Členské štáty eurozóny

Členské štáty eurozóny sú tie krajiny EÚ, ktoré prijali euro ako svoju menu. V dobe vytvorenia eurozóny v roku 1999 mala táto zóna 11 členov a rozrástla sa na 12, keď sa v roku 2001 pridalo Grécko. Odvtedy prijali jednotnú menu ďalšie štyri členské štáty (Slovinsko, Cyprus, Malta a Slovensko), čo je spolu 16 štátov.

Deflácia

Deflácia je na rozdiel od inflácie dlhodobý pokles všeobecnej úrovne cien, ktorý sa týka širokej škály tovarov a služieb. Dôležitou vlastnosťou deflácie je, že sa stáva obeťou seba samej: očakávanie zníženia cien spôsobí, že domácnosti odkladajú spotrebu a podniky investície. Na druhej strane sa tým znižuje súčasný dopyt, čím sú výrobcovia a poskytovatelia služieb nútení ďalej znižovať svoje ceny. Tento bludný kruh vedie k stále silnejúcemu spomaleniu celého hospodárstva.

Dopyt

Pre ekonómov je „dopyt“ jednou súčasťou hospodárskej činnosti a „ponuka“ druhou. Dopyt je množstvo tovarov a služieb, ktoré je spotrebiteľ ochotný a schopný kúpiť za určitú cenu. Dopyt a ponuka sa vzájomne ovplyvňujú, a tým určujú ceny tovarov a služieb.

Európska centrálna banka (ECB)

Úlohou ECB je riadiť euro a dohliadať na cenovú stabilitu v eurozóne. ECB spolu s národnými centrálnymi bankami členských štátov eurozóny (ktoré vytvárajú tzv. eurosystém) definuje a realizuje menovú politiku eurozóny. Nezávislosť ECB je zakotvená v zmluve. ECB sídli vo Frankfurte v Nemecku.

Európsky systém centrálnych bánk (ESCB)

ESCB pozostáva z Európskej centrálnej banky a centrálnych bánk všetkých členských štátov EÚ – bez ohľadu na to, či patria alebo nepatria do eurozóny. Generálnu radu ESCB tvoria prezident a viceprezident ECB a guvernéri centrálnych bánk 27 členských štátov. (pozri aj eurosystém)

Eurostat

Eurostat je štatistickým úradom Európskej únie. Poskytuje štatistiky na európskej úrovni, ktoré umožňujú porovnanie medzi členskými štátmi a regiónmi vo viacerých odvetviach. Eurostat podporuje harmonizáciu štatistických metód vo všetkých členských štátoch Európskej únie, kandidátskych krajinách a krajinách EZVO. Má sídlo v Luxemburgu.

Eurosystém

Eurosystém je užšia skupina v rámci Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). Tvorí ho Európska centrálna banka spolu s centrálnymi bankami krajín eurozóny. Eurosystém riadi menovú politiku eurozóny.

Fiškálna politika

Fiškálna politika má za cieľ usmerňovať štátne príjmy a výdavky. Jej dvoma hlavnými zložkami sú preto výdavky a zdaňovanie, ktoré je hlavným zdrojom príjmov. Fiškálna politika môže ovplyvňovať dopyt a úroveň hospodárskych činností, rozdeľovanie príjmov a spôsob, akým vláda prerozdeľuje zdroje.

Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP)

Index spotrebiteľských cien je hospodársky ukazovateľ určený na meranie zmien v cenách, ktoré domácnosti platia za tovary a služby. V EÚ existuje harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP). Každý mesiac používajú národné štatistické úrady „harmonizované“ metódy na zaznamenávanie spotrebiteľských cien pre širokú škálu tovarov a služieb, ktoré predstavujú výdavky domácností jednotlivých krajín na konečnú spotrebu. Eurostat používa údaje národných štatistických úradov na zozbieranie HICP pre eurozónu a pre EÚ ako celok. Harmonizovaná metóda umožňuje vzájomné porovnávanie údajov medzi jednotlivými členskými štátmi.

HICP zohráva dôležitú úlohu pri riadení menovej politiky ako hlavné kritérium používané Európskou centrálnou bankou (ECB) na posúdenie cenovej stability v eurozóne.

Hospodárska a menová únia (HMÚ)

Hospodárska a menová únia (HMÚ) predstavuje dôležitý krok v hospodárskej integrácii v EÚ. Má štyri hlavné zložky: koordinácia hospodárskej politiky, koordinácia fiškálnej politiky, vytvorenie Európskej centrálnej banky a zavedenie jednotnej meny. Bola vytvorená 1. januára 1999. Všetky členské štáty sú účastníkmi HMÚ, hoci ešte nie všetky zaviedli euro.

Hrubý domáci produkt (HDP)

HDP je meradlom hospodárskeho bohatstva. Je to suma hodnoty všetkých tovarov a služieb, ktoré krajina vyprodukuje za jeden rok. Zmeny v HDP sú indikáciou hospodárskej výkonnosti: hospodársky rast sa definuje ako zvýšenie HDP z jedného roka na druhý.

Hyperinflácia

Hyperinflácia je názov pre veľmi vysokú mieru inflácie, ktorú je zložité ovládať. Pri normálnej inflácii spôsobuje nadmerný rast cien pokles dopytu, čo spôsobuje opätovný návrat k nižším cenám. Pri hyperinflácii hospodárstvo túto schopnosť znovu nastoliť rovnováhu stráca.

Inflácia cien výrobcov

Inflácia cien výrobcov meria priemernú zmenu v cenách, ktoré výrobcovia platia za svoje vstupy a účtujú za hotové výrobky. Meria sa prostredníctvom indexov cien výrobcov, ktoré poskytujú informácie o vývoji cien v priemyselných odvetviach.

