo všetkých doterajších dôkazov vyplýva, že dobre riadená sústava Natura 2000 prinesie viac ako len splatenie nákladov spojených s jej udržiavaním.

Príklady hospodárskych prínosov sústavy Natura 2000:

CESTOVNÝ RUCH:

Sústava Natura 2000 sa už teraz osvedčuje ako významná hnacia sila mnohých miestnych hospodárstiev tým, že priťahuje turistov, ktorých výdavky podporujú tieto miestne hospodárstva. Odhaduje sa, že výdavky zo strany návštevníkov lokalít sústavy Natura 2000 dosahujú úroveň približne 50 – 85 miliárd EUR ročne (v roku 2006). Ak sa zohľadnia iba výdavky tých návštevníkov, ktorí radi navštevujú lokality sústavy Natura 2000 (na rozdiel od prírodných rezervácií vo všeobecnosti), ich úroveň sa v roku 2006 pohybovala v rozmedzí 9 – 20 miliárd EUR ročne, čo zodpovedá približne 350 miliónom návštevných dní.

Celkové výdavky v oblasti cestovného ruchu a rekreácie financujú 4,5 až 8 miliónov pracovných miest na plný úväzok (ekvivalent plného pracovného času). Z výnosov, ku ktorým prispeli návštevníci, ktorí radi navštevujú lokality sústavy Natura 2000, by bolo možné financovať 800 000 až 2 milióny pracovných miest na plný úväzok. Na porovnanie celkový počet pracovných miest na plný úväzok v odvetví cestovného ruchu v EÚ-27 predstavuje 13 miliónov (v roku 2008). Okrem toho môžu chránené územia priniesť miestnemu a regionálnemu hospodárstvu ďalšie prínosy tým, že sa vďaka nim podarí zabezpečiť investície a zlepší sa miestny imidž, ako aj kvalita života.

VODA:

Finančné prostriedky možno ušetriť prostredníctvom práce s prírodným kapitálom, čím sa šetria náklady na čistenie vody a zásobovanie vodou. Čistenie vody a zásobovanie vodou sú dôležité ekosystémové služby, ktoré poskytujú prírodné ekosystémy vrátane chránených území, ako je sústava Natura 2000. Niektoré veľké európske mestá vrátane Mníchova, Berlína, Viedne, Osla, Madridu, Sofie, Ríma a Barcelony rôznym spôsobom využívajú prírodnú filtráciu. Tieto mestá šetria finančné prostriedky na čistenie vody vďaka prirodzenému čisteniu, ktoré zabezpečujú ekosystémy. Úspory možno preniesť na spotrebiteľov, čo má za následok nižšie náklady na energie pre obyvateľov EÚ.

Na základe informácií zo štyroch európskych miest (Berlín, Viedeň, Oslo a Mníchov) si možno vytvoriť predstavu o prínosoch chránených území pre čistenie vody a zásobovanie vodou. Vychádzajúc z prenesených prínosov, možno odhadnúť, že ročné hospodárske prínosy čistenia vody sa pohybujú v rozmedzí od 7 do 16 miliónov EUR a hospodárske prínosy zásobovania vodou sa pohybujú od 12 do 91 miliónov EUR na jedno mesto. Priemerné prínosy na obyvateľa v štyroch analyzovaných európskych mestách sa pohybujú od 15 EUR do 45 EUR ročne za čistenie vody aj zásobovanie vodou. Na porovnanie priemerné poplatky domácnosti za vodu sú v Nemecku na úrovni 200 EUR ročne.

45. Kto je zodpovedný za zabezpečenie financovania sústavy? Sú k dispozícii finančné prostriedky EÚ na podporu správy ochrany lokalít sústavy Natura 2000?

Sústava Natura 2000 je ako celoeurópska sústava založená na zásade solidarity medzi členskými štátmi. Predstavuje dôležitý spoločný zdroj, ktorý je schopný prinášať spoločnosti a európskej ekonomike viacero výhod. Znamená však aj spoločnú zodpovednosť, ktorá si na svoje plné fungovanie vyžaduje dostatočné finančné investície.

Zatiaľ čo hlavnú zodpovednosť za financovanie sústavy Natura 2000 majú členské štáty, v článku 8 smernice o biotopoch sa uznáva potreba podpory správy sústavy Natura 2000 na úrovni EÚ a výslovne sa v ňom spája vykonávanie potrebných ochranných opatrení s poskytnutím spolufinancovania EÚ.

Požiadavky na riadenie sústavy Natura 2000 boli začlenené do rôznych zdrojov financovania EÚ, ako sú štrukturálne fondy (EFRR), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), Európsky námorný a rybársky fond (ENRF), nástroj LIFE atď.

Tento integračný prístup bol zvolený z niekoľkých dôvodov:

  • zaručuje, že správa lokalít sústavy Natura 2000 je súčasťou širších politík EÚ v oblasti územného riadenia,
  • umožňuje členským štátom stanoviť priority a vypracovať politiky a opatrenia, ktoré odrážajú ich národné a regionálne špecifiká,
  • zabraňuje duplicite a prekrývaniu rôznych nástrojov financovania EÚ a administratívnym komplikáciám spojeným s takouto duplicitou.

V rámci nových fondov EÚ na obdobie 2014 – 2020 existuje viacero dostupných možností financovania, ale záleží na orgánoch členských štátov, či a ako sprístupnia tieto možnosti v konkrétnej krajine alebo regióne.

V záujme čo najlepšieho využitia dostupných finančných prostriedkov EÚ Komisia vyzvala členské štáty, aby prijali strategickejší prístup k viacročnému plánovaniu financovania sústavy Natura 2000. Tento prístup má formu prioritných akčných rámcov, v ktorých sa vymedzujú potreby financovania a strategické priority sústavy Natura 2000 na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni na obdobie rokov 2014 – 2020. Tieto prioritné akčné rámce sú osobitne navrhnuté tak, aby uľahčili integráciu vhodných ochranných opatrení, a to vrátane opatrení zameraných na lesy, do nových operačných programov pre rôzne finančné nástroje EÚ [SEC(2011) 1573 final].

46. Existujú podľa nariadenia EÚ o rozvoji vidieka osobitné opatrenia na podporu sústavy Natura 2000?

Áno, existuje osobitné opatrenie týkajúce sa platieb sústave Natura 2000 a platieb podľa rámcovej smernice o vode. Podľa nového nariadenia o EPFRV (1305/2013) sa platby sústave Natura 2000 poskytujú ročne na hektár s cieľom kompenzovať príjemcom dodatočné náklady a ušlý príjem, ku ktorým došlo v dôsledku znevýhodnení v príslušných oblastiach v súvislosti s vykonávaním smernice o biotopoch a smernice o vtákoch. Podpora sa poskytuje poľnohospodárom a súkromným správcom lesov a združeniam súkromných správcov lesov. V riadne odôvodnených prípadoch sa môže poskytnúť aj iným pôdohospodárom (článok 30).

Platby v rámci sústavy Natura 2000 sa poskytujú na činnosti súvisiace so znevýhodneniami a obmedzeniami uloženými v označených oblastiach sústavy Natura 2000 a vymedzenými v plánoch riadenia alebo v iných rovnocenných nástrojoch. Takéto obmedzenia musia mať povinný charakter, t. j. musia ich dodržiavať všetci pôdohospodári v príslušných oblastiach, a sú spojené s ustanoveniami o udržiavaní alebo obnove biotopov a druhov a o zabránení zhoršovaniu ich stavu a ich rušeniu.

Toto opatrenie bude k dispozícii aj vlastníkom lesov, pokiaľ ho členské štáty zahrnú do svojich programov rozvoja vidieka.

47. Existujú v rámci rozvoja vidieka EÚ iné opatrenia, ktoré by tiež mohli prispieť k financovaniu sústavy Natura 2000? Kto by takéto financovanie mohol využívať?

Áno, podľa nového nariadenia o EPFRV existujú ďalšie opatrenia, ktoré by mohli tiež prispieť k financovaniu sústavy Natura 2000. Najrelevantnejšie opatrenia sú tieto:

Článok 21: Investície do rozvoja lesných oblastí a zlepšenia životaschopnosti lesov, ktorých súčasťou je:

  • zalesňovanie a vytváranie zalesnených oblastí (článok 22)
  • vytváranie agrolesníckych systémov (článok 23)
  • prevencia poškodzovania lesov lesnými požiarmi a prírodnými katastrofami vrátane výskytu škodcov a chorôb, katastrofických udalostí a javov súvisiacich so zmenou klímy (článok 24)
  • investície na zlepšenie odolnosti a environmentálnej hodnoty lesných ekosystémov, ako aj ich potenciálu zmiernenia zmeny klímy (článok 25)
  • investície do lesníckych technológií a spracovania, do mobilizácie lesníckych výrobkov a ich uvádzania na trh (článok 26)

Článok 34: Lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochrana lesov.

Článok 35: Spolupráca.

V novom nariadení sa vyžaduje, aby najmenej 30 % celkového príspevku z EPFRV na program rozvoja vidieka bolo vyčlenených na environmentálne otázky a zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na zmenu klímy, a to prostredníctvom podpory investícií do ochrany životného prostredia a klímy, investícií do lesov (články 21 a 34), agroenvironmentálnych a klimatických opatrení, ekologického poľnohospodárstva, oblastí čeliacich prírodným alebo iným obmedzeniam a platieb v rámci sústavy Natura 2000.

48. Mali by sa dodatočné náklady alebo ušlý príjem financovať len z prostriedkov vlastníkov/správcov pôdy?

Keďže výhody vyplývajúce z uplatňovania konkrétnych ochranných opatrení má spoločnosť ako celok, bolo by nespravodlivé, aby náklady na vykonávanie takýchto opatrení, či už priame náklady, alebo legitímne ušlé príjmy, znášali vlastníci/správcovia pôdy.

Členské štáty môžu na riešenie tejto otázky uplatňovať svoje vlastné pravidlá a v mnohých prípadoch podporujú vlastníkov a správcov pôdy, ktorí chcú podporovať určitý druh riadenia, ktorý pre nich znamená dodatočné náklady alebo stratu príjmov. Na pokrytie takýchto nákladov sú k dispozícii finančné zdroje, napr. z fondov EÚ, najmä z EPFRV.

49. Mali by byť náklady na riadenie sústavy Natura 2000 vždy finančne kompenzované?

Je potrebné preskúmať, či je možné finančne kompenzovať niektoré ochranné opatrenia, najmä opatrenia, ktoré pre vlastníka znamenajú stratu príjmov, ktoré by mohol očakávať v kontexte udržateľného obhospodarovania lesa, alebo ktoré si vyžadujú ďalšie investície bez produktívnej návratnosti. Granty, zmluvné dohody, daňové úľavy, technická pomoc atď. predstavujú možné spôsoby, ako kompenzovať vlastníkov za ušlý príjem, služby poskytované spoločnosti ako celku a prípadné zníženie hodnoty kapitálu.

