Navigačný riadok

Najčastejšie otázky

Najčastejšie otázky

Aké výhody prinieslo euro?

Výhody eura sú jasné. Jeho zavedenie viedlo k zvýšeniu obchodu, investícií, cenovej stabilite a dlhodobej tvorbe pracovných miest. Vďaka euru sa zjednodušilo a zlacnilo cestovanie a podnikateľom sa otvorili nové príležitosti.

Pôvodný koncept hospodárskej a menovej únie odhalil zraniteľnosť eurozóny v čase globálnej finančnej krízy, ale zlepšenia dosiahnuté od roku 2010 rozhodným spôsobom reagujú na tieto nedostatky a poskytujú pevný rámec pre udržateľný rast a tvorbu pracovných miest a pre udržanie zdravých verejných financií.

Ako sa môžu krajiny, ktoré používajú euro, prispôsobiť hospodárskym otrasom, ak nemôžu devalvovať svoju menu?

Hospodárstva musia byť dostatočne flexibilné, aby si udržali konkurencieschopnosť a držali krok s meniacim sa svetovým hospodárstvom. To platí najmä – nie však výlučne – pre krajiny so spoločnou menou.

Zmeny výmenného kurzu sú jedným z nástrojov, ktorý môže krajinám pomôcť prispôsobiť sa. Devalvácia však nie je zázračným liekom. Navyše, keď iné krajiny devalvujú svoje meny, nie je to pre nikoho výhodné. V niektorých prípadoch môžu zmeny výmenného kurzu priniesť krátkodobú úľavu, devalvácia však nie je prostriedkom na dlhodobú liečbu skrytých hospodárskych neduhov a posilnenie hospodárskych základov krajiny.

Krajiny majú k dispozícii iné politiky na prispôsobenie sa hospodárskym otrasom a podporu konkurencieschopnosti, a tie sú obzvlášť dôležité v eurozóne. Zavedenie zdravých fiškálnych politík je dobrým začiatkom, keďže vládam poskytnú v rozpočtoch priestor na zmiernenie výkyvov hospodárskej činnosti. V strednodobom horizonte je možné dosiahnuť konkurencieschopnosť a flexibilitu prostredníctvom zdravých štrukturálnych politík v oblastiach, ako sú pracovné trhy, podnikateľské prostredie, školstvo a efektívna verejná správa.

Teraz máme k dispozícii účinný nástroj vo forme postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, ktorého úlohou je identifikovať a v prípade potreby napraviť nerovnováhy, ktoré ovplyvňujú viac ako jednu krajinu v EÚ a najmä v eurozóne. Tento nástroj predstavuje významný posun od situácie pred krízou.

Podarilo sa dosiahnuť konkrétne výsledky a úspechy týkajúce sa európskeho semestra, nového prístupu k správe hospodárskych záležitostí EÚ?

Európsky semester zaznamenal v uplynulých rokoch úspech a priniesol celý rad konkrétnych výsledkov vo viacerých krajinách a oblastiach politiky.
Mnohé členské štáty úspešne pristúpili k zlepšeniu stavu verejných financií v súlade s politickými odporúčaniami, ktoré dostali v rámci európskeho semestra. Bulharsko, Lotyšsko a Estónsko dosiahli stanovené ciele deficitu rozpočtov. Nemecko dosiahlo prebytok, ktorý mu dáva väčší priestor na manévrovanie v oblasti hospodárskej politiky.

Takisto došlo k výraznému posilneniu fiškálnych rámcov (najmä s cieľom zabezpečiť fiškálny súlad medzi vnútroštátnymi rozpočtovými cieľmi a fiškálnou politikou na regionálnej úrovni) napríklad v Bulharsku. V mnohých členských štátoch sa zároveň riešili štrukturálne výzvy pre verejné financie vyplývajúce zo starnutia obyvateľstva, a to najmä prostredníctvom zabezpečenia strednodobej až dlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkových systémov a v niektorých členských štátoch, napríklad v Nemecku, zdravotnej a dlhodobej starostlivosti.
Pokiaľ ide o finančný sektor, niekoľko členských štátov (Belgicko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Lotyšsko, Maďarsko, Portugalsko, Rumunsko a Spojené kráľovstvo) posilnilo svoje rámce dohľadu a regulácie a/alebo prijalo ďalšie opatrenia na zabezpečenie stability bankového sektora.