Inflácia spotrebiteľských cien – Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP)

Inflácia spotrebiteľských cien je zmena priemernej ceny, ktorú domácnosti platia za tovary a služby, ako sú potraviny, poistenie auta či lístky do divadla. V EÚ sa meria prostredníctvom HICP.

Konvergenčné kritériá

Konvergenčné kritériá sú súbor hospodárskych ukazovateľov, ktoré musí hospodárstvo krajiny EÚ splniť na to, aby mohlo vstúpiť do eurozóny a prijať euro. Zahŕňajú limity týkajúce sa vládneho deficitu a dlhu, miery inflácie, úrokovej miery a menových výkyvov.

Kúpna sila

Kúpna sila je množstvo tovarov a služieb, ktoré sa dajú kúpiť za určitú sumu peňazí. Napríklad, ak spotrebiteľ dnes zaplatí 1 euro za bochník chleba a zajtra sa cena tohto bochníka zvýši na 1,10 eur, potom si za 1 euro kúpi menej chleba. Hodnota 1 eura teda poklesla a s ňou aj kúpna sila spotrebiteľa v dôsledku inflácie ceny chleba.

Likvidita

Likvidita je termín využívaný v ekonómii a podnikaní na definovanie okamžitej dostupnosti peňazí. Ak má hospodárstvo „likviditu“, potom môžu podniky a jednotlivci získať peniaze, ktoré potrebujú – za cenu, ktorú chcú zaplatiť na investičné a spotrebiteľské účely, čím sa zvyšuje hospodárska činnosť.

Menová politika

Menová politika má za cieľ regulovanie množstva peňazí dostupného v hospodárstve. Európska centrálna banka (ECB) uskutočňuje menovú politiku v eurozóne, pričom hlavným cieľom je zachovanie cenovej stability.

Miera inflácie

Inflácia je rast cien tovarov a služieb počas určitého obdobia. Mierou inflácie sa meria o koľko vzrastú alebo poklesnú tieto ceny počas daného obdobia. Miera inflácie sa zvyčajne meria za obdobie jedného roka a vyjadruje sa ako percentuálny rast alebo pokles. (pozri inflácia spotrebiteľských cien a inflácia cien výrobcov)

Pakt stability a rastu (PSR)

Pakt stability a rastu je rámec na koordinovanie fiškálnej politiky medzi členskými štátmi EÚ. Pakt zahŕňa súbor pravidiel pre fiškálne politiky v členských štátoch vrátane obmedzení vládneho deficitu a dlhu na zabezpečenie zdravých verejných financií. Pakt je dôležitou súčasťou Hospodárskej a menovej únie.

Ponuka

Pre ekonómov je „ponuka“ jednou súčasťou hospodárskych činností; druhú tvorí „dopyt“. Ponuka je množstvo tovarov a služieb, ktoré sú výrobcovia ochotní a schopní predať za určitú cenu. Ponuka a dopyt na seba vzájomne pôsobia, a tým stanovujú ceny.

Ponuka peňazí

„Ponuka peňazí“ znamená v ekonómii množstvo peňazí v obehu v hospodárstve v určitom čase. Ponuka peňazí si stanovuje svoje náklady, t. j. úrokovú mieru, ktorú musí spotrebiteľ alebo podnik zaplatiť za požičanie peňazí. Európska centrálna banka riadi ponuku peňazí prostredníctvom stanovenia úrokovej miery, za ktorú ich požičiava komerčným bankám.

Trhové hospodárstvo

V trhovom hospodárstve sa ceny tovarov a služieb voľne stanovujú na základe vzájomného pôsobenia ponuky a dopytu; na rozdiel od plánovaného hospodárstva, v ktorom ceny stanovujú vlády. Hospodárstva EÚ sa približujú trhovým hospodárstvam – kontroly cien existujú, ale nie sú bežné.

Verejný dlh

Verejný dlh je množstvo peňazí, ktoré krajina dlží svojim veriteľom. Vlády si zvyčajne požičiavajú peniaze vydávaním štátnych dlhopisov, ktoré odkupujú finančné inštitúcie. Pakt stability a rastu stanovuje obmedzenie verejného dlhu na 60 % HDP.

Vládny deficit

Vládny deficit nastane vtedy, keď výdavky štátu prekročia jeho celkové príjmy. V prípade, že sa celkové príjmy rovnajú výdavkom, hovoríme o „vyrovnanom rozpočte“. Ak príjmy prekračujú výdavky, ide o „prebytok“. Pakt stability a rastu stanovuje obmedzenia vládneho deficitu, aby bolo možné zabezpečiť zdravé a trvalo udržateľné verejné financie. Deficit prekračujúci 3 % HDP sa považuje za nadmerný a vyžaduje si nápravné opatrenia.

Volatilita

V prípade, že sú miery inflácie volatilné, znamená to, že sa postupom času veľmi rýchlo menia smerom hore a dole, a to pomerne vo vysokých hodnotách. Volatilita mier inflácie vytvára neistotu o budúcich cenách a odrádza od investovania.

Zmluva

Zmluvu o Európskej únii dohodla Európska rada v Maastrichte v roku 1991 a vstúpila do platnosti v roku 1993. Je takisto známa aj ako „Maastrichtská zmluva“. Rozhodnutie vytvoriť Hospodársku a menovú úniu (HMÚ) je zakotvené v tejto Zmluve, ktorej implementácia viedla najprv k vytvoreniu HMÚ a potom k zavedeniu eura. Maastrichtská zmluva bola pozmenená a doplnená následnými zmluvami