Zabrániť zhoršeniu stavu je právna povinnosť vyplývajúca zo smernice o biotopoch, ktorá si v zásade nevyžaduje kompenzáciu. Rozhodnutia o poskytovaní ekonomických stimulov alebo kompenzačných platieb sa však prijímajú na úrovni členských štátov v závislosti od vnútroštátneho kontextu. Napríklad, ak sa na nejaký typ riadenia, ktoré v danej oblasti prebieha tradičným spôsobom, vzťahujú obmedzenia alebo povinnosti, ktoré spôsobujú stratu príjmov alebo dodatočné náklady, môže byť vhodné poskytnúť príslušným vlastníkom pôdy kompenzáciu. Možno ju uplatniť aj v prípade, že povinnosť zabrániť zhoršovaniu stavu si nad rámec každodennej ostražitosti vyžaduje dôležité proaktívne riadiace opatrenia (napr. odstránenie inváznych druhov, ktoré sa rozšírili v danej lokalite).

50. Aké opatrenia sú k dispozícii v rámci nástroja EÚ LIFE na podporu financovania ochranných opatrení v lokalitách sústavy Natura 2000?

Prostredníctvom nástroja LIFE sa v minulosti financovalo veľké množstvo projektov na ochranu prírody a vo financovaní ochranných opatrení v lokalitách sústavy Natura 2000 sa bude pokračovať aj naďalej, a to najmä prostredníctvom projektov LIFE týkajúcich sa prírody a biodiverzity.

Každoročne sa zverejňuje výzva na predkladanie návrhov, pričom je k dispozícii 100 miliónov EUR určených na projekty vo všeobecnosti podporujúce ochranu prírody a biodiverzity. Z programu LIFE sa spolufinancuje až 60 % nákladov na vybrané projekty LIFE týkajúce sa prírody a biodiverzity.

Takisto je možné zamerať sa na ochranu prírody prostredníctvom projektov, ktoré sa týkajú najmä komunikácie, pričom žiadatelia by sa mali oboznámiť so súborom dokumentácie žiadosti k projektom LIFE týkajúcim sa správy a informovania o životnom prostredí.

Ochrana lokalít sústavy Natura 2000 môže byť takisto súčasťou omnoho väčšieho projektu zameraného na celú sústavu Natura 2000 na regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni. Podrobnejšie informácie nájdu žiadatelia (vo všeobecnosti vnútroštátne/regionálne správne orgány) v súbore dokumentácie žiadosti o integrované projekty programu LIFE.

51. Existujú na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni ďalšie možnosti financovania a finančné stimuly pre sústavu Natura 2000?

Áno, aj v rámci vnútroštátnych a regionálnych programov existuje veľký potenciál prispievať k ochrane prírody, pretože hlavnú zodpovednosť za financovanie lokalít sústavy Natura 2000 nesú jednotlivé členské štáty. V niektorých členských štátoch sa uplatňujú dobrovoľné dohody o správe lokalít sústavy Natura 2000, a to spôsobom, ktorý pomáha chrániť danú lokalitu, a/alebo zmluvy o riadení zamerané na ochranu druhov a biotopov, ktoré sú financované z vnútroštátnych fondov.

V niektorých krajinách môžu vlastníci pôdy využívať aj stimuly ako napríklad oslobodenie od dane z majetku či iné daňové výhody (napr. v Belgicku).

Navyše v niektorých členských štátoch majú vlastníci pôdy nárok na plnú kompenzáciu dodatočných nákladov a ušlého príjmu v oblastiach sústavy Natura 2000, napríklad vo Švédsku, kde označenie lesných biotopov znamená určité obmedzenia produkcie dreva.

Monitorovanie a podávanie správ

52. Ako zistiť, či sa stav ochrany biotopov alebo druhov zlepšil v celej oblasti ich prirodzeného výskytu v EÚ?

Podľa článku 11 smernice o biotopoch členské štáty vykonávajú dohľad nad stavom ochrany prirodzených biotopov a druhov európskeho významu. Stav ochrany všetkých druhov a biotopov európskeho významu sa pravidelne posudzuje v rámci šesťročných správ o pokroku, ktoré členské štáty predkladajú Komisii v súlade s článkom 17 smernice o biotopoch a článkom 12 smernice o vtákoch. Ich cieľom je určiť stav ochrany každého druhu alebo typu biotopu v celej oblasti jeho prirodzeného výskytu v EÚ. Používajú sa štyri triedy stavu ochrany: priaznivý (PR), nepriaznivý – nedostatočný (N1) a nepriaznivý – zlý (N2), neznámy (XX).

V mnohých členských štátoch (napr. v Rakúsku, Nemecku, vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve) bol vyvinutý systematický monitorovací program na monitorovanie stupňa ochrany v rôznych lokalitách.

Samozrejme, hlavným cieľom je, aby všetky typy biotopov a druhy dosiahli priaznivý stav ochrany podľa vymedzenia v smernici o biotopoch. To si však môže vyžadovať istý čas. Typy biotopov a druhy boli v prvom rade vybrané preto, lebo boli ohrozené alebo vzácne, čo znamená, že ich stav ochrany už bol do značnej miery zlý. Preto bude nejaký čas trvať, kým zavedené ochranné opatrenia „prinesú svoje ovocie“ z hľadiska zlepšenia celkového stavu ochrany druhov alebo biotopov v EÚ.

Na splnenie tohto cieľa sa vynakladá maximálne úsilie, pričom v roku 2015 došlo k uverejneniu najnovších posúdení stavu ochrany.

53. Aké sú povinnosti monitorovania jednotlivých lokalít sústavy Natura 2000? Kto je za ich monitorovanie zodpovedný? Ako zistím aktuálny stav ochrany určitého druhu alebo typu biotopu vo svojej oblasti?

Je na každom členskom štáte, aby rozhodol, ako najlepšie monitorovať stav biotopov a druhov európskeho významu na úrovni jednotlivých lokalít sústavy Natura 2000 v rámci svojej krajiny. Túto zodpovednosť nesú príslušné orgány v každej krajine. Najnovšie výsledky monitorovania na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni by mali byť prístupné verejnosti, napríklad na webových stránkach orgánov.

Súkromní vlastníci alebo správcovia pôdy však nemajú povinnosť monitorovať stav druhov a typov biotopov, ktoré sa vyskytujú na ich území. Samozrejme, ich monitorovať môžu, pretože takéto informácie sú vždy veľmi cenné. Môžu napríklad plniť funkciu varovných signálov, keby došlo k zhoršeniu stavu.

Stupeň ochrany určitého druhu alebo typu biotopu v lokalite sústavy Natura 2000 sa zaznamenáva a aktualizuje v štandardnom formulári údajov, ktorý je verejne dostupný pre každú lokalitu sústavy Natura 2000. V tejto súvislosti môžu podrobné informácie poskytnúť aj príslušné orgány a správcovia lokalít.

54. Aké sú povinnosti monitorovania ochranných opatrení v lokalitách sústavy Natura 2000?

Článok 11 smernice o biotopoch ukladá členským štátom povinnosť vykonávať dohľad nad stavom ochrany prirodzených biotopov a druhov európskeho významu. V článku 17 ods. 1 sa vyžaduje, aby členské štáty poskytli informácie týkajúce sa ochranných opatrení prijatých v lokalitách Natura 2000, ako aj hodnotenie vplyvu týchto opatrení.

V novom formáte správ podľa článku 17 (vzťahujúci sa na podávanie správ za obdobie rokov 2007 – 2012) sa požadujú informácie, ktoré by mali umožniť vyhodnotiť prínos sústavy Natura 2000 k stavu ochrany biotopov a druhov a celkovú efektívnosť sústavy.

Tento nový formát podávania správ zahŕňa požiadavku podávať správy o vykonávaní plánov riadenia alebo iných nástrojov, ktoré členské štáty používajú pri riadení svojej sústavy, o lokalitách dotknutých projektmi/plánmi, ktoré si vyžadovali kompenzačné opatrenia, a hlavných opatreniach, ktoré sa prijali na zabezpečenie súdržnosti sústavy Natura 2000 v súlade s článkom 10.

Vzhľadom na povinnosť členských štátov podávať správy o vykonávaní ochranných opatrení a o vplyve týchto opatrení na stav ochrany sa odporúča zaviesť na úrovni lokality monitorovací mechanizmus zameraný na ochranné opatrenia. Takýto mechanizmus by mal obsahovať merateľné a jednoznačne overiteľné kritéria a ukazovatele s cieľom uľahčiť kontrolu a hodnotenie výsledkov.

Monitorovanie v sústave Natura 2000 je zvyčajne v kompetencii príslušných orgánov. Odporúča sa úzka spolupráca medzi orgánmi zodpovednými za ochranu prírody a majiteľmi a správcami pôdy.

Monitorovanie a vyhodnocovanie výsledkov má zásadný význam pre prispôsobenie cieľov ochrany a ochranných opatrení akémukoľvek významnému prirodzenému alebo inému vývoju, ktorý môže ovplyvniť ochranu biotopov a druhov európskeho významu vyskytujúcich sa v danej lokalite.

Ochrana druhov a biotopov európskeho významu v celej oblasti ich výskytu v EÚ mimo lokalít sústavy Natura 2000

55. Zohráva územie mimo sústavy Natura 2000 úlohu pri ochrane druhov a biotopov európskeho významu?

Áno, územie mimo sústavy Natura 2000 môže zohrávať významnú úlohu pri ochrane biotopov a druhov európskeho významu, najmä tých, ktorým hrozí fragmentácia alebo izolácia. Takéto územie môže pomôcť podstatne zlepšiť ekologickú súdržnosť sústavy a funkčné prepojenie medzi lokalitami sústavy Natura 2000.

Oblasti mimo sústavy Natura 2000 môžu zároveň poskytnúť ďalšie útočisko pre druhy a typy biotopov mimo označených lokalít. To má význam najmä v prípade druhov a biotopov, ktoré sú rozšírené (napr. medveď a rys) alebo sa hojne vyskytujú (napr. lesy pozdĺž riek), keďže iba časť ich celkového zdroja je zaradená do sústavy Natura 2000 (niekedy menej ako 50 %). Tieto oblasti mimo sústavy Natura 2000 sú potrebné na dosiahnutie priaznivého stavu ochrany.

V článku 10 smernice o biotopoch sa stanovuje, že členské štáty riadia krajinné prvky, ktoré majú veľký význam pre migráciu, rozptýlenie a genetickú výmenu voľne žijúcich druhov fauny a flóry. Takéto opatrenia sa môžu týkať aj územia, ktoré nebolo označené ako lokalita sústavy Natura 2000. Článok 10 má praktické dôsledky pre vlastníkov a správcov pôdy, iba ak členské štáty prijali konkrétne opatrenia týkajúce sa tejto otázky. Niektoré krajiny riešia túto otázku v rámci vnútroštátnych alebo regionálnych stratégií (napr. „Národná prírodná sieť“ v Holandsku, „Ekologické lesy“ v Lotyšsku, „Schémas Régionaux de Cohérence Ecologique“ vo Francúzsku, „Stratégia ekologického prepojenia“ v Španielsku). Ďalším zdrojom podnetov, aby členské štáty prijímali takéto opatrenia, je iniciatíva Európskej komisie v oblasti zelenej infraštruktúry.

