Navigačný riadok

Najnovšie výsledky

Najnovšie výsledky

Odporúčania týkajúce sa hospodárskej politiky

Európska komisia 2. júna 2014 po hĺbkovom preskúmaní hospodárskych politík jednotlivých členských štátov dospela k záveru, že hospodárska situácia sa vo väčšine krajín EÚ zlepšila a viacerým štátom sa podarilo dosiahnuť značný pokrok.

Očakáva sa, že priemerný schodok verejného rozpočtu pre EÚ ako celok v tomto roku poklesne pod cieľovú úroveň 3 % HDP po prvýkrát od začiatku krízy. Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Dánsko, Slovensko a Holandsko dokážu na udržateľnej báze zachovávať svoje deficity v rámci limitov podľa predpisov EÚ a v ich prípade už nebude potrebný dodatočný hospodársky monitoring. Vďaka úspechu týchto šiestich krajín je v súčasnosti len 11 krajín s nadmernými deficitmi (v porovnaní s 24 v roku 2011).

Hospodárstva v celej EÚ sú dostávajú do rovnováhy. V Dánsku a na Malte sa už nevyskytujú hospodárske nerovnováhy a Španielsku sa podarilo vymaniť z pásma nadmernej nerovnováhy.

Vlády Španielska, Portugalska, Talianska a Francúzska navyše zaviedli ambiciózne reformy na riešenie vysokej nezamestnanosti.  

Teraz nastal čas, aby členské štáty EÚ obrátili svoju pozornosť od politík na boj s krízou na opatrenia, ktoré posilňujú ich potenciál hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Ako súčasť ročného cyklu hospodárskeho riadenia EÚ Komisia predložila viacero odporúčaní prispôsobených individuálnym potrebám každej krajiny. Tieto odporúčania sa zameriavajú na päť hlavných oblastí:

  • Nezamestnanosť, nerovnosť a chudoba. Opätovné zamestnanie väčšieho počtu ľudí a pomoc mladým ľuďom pri hľadaní práce; vlády musia naďalej reformovať svoje politiky v oblasti zamestnanosti a svoje systémy vzdelávania a sociálneho zabezpečenia. Osobitnú pozornosť si zasluhujú schémy, ktoré zaručia mladým ľuďom, ktorí si nevedia nájsť zamestnanie, možnosť absolvovať odbornú prípravu.  
  • Zdaňovanie podporujúce zamestnanosť. Mnohé krajiny by mali preskúmať svoje daňové systémy, aby presunuli zaťaženie zo zamestnancov na iné zdrojov daňových príjmov, ako sú napríklad majetok či spotrebné a environmentálne dane. Takisto je potrebné vykonať viac v boji proti daňovým podvodom a únikom.
  • Súkromné investície. Spoločnosti v krajinách ako Taliansko, Grécko, Španielsko, Litva, Slovinsko, Chorvátsko a Cyprus majú stále ťažkosti so získavaním bankových úverov. Potrebné sú politiky na hlbšiu stabilizáciu bankových systémov a na to, aby sa podnikom zjednodušila možnosť získať alternatívne formy financovania.
  • Hospodárska konkurencieschopnosť. Ak chceme zvýšiť konkurencieschopnosť hospodárstiev, musíme zliberalizovať a oživiť sektor služieb, oblasť energetickej a dopravnej infraštruktúry a výskum a vývoj.
  • Zníženie bremena zadlženia. Očakáva sa, že celková úroveň nesplatených verejných záväzkov dosiahne v tomto roku svoj vrchol, no i tak sa musí pokračovať v politikách na zníženie zaťaženia. Platí to najmä pre Belgicko, Írsko, Grécko, Španielsko, Taliansko, Portugalsko a Cyprus, kde si vlády požičali viac ako je ročná hodnota všetkých vyprodukovaných tovarov a služieb. Nevyhnutné sú aj politiky riadenia nákladov na dôchodky a zdravotníctvo, ktoré v dôsledku starnutia populácie pravdepodobne porastú.

