V trhovom hospodárstve sa ceny tovarov a služieb menia vždy. Niektoré ceny rastú, iné ceny klesajú. Spriemerovaním týchto zmien cien môžeme vyrátať celkovú mieru inflácie. Hovoríme o inflácii, ak nastáva zvýšenie cien tovarov a služieb za určitý čas.

Jeden z najohromujúcejších príkladov inflácie v histórii nastal v 20. rokoch minulého storočia v Nemecku: v januári 1921 stála denná tlač 0,30 marky. O menej ako dva roky stála tá istá denná tlač 70 miliónov mariek. Všetky ostatné ceny vzrástli podobným spôsobom. Takáto mimoriadne vysoká miera inflácie sa nazýva hyperinflácia – našťastie je to ojedinelá udalosť.

Meranie inflácie závisí od toho, čo presne chceme merať. Napríklad na meranie vplyvu inflácie na dôchodcov môžeme zvážiť zmeny cien za určité lieky, náklady na vykurovanie a poplatky za televízne vysielanie. Na druhej strane, ak zvážime infláciu a jej dopad na dospievajúcich, potom môžeme vziať do úvahy zmenu cien tričiek, MP3 prehrávačov a lístkov na koncert.

My sa zameriavame na infláciu spotrebiteľských cien, ktorou sa meria vývoj cien pre domácnosti. Existujú však aj iné typy inflácií, ako sú inflácia cien výrobcov, ktorá sleduje to, čo výrobcovia platia za vstupy (materiály a energie) a to, čo žiadajú za svoje výstupy (vyrobené produkty).

Graf: Priemernú mieru inflácie v eurozóne tvorí veľa rastúcich a klesajúcich cien individuálnych výrobkov a služieb

Ceny sú riadené ponukou a dopytom. Ak krajiny produkujúce ropu znížia výrobu ropy, čo sa stalo v 70. rokoch 20. storočia počas ropnej krízy, cena paliva na benzínovej stanici sa zvýši a je drahšie jazdiť autom. Toto je príklad cenovej inflácie spôsobenej ponukou. Ak však produkcia ropy zostane rovnaká a zvýši sa počet áut na cestách, potom cena paliva na benzínovej stanici bude stále stúpať v dôsledku väčšieho počtu vodičov, ktorí budú používať rovnaké množstvo paliva a benzínové stanice ho budú môcť predávať za vyššiu cenu. Toto je príklad cenovej inflácie spôsobnej dopytom.

Vo všeobecnosti platí, že ak sa zníži ponuka spotrebiteľského výrobku, potom môže výrobca žiadať vyššiu cenu. To isté platí v prípade, že sa zvýši dopyt po spotrebiteľskom výrobku, zatiaľ čo ponuka zostáva konštantná. Samozrejme platí aj opak – zvýšenie ponuky pri konštantnom dopyte alebo zníženie dopytu pri konštantnej ponuke, môže viesť k poklesu cien. V priemere platí, že keď rastie dopyt, ceny majú sklon k rastu. Naopak, v prípade nepriaznivého obdobia, keď sa utráca menej peňazí, sú často výsledkom nižšie ceny. Zmeny v ponuke a dopyte sú známe ako „hnacie mechanizmy“ inflácie.

Množstvo peňazí v obehu je takisto hnacím mechanizmom inflácie. Európska centrálna banka skutočne riadi infláciu v eurozóne ovplyvňovaním nákladov na pôžičky a teda aj množstvom peňazí v hospodárstve. Ak zníži ECB svoje kľúčové úrokové sadzby, požičiavanie sa stane menej nákladným a množstvo peňazí v obehu (ponuka peňazí) sa zvýši. Tento vzťah medzi ponukou peňazí a infláciou je dôležitý pri snahách o riadenie miery inflácie (Riadenie inflácie).

Inflácia znamená, že ceny rastú určitým tempom. Ak má osoba každý rok fixný príjem, potom sa postupom času dá za tento fixný príjem zakúpiť menej tovarov. Takže za tie isté peniaze sa dá nakúpiť menej, čo znamená, že sa znížila hodnota peňazí. Ekonómovia označujú túto nižšiu hodnotu peňazí ako strata kúpnej sily. (Dôsledky inflácie)