O význame oblastí mimo sústavy Natura 2000 pre vtáky svedčí článok 3 písm. b) a článok 4 smernice o vtákoch, v ktorých sa vyžaduje, aby sa členské štáty usilovali udržiavať a riadiť biotopy na chránených územiach i mimo nich v súlade s ich ekologickými potrebami a brániť znečisťovaniu alebo poškodzovaniu biotopov.

56. Sú ohrozené druhy chránené aj mimo lokalít sústavy Natura 2000?

V oboch smerniciach EÚ o prírode sa vyžaduje aj ochrana určitých druhov v celej EÚ, a to tak v rámci lokalít sústavy Natura 2000, ako aj mimo nich, s cieľom zabezpečiť ich ochranu celej oblasti ich prirodzeného výskytu v EÚ. Vzťahuje sa to na všetky druhy voľne žijúcich vtákov, ktoré sa prirodzene vyskytujú v EÚ, ako aj na iné druhy uvedené v prílohách IV a V k smernici o biotopoch.

Členské štáty sú navyše povinné chrániť, udržiavať alebo obnoviť dostatočnú rôznorodosť a rozlohu biotopov pre všetky druhy voľne žijúcich vtákov na európskom území (článok 3 smernice o vtákoch). Táto požiadavka môže znamenať potrebu prijať opatrenia na ochranu biotopov mimo sústavy Natura 2000.

Pokiaľ ide o ustanovenia o ochrane druhov v celej oblasti ich výskytu, v oboch smerniciach sa vyžaduje, aby členské štáty zakázali:

  • úmyselné usmrcovanie alebo odchytávanie chránených druhov akýmkoľvek spôsobom,
  • úmyselné ničenie alebo zbieranie vajec alebo hniezd, alebo trhanie, zber, rezanie, vykoreňovanie alebo ničenie chránených rastlín,
  • poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na odpočinok,
  • úmyselné rušenie najmä počas obdobia párenia, odchovu mláďat, hibernácie a sťahovania,
  • držanie, predaj a prepravu vzoriek odobratých z voľnej prírody.

Tieto zákazy transponované do vnútroštátnych právnych predpisov musia rešpektovať aj všetci vlastníci, užívatelia a správcovia pôdy.

Ďalšie usmernenia týkajúce sa ustanovení o ochrane druhov podľa smernice o biotopoch sú k dispozícii na:

57. Sú povolené výnimky z ustanovení týkajúcich sa ochrany druhov? Ak áno, za akých okolností?

Výnimky z ustanovení týkajúcich sa ochrany druhov v celej oblasti ich výskytu (pozri otázku 46) sú za určitých okolností povolené (napr. pri predchádzaní vážnemu poškodeniu úrody, hospodárskych zvierat, lesov, rybolovných a vodných zdrojov) za predpokladu, že neexistuje iné uspokojivé riešenie a dôsledky týchto výnimiek sú zlučiteľné s celkovými cieľmi smerníc.

Podmienky výnimiek sú stanovené v článku 9 smernice o vtákoch a v článku 16 smernice o biotopoch.

Ďalšie usmernenia týkajúce sa ustanovení o ochrane druhov podľa smernice o biotopoch sú k dispozícii na:

Komunikácia, spolupráca, aktívne zapojenie zainteresovaných strán

58. Aká môže byť úloha vlastníkov a správcov pôdy pri vykonávaní sústavy Natura 2000?

Vykonávanie sústavy Natura 2000 je zodpovednosťou členských štátov, má však veľmi dôležité dôsledky aj pre vlastníkov a správcov pôdy, ktorých účasť je kľúčová. Zapojiť do tohto procesu vlastníkov a správcov pôdy už v počiatočnom štádiu je skutočne nevyhnutné a dôležité. Vlastníci pôdy poznajú svoj majetok, majú svoje vlastné ciele riadenia a zohrávajú kľúčovú úlohu pri stanovovaní a vykonávaní riadiacich opatrení na svojich pozemkoch. Preto sú kľúčovými partnermi pri rozvoji a úspešnej realizácii sústavy Natura 2000.

Dôrazne sa odporúča pripraviť a vypracovať plány riadenia, v ktorých sa zohľadnia ciele ochrany špecifické pre danú lokalitu a ktoré budú obsahovať ochranné opatrenia pre lokality sústavy Natura 2000. Do tohto procesu je dôležité zapojiť všetky príslušné zainteresované strany s cieľom čo najdôkladnejšie preskúmať alternatívy spĺňajúce rôzne očakávania, vyhnúť sa možným konfliktom a nájsť riešenia na kompenzáciu hospodárskych strát (dodatočných nákladov a ušlého príjmu), ku ktorým by mohli viesť konkrétne ochranné opatrenia nad rámec bežnej praxe v rámci udržateľného obhospodarovania pôdy.

59. Prečo je dôležité zapojiť do stanovovania cieľov ochrany prírody a plánov riadenia sústavy Natura 2000 rôzne skupiny zainteresovaných strán?

Keďže cieľom sústavy Natura 2000 je prispieť k zabezpečeniu biodiverzity pri súčasnom zohľadnení sociálno-ekonomických a kultúrnych požiadaviek, je veľmi dôležité vopred určiť všetky zainteresované strany a zapojiť ich do prípravy a rozvoja opatrení zameraných na ochranu biotopov a druhov v lokalitách sústavy Natura 2000.

Rôzne typy zainteresovaných strán sa môžu viac-menej priamo zaujímať o správu lokalít sústavy Natura 2000. V rozhodovacích procesoch zohrávajú najdôležitejšiu úlohu orgány, vlastníci a správcovia pôdy, ale takisto je potrebné zohľadniť aj názory iných zainteresovaných strán, najmä miestnych komunít a iných užívateľov pôdy, mimovládnych organizácií, poľovníkov, rybárov atď., ktoré môžu k tomuto procesu prispieť svojimi vedomosťami a skúsenosťami.