Vlády štátov EÚ v júni prediskutujú konkrétne odporúčania, ktoré pre ne Komisia pripravila, a v júli ich formálne schvália. Potom bude na jednotlivých krajinách, aby vykonali potrebné zmeny politík takým spôsobom, aby sa prejavili vo vnútroštátnych rozpočtoch na rok 2015.

Odporúčania pre jednotlivé krajiny

Ročný prieskum rastu: správa o pokroku

Členské štáty pokročili v každej z piatich prioritných oblastí, ktoré Komisia stanovila v roku 2013. Rovnaké priority sa navrhujú aj na rok 2014, no vzhľadom na meniace sa hospodárske prostredie v EÚ i v medzinárodnom meradle sa pozornosť presúva na iné prvky.

Fiškálna konsolidácia: Došlo k výraznému pokroku a priemerný rozpočtový deficit v EÚ klesol zhruba o polovicu od svojho maxima na úrovni takmer 7 % HDP v roku 2009. Dlh je však stále vysoký, no po očakávanej kulminácii v roku 2014 (na úrovni takmer 90 % HDP) by mal začať klesať. Včasná reakcia umožnila členským štátom zvoľniť tempo konsolidácie, takže sa môžu viac sústrediť na zvyšovanie kvality verejných výdavkov a modernizáciu verejnej správy na všetkých úrovniach. Krajiny s väčším fiškálnym manévrovacím priestorom by mali stimulovať súkromné investície a spotrebu, treba sa však vyhnúť rozpočtovým škrtom v oblasti dlhodobých investícií do vzdelávania, výskumu a inovácií, energetiky a ochrany klímy. Daňové zaťaženie by sa malo presunúť z práce na spotrebu, majetok či znečisťovanie.

Obnovenie poskytovania úverov: Došlo k určitému pokroku v náprave finančného sektora a trhové tlaky sa od polovice roku 2012 výrazne oslabili. Úsilie EÚ o vytvorenie bankovej únie posilní schopnosť bánk čeliť budúcim rizikám. Z krátkodobého hľadiska však treba spraviť viac pre zníženie vysokého súkromného dlhu (napríklad zavedením či zdokonalením režimov platobnej neschopnosti právnických a fyzických osôb), prípravu bánk na nové kapitálové požiadavky a stresové testy, ako aj pre uľahčenie prístupu firiem k financovaniu.

Rast a konkurencieschopnosť: V celej Európe dochádza v dôsledku krízy k výraznej zmene rovnováhy a rast viac závisí od vývozu. Pokrok však nie je dostatočný, pokiaľ ide o otvárane trhov s tovarmi a službami hospodárskej súťaži – platí to najmä pre trh s energiou a regulované profesie. Zároveň treba modernizovať výskumné systémy.

Nezamestnanosť a vývoj v sociálnej oblasti: Členské štáty pokročili v modernizácii pracovných trhov, čo by časom malo pomôcť zapojiť do pracovného procesu viac ľudí. Teraz sa treba sústrediť na zlepšenie vzdelávania a posilnenie aktívnej podpory nezamestnaných, a to aj zlepšením verejných služieb zamestnanosti, zavedením záruk pre mladých ľudí a modernizáciou vzdelávacích systémov. Zároveň by členské štáty mali monitorovať mzdy v záujme podpory konkurencieschopnosti i domáceho dopytu a zaistiť, aby systémy sociálnej ochrany boli dostupné pre tých najzraniteľnejších.

Verejná správa: Viaceré členské štáty sa usilujú o zefektívnenie verejného sektora, a to aj zlepšovaním spolupráce medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy. Sústrediť sa treba na prechod k poskytovaniu verejných služieb online a znižovanie byrokracie.

Ročný prieskum rastu

Ďalšie nástroje

  • Verzia na tlač 
  • Zmenšiť písmo 
  • Zväčšiť písmo