Navigačný riadok

Prečo sa kríza rozšírila?

Prečo sa kríza rozšírila?

Vlády viacerých krajín sa dostali do osídel problémov bankového sektora, keď ich banky v ťažkostiach začali žiadať o pomoc. Vysoké náklady na záchranu bánk vyvolali na finančných trhoch dohady, či si vlády naozaj môžu podporu bankového sektora dovoliť. Ako sa Európou začala šíriť recesia a záujem sa upriamil na zdravie verejných financií, začalo byť jasné, že mnohé krajiny eurozóny si už niekoľko rokov masívne požičiavajú, aby mohli financovať svoje rozpočty a postupne hromadia obrovské dlhy.  Pre tieto krajiny bolo jednoduché požičiavať si, pretože investori zatvárali oči pred varovnými signálmi o zlom stave hospodárstva a nevenovali dostatočnú pozornosť rizikám narastajúceho zadlženia.

Jedným z dôvodov, prečo sa niektoré krajiny stali závislé od dlhu bolo, že ich hospodárstva už dlhší čas strácali konkurencieschopnosť, pretože nedržali krok s hospodárskymi reformami v iných krajinách.

Niektoré vlády umožnili vznik realitných bublín a rozvoj ďalších nezdravých zdrojov hospodárskych nerovnováh.  Nakoniec niektoré vlády ignorovali pravidlá, ktoré boli navrhnuté tak, aby euro fungovalo, a od chvíle, keď schválili záväzok používať spoločnú menu a riadiť sa jednotnou menovou politikou, sa už viac nesnažili koordinovať svoje hospodárske politiky.

V čoraz väčšom počte krajín sa situácia točila v začarovanom kruhu. Finančná nestabilita zadusila hospodársky rast, ktorý zase znížil daňové príjmy a zvýšil verejný dlh. Vyššie zadlženie následne predražilo úvery, čo opäť prispelo k zvýšeniu finančnej nestability. Toto všetko viedlo k pochybnostiam, či sú inštitucionálne štruktúry hospodárskej a menovej únie a eura primerané časom krízy.

V dôsledku toho nebolo napokon Grécko a následne ani Írsko, Portugalsko, Španielsko a Cyprus schopné požičať si na finančných trhoch s primeranými úrokovými sadzbami. Tieto krajiny požiadali EÚ, aby zasiahla. Výsledkom jej reakcie bol mechanizmus na riešenie krízy a finančné poistky, t. j. rozsiahle pohotovostné fondy, ktoré sa majú v núdzovej situácii použiť na pomoc krajinám eurozóny s finančnými problémami.

Počas krízy sa prejavilo niekoľko nedostatkov v systéme správy hospodárskych záležitostí Európskou úniou

  • Prílišný dôraz na deficit: monitorovanie verejných financií krajín sa zameriavalo na ročný rozpočtový deficit a nedostatočne sledovalo úroveň verejného dlhu. Aj niekoľko krajín, ktoré dodržiavali pravidlá EÚ a mali nízky ročný deficit alebo dokonca prebytok, sa napriek tomu počas celosvetovej finančnej krízy dostalo do finančných ťažkostí, a to z dôvodu vysokej úrovne dlhu. Preto bolo potrebné prísnejšie monitorovanie tohto ukazovateľa.
  • Nedostatočný dohľad nad konkurencieschopnosťou a makroekonomickými nerovnováhami: v rámci dohľadu nad ekonomikami EÚ sa nevenovala dostatočná pozornosť neudržateľnému vývoju konkurencieschopnosti a rastu úverov vedúcemu k hromadeniu dlhu v súkromnom sektore, oslabeniu finančných inštitúcií a nadhodnoteniu trhov s nehnuteľnosťami.
  • Nedostatočné presadzovanie práv: v prípade krajín eurozóny, ktoré nedodržiavali pravidlá, bolo presadzovanie právnych predpisov nedostatočné; bol potrebný stabilnejší a dôveryhodnejší mechanizmus sankcií.
  • Pomalé rozhodovanie: z dôvodu inštitucionálnych slabých stránok sa ťažké rozhodnutia týkajúce sa znepokojujúceho makroekonomického vývoja príliš často odkladali. To takisto znamenalo, že sa nedostatočne zohľadňovala hospodárska situácia z pohľadu eurozóny ako celku.
  • Núdzové financovanie: keď udrela kríza, neexistoval mechanizmus poskytovania finančnej podpory krajinám eurozóny, ktoré sa zrazu ocitli vo finančných problémoch. Finančná podpora bola potrebná nielen na riešenie špecifických problémov jednotlivých krajín, ale aj na zabezpečenie ochranného valu (firewall) s cieľom zabrániť problémom rozširujúcim sa na ostatné krajiny, ktoré boli ohrozené.

V dôsledku toho nebolo napokon Grécko a následne ani Írsko, Portugalsko, Španielsko  a Cyprus schopné vypožičať si na finančných trhoch s primeranými úrokovými sadzbami. Od EÚ sa žiadalo za­kročiť, v dôsledku čoho vznikol mechanizmus na riešenie krízy a finančné poistky t. j. rozsiahle pohotovostné fondy, ktoré sa majú v núdzovej situácii použiť na pomoc krajinám eurozóny s finančnými problémami.

 

Ďalšie nástroje

  • Verzia na tlač 
  • Zmenšiť písmo 
  • Zväčšiť písmo