Medzi reformy v oblasti konkurencieschopnosti a rastu patrí v mnohých členských štátoch posilnenie základného a stredoškolského vzdelávania, ktorým sa sleduje transformácia smerom k spoločnosti založenej na vedomostiach. Vzájomné prepojenie a rozmanitosť dodávok energie, najmä prostredníctvom trvalo udržateľných zdrojov energie, sa v niektorých členských štátoch zlepšuje, zatiaľ čo iné členské štáty sa zaoberali otázkami hospodárskej súťaže, ako aj posilnením svojej medzinárodnej konkurencieschopnosti. V niektorých členských štátoch sa zmiernilo regulačné zaťaženie.

S cieľom zlepšiť fungovanie pracovných trhov v súlade s odporúčaniami pristúpili mnohé členské štáty k posilneniu aktívnych politík trhu práce. Rovnako sa podporili možnosti a stimuly pre starších pracovníkov, aby zostali na trhu práce.
Z týchto príkladov je zrejmé, že európsky semester prináša výsledky, ale efektivita procesu v rozhodujúcej miere závisí od aktívnej spolupráce vlád.

Aký je vzťah medzi rozhodovacím procesom na úrovni EÚ/členských štátov a zodpovednosťou v rámci hospodárskej a menovej únie?

Jasnosť a transparentnosť je veľmi dôležitá z hľadiska toho, ktorá úroveň (európska alebo vnútroštátna) je zodpovedná za rozhodnutie. Povinnosť zodpovedať sa v rámci HMÚ by mala byť na rovnakej úrovni ako zodpovednosť za prijatie rozhodnutia.

Komisia vo svojej koncepcii HMÚ uvádza, že kedykoľvek dôjde k prenosu nových zodpovedností z jednej úrovne na druhú, musí sa zabezpečiť povinnosť zodpovedať sa na danej úrovni.

Aký vplyv majú zmeny, ktoré EÚ zaviedla v nových pravidlách správy hospodárskych záležitostí, na suverenitu národných parlamentov a členských štátov?

Členské štáty EÚ, ale najmä krajiny eurozóny, odsúhlasili spoločný rámec pre zdravú fiškálnu a hospodársku politiku vrátane určitých maximálnych limitov týkajúcich sa bezpečnej úrovne rozpočtových schodkov a dlhov. Tieto opatrenia sú reakciou na hospodársku krízu, ktorej bolestivý priebeh ukázal, že nefungujúce politiky nespôsobujú veľké škody len pre rast a zamestnanosť dotknutej krajiny, ale ich vplyv zasahuje aj iné krajiny eurozóny.

Existuje spoločne dohodnutý rámec, za hospodársku a fiškálnu politiku však nie je zodpovedný Bruselu. Naopak, zodpovednosť nesú vnútroštátne vlády zodpovedajúce sa svojim národným parlamentom, ktoré rozhodujú o tom, koľko peňazí je potrebné vyzbierať na daniach a do ktorých oblastí nasmerovať verejné výdavky.

Zmeny zabezpečujú, že národné parlamenty sú lepšie informované o vhodnosti návrhov rozpočtov bez toho, aby to ovplyvnilo ich úlohu. Parlamenty budú priebežne získavať informácie o všetkých fázach nového postupu monitorovania rozpočtov a o hodnoteniach vykonaných na základe nových právnych predpisov.

Členské štáty sa preto nemusia obávať, že by im niekto siahal na ich suverenitu. Neexistujú žiadne dodatočné pravidlá a žiadny prenos zodpovednosti, pokiaľ ide o schválenie rozpočtov. Nová úloha Komisie sa zakladá na informovaní a monitorovaní. Národné parlamenty tak získavajú dodatočné informácie, ktoré môžu využiť pri svojich diskusiách o rozpočte.