Účasť verejnosti na plánovaní a príprave cieľov ochrany špecifických pre danú lokalitu a ochranných opatrení pre lokalitu sústavy Natura 2000 umožňuje zohľadniť názory ľudí, ktorí v danej lokalite žijú a pracujú alebo ju využívajú. Poskytuje vynikajúcu príležitosť na vytvorenie spoločenskej atmosféry, ktorá je priaznivejšia k ochrane životného prostredia. Pravdepodobnosť úspechu sa výrazne zvýši, ak sa o správe lokality budú jednotlivé zainteresované strany informovať a správa lokality sa s nimi bude konzultovať, a ak budú v prípade potreby zapojení do správy lokality. Zároveň môže ísť o príležitosť na rozvoj multidisciplinárneho a profesionálneho prístupu, ako aj spolupráce a možných synergií medzi jednotlivými aktérmi.

Zapojenie všetkých relevantných aktérov je príležitosťou ako predchádzať možným konfliktom, resp. riešiť tieto konflikty a ako využívať poznatky a skúsenosti iných. Keďže stav ochrany chránených typov biotopov a druhov často ovplyvňujú činnosti rôznych zainteresovaných strán (poľnohospodárov, lesníkov, poľovníkov, sektoru cestovného ruchu atď.), komunikácia s týmito stranami a medzi týmito stranami navzájom je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie integrovaného riadenia a na dosiahnutie cieľov ochrany a ďalších cieľov vyváženým spôsobom.

60. Aké kroky by mal participatívny proces zahŕňať?

Existuje niekoľko spôsobov realizácie participatívnych procesov. Participatívny proces správy lesných lokalít sústavy Natura 2000 by mohol zahŕňať tieto hlavné kroky:

  • identifikácia všetkých príslušných zainteresovaných strán,
  • vytvorenie vhodnej pracovnej skupiny alebo riadiaceho výboru viacerých zainteresovaných strán,
  • mapovanie hodnôt, práv, zdrojov, krajín a území a posúdenie vplyvov,
  • posúdenie vplyvu účasti – určenie pozitívnych a negatívnych vplyvov,
  • podrobné a verejné informovanie o cieľoch ochrany a diskusia o plánovaných opatreniach. Cielené informovanie všetkých priamo zainteresovaných strán,
  • prediskutovanie a určenie najlepších prostriedkov a mechanizmov na realizáciu potrebných opatrení s prihliadnutím na finančné zdroje, kompenzácie a spoločné využívanie výhod,
  • riešenie prípadných konfliktných nárokov pomocou primeraných postupov na riešenie konfliktov,
  • vytvorenie modelu participatívneho monitorovania s účasťou všetkých zainteresovaných strán od začiatku procesu: čo monitorovať, ako, kedy, kde a kto,
  • vykonávanie poradenských služieb.

61. Aké informácie by sa mali zverejniť?

Mimoriadne dôležitý je otvorený prístup verejnosti k informáciám, a to najmä k informáciám o cieľoch ochrany a ochranných opatreniach, povinnostiach, odporúčaniach a dohodách, a to tak na úrovni lokalít, ako aj na vnútroštátnej/regionálnej úrovni. Okrem nevyhnutných konzultácií by mali byť vlastníci a správcovia pôdy podrobne informovaní o dôvodoch a význame cieľov ochrany lokalít sústavy Natura 2000 a ochranných opatrení špecifických pre danú lokalitu. Preto sa odporúča, aby sa verejnosti sprístupnil podrobný opis cieľov a opatrení ochrany, ako aj vhodné informácie o umiestnení kľúčových prírodných prvkov a príslušných ochranných opatreniach. Na rozdiel od niektorých iných plánov, ktoré môžu obsahovať súkromné a citlivé informácie, je plán riadenia sústavy Natura 2000 zvyčajne verejne dostupným dokumentom (pozri aj otázku 23).

Poskytovanie relevantných a zrozumiteľných informácií je mimoriadne dôležité v záujme posilnenia vzájomného porozumenia a podpory dialógu medzi zainteresovanými stranami. Zároveň je predpokladom prínosných diskusií o cieľoch ochrany a ochranných opatreniach. Dobrý komunikačný plán si vyžaduje rozvoj vhodných komunikačných a informačných stratégií zameraných na všeobecné ciele sústavy Natura 2000, ciele a opatrenia ochrany lokalít atď. Jeho súčasťou môže byť zriadenie pracovnej skupiny alebo výboru viacerých zainteresovaných strán a vytvorenie transparentného procesu stretnutí a konzultácií (okrúhle stoly, informačné bulletiny atď.). Je dôležité, aby boli zainteresované strany náležite informované nielen o obmedzeniach, ale aj o možnostiach, ktoré sústava Natura 2000 ponúka.

62. Vlastníci pôdy majú často problém s chápaním sústavy Natura 2000. Ako možno túto situáciu zlepšiť?

Hoci sa v smernici o biotopoch nestanovujú žiadne výslovné oznamovacie povinnosti, Komisia zdôraznila dôležitosť a potrebu oznámiť a vysvetliť ciele sústavy Natura 2000 širšej verejnosti, a najmä zainteresovaným stranám, ktoré sú priamo spojené s danou lokalitou, na účely riadenia týchto lokalít. Komisia vypracovala užitočné usmernenia týkajúce sa všeobecných ustanovení smernice o vtákoch a smernice o biotopoch, ako aj usmernenia osobitne zamerané na jednotlivé hospodárske odvetvia (pozri článok 6 – usmernenia podľa jednotlivých odvetví).

Existuje niekoľko nástrojov, prostredníctvom ktorých možno zlepšiť informovanosť, poskytovať poradenstvo a budovať miestne kapacity na riadenie lokality sústavy Natura 2000 a na rozvoj participatívneho procesu (pozri aj otázku 34).

Sústava Natura 2000 v širšom kontexte trvalo udržateľného rozvoja

63. Ako sú zohľadnené požiadavky na ochranu sústavy Natura 2000 v širších územných plánoch a plánoch a politikách rozvoja?

Pri príprave a vykonávaní širších územných plánov a plánov a politík rozvoja sa musia zohľadniť požiadavky na ochranu sústavy Natura 2000. To sa väčšinou deje už počas samotného vypracovania takýchto plánov, a to prostredníctvom konzultácií s príslušnými orgánmi, ktoré môžu poskytnúť užitočné informácie s cieľom predísť a zabrániť akýmkoľvek možným vplyvom na dané požiadavky na ochranu. Možno to dosiahnuť napríklad výberom správneho miesta na plánované činnosti, napr. vyhnutím sa najcitlivejším oblastiam atď.

Akýkoľvek plán, ktorý bude mať pravdepodobne významný vplyv na lokalitu Natura, podlieha primeranému posudzovaniu jeho možných vplyvov na integritu lokality z hľadiska cieľov jej ochrany.

Strategické environmentálne hodnotenie je nástrojom na posúdenie, zamedzenie a zmiernenie akéhokoľvek možného vplyvu na požiadavky na ochranu lokalít sústavy Natura 2000, pokiaľ sa v ňom riadne zohľadňujú možné vplyvy na lokality, ako aj ustanovenia článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch týkajúce sa primeraného posudzovania. (Pozri aj otázky 39 a 43)

64. Akým spôsobom sa navzájom dopĺňajú smernica o biotopoch a smernica o vtákoch s ďalšími environmentálnymi právnymi predpismi EÚ (rámcová smernica o vode, posudzovanie vplyvov na životné prostredie, strategické environmentálne hodnotenie, rámcová smernica o morskej stratégii)?

Smernica o vtákoch a smernica o biotopoch sa navzájom dopĺňajú s ďalšími environmentálnymi právnymi predpismi EÚ, ktorých cieľom je takisto dosiahnuť dobrý ekologický stav v sladkovodných a morských ekosystémoch, ako sa to uvádza v rámcovej smernici o vode a rámcovej smernici o morskej stratégii.

Cieľom oboch smerníc o prírode a rámcovej smernice o vode je zabezpečiť zdravé vodné ekosystémy a zároveň rovnováhu medzi ochranou vody/prírody a udržateľným využívaním prírodných zdrojov. Dochádza tu k viacerým synergiám, keďže vykonávanie opatrení podľa rámcovej smernice o vode bude mať pozitívny dosah na ciele smerníc o prírode. Bolo vypracovaných niekoľko usmerňovacích dokumentov na pomoc pri vykonávaní, ako aj na harmonizáciu vykonávania smernice o vtákoch, smernice o biotopoch a rámcovej smernice o vode v celej Európskej únii. K dispozícii je zbierka základných otázok o súvislosti medzi právnymi predpismi EÚ o vode a o prírode.

Smernice o prírode takisto úzko súvisia s rámcovou smernicou o morskej stratégii, keďže sa všetky tri dotýkajú aspektov ochrany biodiverzity v morskom prostredí vrátane požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu prvkov biodiverzity uvedených v každej z týchto smerníc. Hoci pojmy ako „dobrý environmentálny stav“ (v rámcovej smernici o morskej stratégii), „priaznivý stav ochrany“ (v smernici o biotopoch) alebo „stav populácie“ (v smernici o vtákoch) nie sú nevyhnutne rovnocenné, môžu sa vzájomne podporovať. Opatrenia zavedené na základe smerníc o prírode môžu významne prispieť k dosiahnutiu širších cieľov rámcovej smernice o morskej stratégii a naopak. K dispozícii sú často kladené otázky o súvislosti medzi rámcovou smernicou o morskej stratégii a smernicami o prírode.

Čo sa týka posudzovania vplyvov plánov a projektov na sústavu Natura 2000, medzi primeraným posudzovaním vykonaným podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch a posudzovaniami vykonanými podľa smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo smernice o strategickom environmentálnom hodnotení je veľa podobností a synergií. Tieto posudzovania sa často vykonávajú spoločne ako súčasť integrovaného postupu.

Primerané posudzovanie však musí byť explicitne zamerané na chránené druhy a typy biotopov európskeho významu zahrnuté do sústavy Natura 2000. Ak projekty a plány spadajú pod smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a smernicu o strategickom environmentálnom hodnotení, posudzovanie podľa článku 6 môže byť súčasťou týchto posudzovaní, no malo by byť jasne odlíšiteľné a identifikované v environmentálnom vyhlásení alebo predložené samostatne (pozri aj otázku 43).

Ďalšie informácie:

Prípadové štúdie zamerané na synergie medzi rámcovou smernicou o vode, rámcovou smernicou o morskej stratégii a smernicami o prírode a „Základná príručka“.

65. Akým spôsobom sa navzájom dopĺňajú smernica o biotopoch a smernica o vtákoch s ďalšími politikami EÚ (regionálna politika, SPP, SRP, dopravná politika, energetická politika atď.)?

Smernice o prírode sa rôznymi spôsobmi dopĺňajú s ďalšími politikami EÚ. V rámci týchto politík sa zohľadňujú ustanovenia týkajúce sa ochrany prírody, ktoré sa uplatňujú v Európskej únii, a podporuje sa ich vykonávanie.

