Navigačný riadok

Rozširovanie

Rozširovanie sa stalo jednou z hlavných priorít EÚ v 90-tych rokoch po páde berlínskeho múru a demokratizácii krajín strednej a východnej Európy.

V súčasnosti má postavenie kandidátskych krajín na vstup do Európskej únie päť štátov: Chorvátsko, Island, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Turecko. Európska rada ponúkla vyhliadku na možné pristúpenie k EÚ v strednodobom až dlhodobom horizonte aj ostatným krajinám územia západného Balkánu [Albánsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Kosovo (rezolúcia BR OSN č. 1244/99)].

Predchádzajúce rozširovanie

Doposiaľ sa uskutočnilo šesť úspešných kôl rozširovania pôvodného Spoločenstva šiestich členských štátov:

  • 1. januára 1973: Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo;
  • 1. januára 1981: Grécko;
  • 1. januára 1986: Španielsko a Portugalsko;
  • 1. januára 1995: Rakúsko, Fínsko a Švédsko;
  • 1. mája 2004: Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovenská republika a Slovinsko;
  • 1. januára 2007: Bulharsko a Rumunsko (vstupom týchto krajín sa ukončila piata vlna rozširovania, ktorá sa začala v máji 2004).

Dátumy podania žiadostí kandidátskych krajín o členstvo v EÚ

  • Turecko: 14. apríla 1987;
  • Chorvátsko : 21. februára 2003;
  • Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko: 22. marca 2004;
  • Čierna Hora : 15. decembra 2008;
  • Island: 16. júla 2009.

Proces rozširovania: aktuálny stav

V súčasnosti existuje sedem štátov, ktoré požiadali o členstvo v EÚ, ale zatiaľ sa nestali jej členmi:

  • päť uznaných kandidátskych krajín (Chorvátsko, Island, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Turecko);
  • Albánsko a Srbsko, ktoré dosiaľ nezískali status kandidátskej krajiny.

Kandidátske krajiny

EÚ uznalo Turecko ako kandidátsku krajinu už v roku 1999 na decembrovom zasadaní Európskej rady v Helsinkách.

Chorvátsko získalo status kandidátskej krajiny na zasadaní Európskej rady v júni 2004. Európska únia začala prístupové rokovania s Chorvátskom a Tureckom na zasadaní Rady pre všeobecné záležitosti, ktoré sa uskutočnilo 3. októbra 2005 v Luxemburgu.

V decembri 2005 udelila Európska rada status kandidátskej krajiny Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko. Európska komisia odporučila začatie prístupových rokovaní s touto krajinou v októbri 2009, tento krok však zatiaľ neschválila Rada.

Island je poslednou krajinou, ktorá požiadala o členstvo v EÚ 16. júla 2009. Európska rada udelila Islandu status kandidátskej krajiny v júni 2010 a o mesiac neskôr začali formálne prístupové rokovania.

Čierna hora požiadala o členstvo v EÚ v roku 2008. Status kandidátskej krajiny získala v roku 2010 na decembrovom zasadaní Európskej rady. Začatie prístupových rokovaní s touto krajinou však bude závisieť od dosiahnutia potrebného stupňa súladu s radom politických podmienok.

Najnovšie žiadosti o členstvo

Albánsko a Srbsko požiadali o členstvo v EÚ v roku 2009. Komisia vo svojom stanovisku k žiadosti Albánska z novembra 2010 neodporučila udeliť Albánsku status kandidátskej krajiny a určila celý rad politických podmienok, ktoré musí najskôr splniť. Rada požiadala Komisiu o stanovisko k žiadosti Srbska, ktoré by malo byť uverejnené koncom roka 2011.

Prístupové rokovania

Prístupové rokovania prebiehajú v súlade s rokovacím rámcom, ktorým sa stanovujú metódy a zásady rokovaní podľa záverov Európskej rady z decembra 2004.

Zásadné rokovania sa uskutočňujú na medzivládnej konferencii za účasti všetkých členských štátov a kandidátskej krajiny.

Aby sa zabezpečil pokrok v rokovaniach, musia kandidátske krajiny dosiahnuť pokrok v plnení požiadaviek členstva, najmä kodanských kritérií uvedených ďalej v texte.

Preverovanie acquis

Predtým, ako sa kandidátska krajina stane členským štátom Európskej únie, musí prijať acquis communautaire – systém právnych predpisov a nariadení platných v Európskej únii. Rovnako ako pri všetkých predchádzajúcich prístupových rokovaniach, aj v tomto prípade je možné uzavrieť osobitné dohody. Prvú fázu prístupových rokovaní predstavuje analytické skúmanie, ktoré sa bežne nazýva „preverovanie“. Tento proces, ktorý trvá niekoľko mesiacov, umožňuje kandidátskym krajinám zoznámiť sa s acquis a Komisii a členským štátom umožňuje posúdiť stupeň pripravenosti kandidátskych krajín pred začatím rokovaní. Preverovanie a následné rokovania sú usporiadané do kapitol, pričom každá z nich pokrýva špecifickú oblasť politiky.

Hospodárske posúdenie stupňa pripravenosti kandidátskych krajín

Komisia je zodpovedná za pravidelné posúdenie stupňa pripravenosti kandidátskych krajín. Svoje hodnotenie predkladá v správe o dosiahnutom pokroku, ktorá sa uverejňuje každoročne, obyčajne na jeseň. V rámci Komisie je Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti zodpovedné za:

  • posudzovanie súladu s hospodárskymi prístupovými kritériami, ktoré prijala Európska rada na svojom zasadnutí v Kodani v roku 1993 a ktoré sú spolu s ďalšími prístupovými kritériami známe ako kodanské kritériá (pozri osobitnú stránku, ktorá sa venuje tejto téme); a
  • podrobné monitorovanie strednodobého hospodárskeho a fiškálneho výhľadu kandidátskych krajín, najmä prostredníctvom každoročného hospodárskeho a fiškálneho dohľadu, ktorého cieľom je príprava kandidátskych krajín na prípadné členstvo v hospodárskej a menovej únii.