Zabúda EÚ vo svojich radách krajinám, ktoré zasiahla kríza, na rast?

Nie. Okrem odporúčania, aby vlády ozdravili svoje financie, EÚ žiada krajiny, aby vykonali hospodárske reformy, ktoré zvýšia hospodársky rast a konkurencieschopnosť. Krajiny v stave hospodárskej krízy často potrebujú ozdraviť svoje bankové systémy, aby si podniky a domácnosti mohli brať úvery na účely investovania.

S cieľom zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu môžu mnohé krajiny zlepšiť spôsob, akým riadia svoj rozpočet a vyberajú dane.

Nezabudnite, že: tieto krajiny takisto čerpajú finančnú pomoc.

EÚ má spoločnú stratégiu na tvorbu pracovných miest a udržateľný rast – Európa 2020

Takisto značne zvýšila úverovú kapacitu Európskej investičnej banky, ktorá je rozvojovou bankou Únie.

Prečo Komisia zdôrazňuje význam fiškálnej konsolidácie, hoci môže mať negatívny dosah na rast?

Našou prioritou číslo jedna je vrátiť do Európy udržateľný rast a vytvárať pracovné miesta pre našich občanov. To znamená zníženie verejného dlhu, ktorý je v EÚ a eurozóne stále príliš vysoký.

Včasná a rýchla reakcia na problémy s deficitmi sa vyplatila. Rast je čoraz zreteľnejší a umožňuje nám spomaliť tempo fiškálnej konsolidácie. Dôraz sa v súčasnosti presunul na dosiahnutie správnej rovnováhy medzi výdavkami a zdanením. Je dôležité, aby sme sa uistili, že nevyhnutné zvyšovanie príjmov ide ruka v ruke s podporou rastu, t. j. aby sme odstránili zbytočné výnimky a postupne prešli od daní z príjmov na spotrebné dane, dane zo znečistenia a majetku.

Na obnovenie dôvery a zvýšenie konkurencieschopnosti našich hospodárstiev je nevyhnutná dôveryhodná stratégia zameraná na zníženie vysokých dlhov.

Nejde však len o verejný dlh: Výsledky správy o mechanizme varovania ukázali, že sa musíme zamerať aj na zníženie vysokých súkromných dlhov, kde je pokrok len veľmi pomalý.

Rozpočet EÚ vo výške 1 bilióna EUR predstavuje rastový fond a môže členským štátom pomôcť zachovať kľúčové investície aj pri znižovaní verejných výdavkov.

Prejavuje Európa solidaritu s členskými štátmi v núdzi?

Áno, počas uplynulých rokov vlády krajín EÚ vyčlenili 700 mld. EUR vo fondoch na pomoc krajinám, ktoré kríza postihla najviac. Grécko, Írsko, Portugalsko, Španielsko a Cyprus doteraz využili 356 mld. EUR tejto pomoci.

Európa takisto plánuje do budúcnosti. Komisia v rámci svojej „Koncepcie pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu“ načrtla niekoľko návrhov na zvýšenie solidarity medzi členskými štátmi eurozóny, ako sú napríklad spoločne vydávané dlhopisy, spoločný fond na splácanie dlhu a obmedzený spoločný rozpočet. Prečítajte si tlačovú správu a Memo.

Vyžaduje sa od krajín v núdzi, aby využili programy finančnej pomoci EÚ?

Nie, krajinám, ktoré čelia finančným ťažkostiam, sa neukladá povinnosť využiť programy makroekonomických úprav. Tieto krajiny žiadajú o pomoc a spolupracujú s Európskou komisiou, ECB a MMF (tzv. trojkou) s cieľom určiť, aké hospodárske problémy je potrebné riešiť. Vlády navrhnú reformy na ich riešenie a trojka posúdi ich potenciálnu účinnosť. Následne po schválení účinných politík sa vlády členských štátov so súhlasom národných parlamentov, ak je to potrebné, zaviažu k vykonaniu reforiem a získajú finančnú pomoc.

Platia daňoví poplatníci niektorých krajín, aby napravili chyby v iných krajinách?

Finančná pomoc pre členské štáty eurozóny v núdzi nie je darom, ale pôžičkou, ktorú je potrebné splatiť aj s úrokmi. Daňoví poplatníci iných členských štátov prejavujú solidaritu, ale neplatia za chyby vlád iných krajín.

Okrem toho, pôžičky sa poskytujú za prísnych podmienok a vyžadujú zavedenie účinných politických programov. Tie sú navrhnuté tak, aby sa zaistilo, že krajiny, ktorým sa poskytuje pomoc, podniknú kroky potrebné na stabilizáciu svojej finančnej situácie a ozdravenie svojich hospodárstiev. Ide o solidaritu výmenou za spoľahlivosť. Tento prístup je v záujme nás všetkých.

Používanie spoločnej meny viedlo k posilneniu finančných vzťahov medzi členskými štátmi eurozóny. Finančná kríza názorne ukázala, že finančné problémy jedného členského štátu môžu mať vážne dôsledky na iné členské štáty, či dokonca na celú eurozónu. Ak pomáhame stabilizovať finančnú situáciu jedného členského štátu, stabilizujeme tým aj financie iných krajín eurozóny.

Finančná pomoc sa poskytuje ako krajné riešenie, aby sa zabránilo prípadnému rozšíreniu nestability do ďalších krajín a aby sa zaistila finančná stabilita v eurozóne ako celku.

Ak sa krajiny môžu spoľahnúť na to, že im druhí pomôžu prekonať problémy, nezvyšuje sa tým riziko, že budú konať nezodpovedne (problém „morálneho hazardu“)?

Riziko morálneho hazardu je limitované tým, že na poskytnutie pomoci sa uplatňujú prísne podmienky.

Po prvé, členský štát, ktorý požiada o finančnú pomoc, dostane pôžičku, nie grant. Túto pôžičku musí splatiť aj s úrokmi. Úroková sadzba je nastavená tak, aby poskytla účinnú úľavu a zároveň motivovala dlžníka vrátiť sa čo najskôr k financovaniu z trhových zdrojov.

Po druhé, členský štát žiadajúci o pomoc musí ešte predtým, ako pôžičku dostane, súhlasiť s tým, že zrealizuje účinné reformy, ktoré obnovia stabilitu jeho finančnej situácie a ozdravia jeho hospodárstvo.

Po tretie, záväzok zrealizovať tieto reformy veritelia dôkladne sledujú. Pôžičky sa vyplácajú v tranžiach, čo znamená, že finančnú pomoc je možné pozastaviť alebo ukončiť, ak príjemca svoje záväzky nedodrží.

Niektorí ľudia tvrdia, že existencia fondov finančnej pomoci môže lákať ostatné krajiny, aby požiadali o pomoc, ak je príliš jednoduché ju získať. Vlády jednotlivých štátov však zvyčajne nemajú rady, ak sa im do tvorby politík miešajú odborníci zvonku. Preto obvykle vnímajú pomoc iných štátov ako krajné riešenie, čo limituje riziko morálneho hazardu.

Čo sa urobilo na zlepšenie fungovania Európskej hospodárskej a menovej únie?

Krajiny eurozóny prijali od roku 2010 niekoľko opatrení s cieľom posilniť koordináciu rozpočtových a hospodárskych politík.

Posilnili sa fiškálne pravidlá eurozóny. Väčší dôraz sa v súčasnosti kladie na preventívne opatrenia, ako je udržiavanie výdavkov pod kontrolou a priebežné monitorovanie rozpočtových politík vlád nezávislými vnútroštátnymi orgánmi.

Zároveň sa zaviedli nové pravidlá na identifikáciu a úpravu makroekonomických nerovnováh, ako sú realitné bubliny alebo pretrvávajúce poklesy konkurencieschopnosti, ktoré môžu destabilizovať hospodárstvo a mať dominový efekt na zvyšok eurozóny.

Finančná kríza poukázala na potrebu lepšej regulácie bankového sektora a prísnejšieho dohľadu nad ním. To je dôvod, prečo Komisia od roku 2010 navrhla takmer 30 súborov pravidiel, ktorých cieľom je zaistiť, že všetky finančné inštitúcie, produkty a trhy podliehajú náležitej regulácii a dohľadu.

Kríza pridala rozmer navyše. Upriamila pozornosť na potenciálny začarovaný kruh medzi bankami a štátmi, čo je dôvod, prečo sme prijali rozhodujúce kroky na vytvorenie skutočnej „bankovej únie“.

Nakoniec sa vytvoril silný finančný bezpečnostný mechanizmus – Európsky mechanizmus pre stabilitu, ktorého úlohou je poskytovať núdzovú finančnú pomoc členským štátom v ťažkostiach. Dotknuté členské štáty na druhej strane súhlasili s vykonávaním reforiem zameraných na podporu trvalého hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest.

Urobilo sa dosť na vyriešenie nedostatkov v pravidlách eurozóny?

EÚ už prijala rozhodné kroky, aby z eurozóny urobila silnejšiu a dôveryhodnejšiu menovú úniu, stále však existuje priestor na zlepšenie. Európska Komisia predstavila niekoľko návrhov vo svojej „Koncepcii pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu“ (zverejnená v novembri 2012). V koncepcii sa stanovujú dodatočné kroky, ktoré sa majú vykonať v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Prečítajte si tlačovú správu a Memo.

Momentálne je najvyššou prioritou dokončenie bankovej únie, a tým zabezpečenie riadneho dohľadu a riešenie krízovej situácie bánk na základe spoločných pravidiel, aby sa už nezopakovali chyby z minulosti. Je to dôležitý krok smerom k zaisteniu dôvery v bankový systém a poskytnutiu prístupu domácností a MSP k úverom za rozumnú cenu.

Je nevyhnutné, aby sa všetky krajiny, ktoré používajú euro, riadili jednou hospodárskou politikou?

Nie. Podstatné je, že máme k dispozícii mechanizmy, ktoré zabezpečia, že vnútroštátne hospodárske a fiškálne politiky zohľadnia svoj vplyv na ostatné krajiny, ktoré používajú tú istú menu. To je účelom našej posilnenej správy hospodárskych záležitostí.

Pre budúcnosť eura je nevyhnutná hlbšia integrácia v eurozóne, ktorú však chceme dosiahnuť prostredníctvom zavedených demokratických postupov a inštitúcií Európskej únie. Len tak sa dosiahne čo najväčšia inkluzívnosť procesu pre všetky krajiny EÚ vrátane tých, ktoré nepoužívajú euro.

Aké boli nedostatky pôvodných pravidiel eurozóny?

Súčasťou eurozóny pri jej vzniku v roku 1999 bola úplná menová únia s úrokovými sadzbami, ktoré pre celý blok určovala Európska centrálna banka. Chýbala však rozsiahla hospodárska únia, pretože za hospodárske a fiškálne politiky boli zodpovedné vlády jednotlivých štátov a koordinácia bola veľmi obmedzená. Kríza odhalila, že tento systém mal niekoľko nedostatkov.

Aj keď sa predpokladalo, že politiky sa po istom čase zosúladia, v praxi niektoré vnútroštátne politiky prispeli k vytvoreniu makroekonomických nerovnováh. Okrem toho pravidlá, ktoré sa zaviedli s cieľom zabezpečiť zdravé rozpočtové politiky, boli príliš slabé a často sa porušovali.

Finančný dohľad takisto ostal v rukách jednotlivých krajín napriek tomu, že finančný sektor získaval čoraz európskejší charakter, keďže niektoré banky prevzali alebo začali vykonávať rozsiahle operácie v iných krajinách.

Keď kríza odhalila tieto nedostatky, investori spochybnili koncepciu tohto systému. EÚ odvtedy prijala rozhodné opatrenia s cieľom posilniť základy eura a vyriešiť uvedené problémy.

Nedali sa nedostatky pôvodného systému eurozóny predpokladať?