Predovšetkým hlavné fondy EÚ, prostredníctvom ktorých sa podporujú kľúčové politiky EÚ (politika regionálneho rozvoja, politika súdržnosti, sociálna politika, poľnohospodárska politika, politika rozvoja vidieka, námorná a rybárska politika) v sebe integrujú príslušné ciele a opatrenia, ktorými sa podporuje vykonávanie a rozvoj smernice o biotopoch a smernice o vtákoch, ako aj sústavy Natura 2000.

V súčasnom finančnom rámci sa prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov podporuje niekoľko tematických cieľov vrátane ochrany životného prostredia a presadzovania efektívneho využívania zdrojov. Tieto tematické ciele sa následne premietnu do osobitných priorít pre každý z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Medzi investičné priority Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu (KF) patria: ochrana a obnova biodiverzity a pôdy a podpora ekosystémových služieb, a to aj prostredníctvom sústavy Natura 2000 a zelenej infraštruktúry.

Prostredníctvom Európskeho námorného a rybárskeho fondu sa podporuje ochrana a obnova vodnej biodiverzity a ekosystémov, pričom zahŕňa aj viacero opatrení zameraných na zlepšenie ochrany druhov a biotopov chránených na základe smerníc o prírode, ako aj na zlepšenie riadenia, obnovy a monitoringu lokalít sústavy Natura 2000.

Medzi priority Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) patria: obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov súvisiacich s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom s osobitným zreteľom na obnovu, zachovanie a posilnenie biodiverzity, a to aj v oblastiach sústavy Natura 2000.

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) obsahuje skupinu ustanovení zameraných na ochranu a posilnenie biodiverzity a prírodných ekosystémov známu aj ako Ekologizácia, ktorej súčasťou je okrem iných opatrení aj zachovanie trvalého trávneho porastu a ekologicky prospešné prvky v „oblastiach ekologického záujmu“.

Spoločná rybárska politika (SRP) takisto obsahuje skupinu opatrení zameraných na ochranu morských ekosystémov vrátane osobitných ustanovení týkajúcich sa zavedenia opatrení na riadenie rybárstva v lokalitách sústavy Natura 2000 a ďalších chránených morských oblastiach.

Čo sa týka dopravnej a energetickej politiky, ustanovenia týkajúce sa ochrany prírody sa berú do úvahy počas plánovania a najmä počas environmentálneho posudzovania plánov a programov. Komisia takisto zverejnila osobitné usmernenie k vnútrozemskej vodnej doprave a sústave Natura 2000 a k rozvoju veternej energie a sústave Natura 2000.

K dispozícii je aj usmernenie k poľnohospodárstvu, lesnému hospodárstvu a akvakultúre v sústave Natura 2000 a o infraštruktúre na prepravu energie a sústave Natura 2000 (pozri článok 6 – usmernenia špecifické pre jednotlivé odvetvia na: /environment/nature/natura2000/management/guidance_en.htm).

66. Aké typy ekosystémových služieb poskytujú lokality sústavy Natura 2000 pre spoločnosť?

Sústava Natura 2000 predstavuje prínos pre spoločnosť a hospodárstvo vďaka poskytovaniu rôznych ekosystémových služieb. Patria medzi ne zásoby hmotných prírodných zdrojov ako voda a plodiny a dreviny vypestované udržateľným spôsobom (zásobovacie služby), ako aj procesy regulácie kvality vody a ovzdušia, prevencia prírodných hrozieb ako sú záplavy a erózia pôdy a zmiernenie zmeny klímy pomocou ukladania a sekvestrácie uhlíka (služby regulácie). V oblastiach sústavy Natura 2000 sú takisto k dispozícii kultúrne služby, napríklad podpora rekreácie a cestovného ruchu a zachovanie kultúrnej identity a zmyslu pre priestor. Odhaduje sa, že lokality Natura 2000 zaznamenajú každoročne 1,2 až 2,2 miliardy návštevných dní, čo predstavuje rekreačný prínos okolo 5 až 9 miliárd eur ročne.

V najnovších štúdiách, ktoré podporila Európska komisia, sa hodnotili a odhadovali celkové hospodárske prínosy sústavy Natura 2000. Hodnota prínosov (suchozemskej) sústavy Natura 2000 vyplývajúca z modelovania na základe existujúcich štúdií lokalít a hodnoty služieb, ktoré poskytujú rôzne biotopy, svedčí o tom, že prínosy by sa v súčasnosti mohli pohybovať medzi 200 a 300 miliardami eur ročne (t. j. 2 % až 3 % HDP EÚ). Túto hodnotu by sme mali vnímať ako prvý ilustračný odhad rozsahu ročných prínosov a nie ako spoľahlivý presný výsledok.

V Európe závisí od zachovania zdravých ekosystémov priamo závisí okolo 4,4 miliónov pracovných miest a ročný obrat 405 miliárd eur, pričom ich významná časť sa nachádza v sústave Natura 2000. Aj keď tieto údaje poskytujú iba prvý odhad, predbežné výsledky už poukazujú na priaznivé porovnanie hospodárskych prínosov, ktoré prináša sústava Natura 2000, s nákladmi spojenými s riadením a ochranou tohto dôležitého zdroja. Tieto náklady sa odhadujú na približne 5,8 miliárd eur ročne – čo je len zlomok ich možnej hodnoty pre spoločnosť.

Vďaka ochrane lokalít sústavy Natura 2000 a vyžadovaniu ochranných opatrení sa prostredníctvom tejto sústavy posilňuje fungovanie ekosystémov, čo má zase prínosy pre spoločnosť a hospodárstvo.

Ďalšie informácie:

Náklady a prínosy sústavy Natura 2000
Sociálno-ekonomické prínosy morských lokalít sústavy Natura 2000

Right navigation