Navigačný riadok

Reakcia na krízu štátneho dlhu

Responding to the debt crisis

Na konci roku 2009 niektoré krajiny eurozóny začali mať problémy s financovaním svojich dlhov. Neistota na trhu viedla k tomu, že náklady na štátne pôžičky prudko vzrástli a v niektorých prípadoch dosiahli neúnosnú výšku. V tom čase krajiny EÚ rýchlo zareagovali zavedením tzv. dočasného eurovalu – opatrení na posilnenie dôvery s cieľom pomôcť financovať dlhy tých krajín, ktoré museli riešiť dočasné problémy pri požičiavaní si na finančných trhoch.

Zároveň sa EÚ pustila do riešenia hlavných príčin zdrojov nestability. Uplatnil sa dvojúrovňový prístup. Zaviedli sa dočasné mechanizmy pomoci na zmiernenie bezprostrednej krízy a dlhodobé opatrenia, ktorých cieľom bolo vytvoriť trvalé nástroje podpory a pomôcť zabrániť opätovnému výskytu budúcich kríz.

Okamžitá reakcia

Veľmi rýchlo sa zaviedli nástroje financovania pre krajiny eurozóny, ktoré sa ocitli vo vážnych finančných ťažkostiach. Keď Grécko stratilo prístup k dostupným zdrojom financovania, EÚ vo veľmi krátkom čase s pomocou Európskej komisie dala dokopy bilaterálne úvery od európskych vlád. Následne zriadila dva dočasné fondy, Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM) a Európsky nástroj finančnej stability (ENFS) s celkovou úverovou kapacitou 500 miliárd EUR. Vytvorenie týchto nástrojov je dôkazom ochoty eurozóny a krajín EÚ prejaviť solidaritu.

Keďže tieto dve finančné poistky boli vytvorené ako dočasné opatrenia, krajiny eurozóny vytvorili na jeseň 2012 nový nástroj – Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS). EMS je základným kameňom trvalého
eurovalu a tvorí neoddeliteľnú súčasť komplexnej stratégie EÚ na zabezpečenie finančnej stability v eurozóne. Jeho úverová kapacita je v súčasnosti stanovená na 500 miliárd EUR a podmienená finančná pomoc bude dostupná pre tie krajiny, ktoré ratifikovali zmluvu o stabilite, koordinácii a správe. EMS tak dopĺňa posilnený dohľad tým, že umožňuje poskytnutie podmienenej finančnej pomoci tým krajinám eurozóny, ktoré ju potrebujú.

Tieto nástroje nielenže vyriešili aktuálne ťažkosti niektorých krajín so splácaním dlhov, ale prispeli aj k posilneniu dôvery finančných trhov a pomohli zabezpečiť finančnú stabilitu eurozóny ako celku.

Pomoc môžu čerpať aj krajiny mimo eurozóny, ktoré čelia vážnym ťažkostiam alebo problémom pri získavaní finančných prostriedkov z medzinárodných trhov. Krajiny, ktoré využijú európsky fond pomoci pre platobnú bilanciu vo výške 50 miliárd EUR sa musia takisto zaviazať k vykonaniu reforiem potrebných na odstránenie ich hospodárskych problémov.

Reakcia s dlhodobým účinkom

EÚ zaviedla nové, prísnejšie pravidlá, aby mala prísnejšiu kontrolu nad verejným dlhom a schodkami, a krajiny neplytvali nad svoje možnosti. Bola podpísaná nová fiškálna dohoda, ktorá má ďalej posilniť dôveru a znížiť ročné štrukturálne deficit na 0,5 % HDP. Táto kríza jasne ukazuje, že ekonomika na dlh nie je udržateľná. Európska komisia teraz zabezpečí , aby platili obmedzenia  dlhov a deficitov a aby národné rozpočty neohrozovali iné európske ekonomiky.

Zdravé verejné financie umožnia vyťažiť čo najviac z členstva v eurozóne

Euro prináša mnoho výhod, ale len vtedy, ak hospodárske politiky zúčastnených krajín sú zdravé. To je dôvod, prečo je členstvo v eurozóne od začiatku podmienené povinnosťou nevytvárať vysoké a nadmerné rozpočtové deficit a udržať verejný dlh na udržateľnej úrovni. Tento záväzok zdravej fiškálnej politiky je sledovaný prostredníctvom rámca známeho ako Pakt stability a rastu.

Tento pakt bol v dôsledku hospodárskej krízy výrazne posilnený. Návrhy rozpočtov jednotlivých štátov teraz skúma Komisia a ostatné štáty eurozóny. Zaviedli sa prísne kontrolné mechanizmy, ktorými sa overuje, či krajiny skutočne plnia rozpočtové ciele, ktoré sa všetky krajiny eurozóny zaviazali dosiahnuť. V prípade potreby je možné uložiť sankcie.

Zabezpečenie konkurencieschopnosti a podpora rastu

Pre prosperujúcu ekonomiku eurozóny sú dôležité nielen zdravé verejné financie. Kríza taktiež odhalila potrebu nového prístupu k regulácii finančných služieb a podrobného monitorovania vývoja na finančnom trhu. Zaviedli sa aj nové kontrolné nástroje, ktoré majú zaistiť, aby sa v krajinách eurozóny prijímali hospodárske politiky zabezpečujúce konkurencieschopnosť, podporu rastu, ako aj vytváranie pracovných miest. Prevencia je lepšia než liečba, a preto cieľom týchto nových nástrojov dohľadu je takisto zabrániť vzniku nebezpečných „bublín“ na trhu s nehnuteľnosťami.

…v makroekonomickej oblasti

Okrem posilnenia fiškálnych pravidiel zaviedla EÚ nový rámec pre dohľad a včasné odstránenie makroekonomických nerovnováh. Jeho cieľom je riešiť riskantný vývoj, napríklad bubliny na trhu aktív a oslabenie konkurencieschopnosti predtým, než sa stane hrozbou pre stabilitu krajiny EÚ, eurozóny alebo EÚ ako celku.

Komisia preto pravidelne monitoruje možné makroekonomické nerovnováhy (napr. v oblasti nákladov práce, cien domov alebo nezamestnanosti). Členské štáty EÚ, ktoré vykazujú potenciálne znepokojivé trendy, sa podrobujú hĺbkovej analýze. Ak sa zistí prítomnosť nerovnováhy, príslušná krajina bude vyzvaná, aby prijala opatrenie, ktorým predíde zhoršeniu situácie. Ak sa nerovnováha považuje za neúnosnú, príslušná krajina musí prijať opatrenie na nápravu situácie. V prípade krajín eurozóny je presadzovanie pravidiel podložené sankčným mechanizmom.

… v oblasti rastu
Európa 2020 je stratégia rastu EÚ pre túto dekádu s cieľom dosiahnuť , aby sa stala inteligent nou, udr žateľnou a inkluzívnou ekonomikou. Tieto tri vzájomne sa posilňujúce priority b y m ali k rajinám E Ú p omôcť d osiahnuť v ysoké úrovne zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti.

Na meranie pokroku v súvislosti s týmito cieľmi stanovila EÚ päť ambicióznych cieľov týkajúcich sa nezamestnanosti, inovácie, vzdelania, sociálneho začlenenia a klímy/energie, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020. V každej z uvedených oblastí každá krajina prijala vlastné vnútroštátne ciele. Stratégiu podporujú opatrenia na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, ako aj štrukturálne fondy.

...v oblasti hospodárskych reforiem

Európsky semester je ročný cyklus koordinácie politiky na úrovni EÚ (prvý polrok), v rámci ktorého majú členské štáty EÚ možnosť vzájomne preskúmať hospodársku a daňovú politiku ešte pred ich realizáciou. Na konci cyklu EÚ každému štátu posiela osobitné reformné odporúčania. Vykonávanie sa monitoruje počas celého roka. Krajiny eurozóny musia navyše do 15. októbra zverejniť svoj návrh rozpočtu na nasledujúci rok, aby Komisia mohla posúdiť ich rozpočet s ohľadom na dohodnuté požiadavky.

Ďalšie nástroje

  • Verzia na tlač 
  • Zmenšiť písmo 
  • Zväčšiť písmo