Vo všetkých správach na tému jednotnej meny (ako je Wernerovapdf alebo Delorsova správapdf) sa poukazovalo na potrebu posilnenej hospodárskej koordinácie a vytvorenia pravidiel týkajúcich sa národných rozpočtov. Tieto otázky boli od začiatku súčasťou návrhu hospodárskej a menovej únie. Európske vlády však neboli ochotné plne niesť zodpovednosť za rozhodnutia v oblasti hospodárskej politiky, čo by malo za následok postupné budovanie hospodárskej únie. Okrem toho nie všetky členské štáty dodržiavali pravidlá týkajúce sa rozpočtov.

Je pravda, že euro prinieslo výhody len niektorým krajinám a iným uškodilo?

Nedávny hospodársky úspech niektorých krajín súvisí s ich prijatím eura. Najúspešnejšími krajinami sú však tie, ktoré realizovali nevyhnutné reformy, ktoré im umožnili prispôsobiť sa zmenám vo svetovom hospodárstve. Podobne krajiny, ktoré v uplynulých rokoch najviac trpeli, sú tie, ktoré neprijali žiadne reformy. Zmeny, ktoré krajiny v ťažkostiach musia dnes vykonať, by boli rovnaké bez ohľadu na to, či používajú euro ako svoju menu, alebo nie.

Ako by vyzerala budúcnosť eura, ak by sa vlády nedohodli na ďalších opatreniach?

Európska únia preukázala, že neexistuje žiadna pochybnosť o pevnosti záväzku k euru. Prijali sa významné opatrenia na posilnenie základov eura, aby sa zabezpečilo, že prinesie osoh všetkým svojim členom v podobe finančnej stability a vyrovnaného, trvalo udržateľného rastu a tvorby pracovných miest. Táto práca sa ešte neskončila, ale bude naďalej pokračovať v nasledujúcich rokoch. Komisia vo svojej „Koncepcii pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu“ jasne vytýčila, ktorou cestou je potrebné ísť vpred.

Ako funguje Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS)?

Účelom ESM je poskytovať podporu prostredníctvom viacerých nástrojov finančnej pomoci členským štátom eurozóny, ktoré majú alebo ktorým hrozia vážne finančné problémy. EMS môže získať finančné prostriedky na trhu. K hlavým nástrojom EMS patrí:

  • poskytovať úvery členským štátom, ktoré sú vystavené finančným ťažkostiam,
  • nakupovať dlhopisy členského štátu zapojeného do EMS na primárnych a sekundárnych dlhopisových trhoch,
  • poskytovať preventívnu finančnú pomoc v podobe úverových liniek,
  • financovať rekapitalizáciu finančných inštitúcií prostredníctvom úverov poskytovaným vládam takýchto členských štátov.

Každá finančná pomoc členským štátom je založená na vhodných podmienkach. EMS bude používať vhodnú stratégiu financovania, aby sa zabezpečil prístup k rozsiahlym zdrojom financovania a aby mohol členským štátom poskytovať balíky finančnej pomoci za akýchkoľvek trhových podmienok.

Kto riadi EMS? Ako sa prijímajú rozhodnutia?

EMS má Radu guvernérov zloženú z ministrov financií členských štátov eurozóny (ako hlasujúcich členov), zatiaľ čo európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti a prezident ECB sa môžu zúčastniť ako pozorovatelia.

Rada prijíma najdôležitejšie rozhodnutia na základe vzájomnej dohody. Ide o rozhodnutia poskytnúť členovi EMS stabilizačnú podporu a zároveň rozhodnutia týkajúce sa výberu nástrojov a podmienok takejto podpory.

Rada guvernérov menuje výkonného riaditeľa, ktorý je zodpovedný za každodenné riadenie EMS. Výkonný riaditeľ je predsedom dozornej rady, ako aj správnej rady, ktorá mu pomáha pri výkone bežných činností EMS. Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je 5 rokov a môže byť opätovne zvolený jedenkrát.

Ďalšie nástroje

  • Verzia na tlač 
  • Zmenšiť písmo 
  • Zväčšiť písmo