Všetko o peniazoch

Peniaze nevychádzali vždy z bankomatov v banke. Majú dlhú minulosť a vyvíjali sa v priebehu tisícov rokov. Ako sa rozvíjala naša spoločnosť, tak zároveň stúpala aj naša potreba mať dômyselnejšie typy peňazí, o čom si môžeš prečítať tu.

Čo sú peniaze?

História peňazí nám ukazuje, že sú výmenným prostriedkom pri obchodovaní. Môžu byť výmenným prostriedkom, pretože majú jednoznačnú hodnotu, ktorej každý dôveruje.

Peniaze sú aj spôsob, ako zachovať hodnotu pre budúcnosť. Peniaze si napríklad môžeš šetriť a v budúcnosti si za ne môžeš kúpiť niečo drahé.

A nakoniec, peniaze sú aj zúčtovacou jednotkou. Dajú sa jednoducho spočítať a tovary tak získajú jednoznačnú hodnotu.

A čo bankovky?

Až donedávna mali peniaze výhradne formu mincí. Dôvodom bolo, že mince obsahovali presné množstvo kovu, napríklad zlata alebo striebra, ktorého hodnota bola všeobecne známa. Tento typ peňazí je známy ako „kovové peniaze“ a jeho hodnota je zaručená drahými kovmi, ktoré obsahuje.

Ako sa obchod rozrastal, ľudia potrebovali čoraz viac peňazí, ktoré slúžili ako výmenný prostriedok. Preto začali banky a vlády vydávať bankovky.
Bankovky nedosahujú hodnotu, ktorú predstavujú.
Namiesto toho hodnotu bankovky zaručuje ten, kto ju vydal. Tieto peniaze sú známe ako „nekryté bankovky“.

História peňazí

Výmenný obchod



CESTOVATEĽ V ČASE
Ocitol si sa v dobe kamennej! Cestuj týmito nebezpečnými časmi a zbieraj tie správne meny, ktoré si prinesieš späť do súčasnosti.

Pred mnohými tisícročiami žili naši európski predkovia ako lovci a roľníci.


Kamenná sekera z 
doby kamennej
Ešte neboli objavené kovy, preto lovili a pestovali plodiny pomocou kamenných nástrojov – táto doba bola známa ako doba kamenná. Muži a ženy v dobe kamennej nemali bankovky ani mince, aké používame dnes. Namiesto toho si medzi sebou vymieňali veci: lovec si napríklad mohol vymeniť zvieracie kože za obilie s roľníkom alebo rybár ozdobné mušle za vyleštenú kamennú sekeru s lovcom. Takáto výmena je známa ako výmenný obchod. Dôležitým prvkom výmenného obchodu je vymieňanie vecí, ktoré majú istú hodnotu.


Výmenný prostriedok

Keď sa naši predkovia naučili vyrábať kovy, vymieňanie sa zjednodušilo.


Hrudka striebra

Dôvodom bol fakt, že kovy ako zlato, striebro, cín a železo boli pre každého cenné. Takže poľnohospodár mohol vymeniť svoj dobytok za určité množstvo striebra, ktoré mohol neskôr použiť na zaplatenie daní. Takto sa stali cenné kovy a iné predmety „meradlom hodnoty“, „výmenným prostriedkom“ a spôsobom „zachovania hodnoty“, kým je to potrebné.


Prvé mince

Približne pred 2600 rokmi boli v Malej Ázii vyrobené prvé mince.

Minca zo starovekého Grécka

Starovekí Gréci si rýchlo osvojili novú myšlienku a začali vyrábať strieborné a bronzové mince, napríklad strieborné drachmy. Tieto prvé mince obsahovali isté množstvo kovu s určitou hodnotou. Aby sa dalo toto množstvo zaručiť, mince boli označené pečaťou kráľa alebo mesta či krajiny, ktorá ich vydala.

Používanie mincí bolo pohodlné, pretože sa dali spočítať, nielen vážiť. Ľudia novým minciam dôverovali a boli účelným „výmenným prostriedkom“, preto výrazne podporili rozvoj obchodu v starovekom svete.

Prvé európske meny

Králi a vlády prísne kontrolovali výrobu mincí, aby dokázali zaručiť ich hodnotu.


Denár s vyobrazením
Juno Moneta

V starovekom Ríme sa mince vyrábali v chráme Juno Moneta – odtiaľ pochádza aj slovo „money“ (peniaze).

Spolu s expanziou Rímskej ríše sa postupne otvárali ďalšie mincovne a rovnaké rímske mince sa prijímali ako výmenný prostriedok v celej Európe, od Britských ostrovov až po Turecko – hovoríme tak o prvej paneurópskej mene.



Keď sa Rímska ríša rozpadla a začali sa objavovať európske národy, každá krajina držala kontrolu nad vlastnými peniazmi.



Rímsky chrám
Práve od týchto európskych národov sme zdedili množstvo mincí a mien, ktoré existovali pred vznikom eura. Často dostávali meno podľa merných jednotiek, ako napríklad talianska líra a fínska markka, keďže mince pôvodne obsahovali pevné množstvo zlata alebo striebra.

Problémom pri mnohých menách je, že podľa úspešnosti jednotlivých ekonomík môže výmenný kurz medzi jednotlivými menami pomerne výrazne kolísať, preto je obchodovanie medzi krajinami riskantné a to ľudí odrádza.

Jednotné meny v minulosti

Pred vznikom eura si Európa vyskúšala aj menovú úniu s jednotnými menami.

Latinská menová únia zjednotila v roku 1867 Francúzsko, Belgicko, Švajčiarsko, Grécko a Bulharsko prostredníctvom zlatých a strieborných mincí a v roku 1875 vznikla Škandinávska menová únia. Jedným z dôvodov rozpadu týchto menových únií bolo, že cena zlata vzhľadom k striebru kolísala, čo narušilo stabilitu mien.


Stará nemecká ríšska
100-markovka (Reichsmark)
Jednou z úspešných menových únií bola Nemecká federácia. V roku 1834 sa dovŕšila colná únia a pevne sa stanovili menové výmenné kurzy.

Potom sa objavila jednotná mena, ríšska marka, predchodkyňa nemeckej marky. Nemecká menová únia bola úspešná sčasti preto, že sa zaviedli jasné pravidlá razenia mincí.


Meny 20. storočia v Európe

Pred zavedením eura mala väčšina európskych krajín vlastné mince a bankovky – svoju vlastnú menu.


Pri cestovaní a obchodovaní bolo nutné si pri prechode do inej krajiny vymeniť peniaze. V Nemecku sa platilo v nemeckých markách, pri odchode z Nemecka do Francúzska si bolo potrebné vymeniť nemecké marky za francúzske franky a tak ďalej.

Názvy starých európskych mien zvyčajne prezradili niečo o ich pôvode: