Navigačný riadok

Pravidlá HMÚ

The rules of EMU

Hospodárska a menová únia Európy vychádza zo súboru pravidiel. Väčšina pravidiel sa vzťahuje na všetky členské štáty EÚ, sú však aj osobitné pravidlá, ktoré sa vzťahujú len na krajiny, ktoré používajú euro ako svoju menu.

Základné pravidlá, ktoré boli po prvýkrát schválené v roku 1992, sú vymedzené v Zmluve o fungovaní Európskej únie, ktorá sa zvykne nazývať Lisabonská zmluva:

Článok 119-3: Tieto činnosti členských štátov Únie si vyžadujú dodržiavanie nasledujúcich hlavných zásad: stabilné ceny, zdravé verejné financie a menové podmienky a trvalo udržateľnú platobnú bilanciu.

Článok 121-1: Členské štáty považujú svoje hospodárske politiky za vec spoločného záujmu a koordinujú ich.

S cieľom zabezpečiť, aby mali krajiny zdravé verejné financie sa v pravidlách taktiež uvádza, že celková výška verejného dlhu v akejkoľvek krajine nesmie byť väčšia ako 60 % HDP, a že v ktoromkoľvek roku rozpočtový deficit (suma, ktorú si vláda musí v danom roku požičať, aby vyplnila medzeru medzi príjmami a výdavkami) nesmie byť väčší ako 3 % HDP.

Tieto pravidlá sa rokmi vyvinuli v podobe dohody, ktorá sa nazýva pakt stability a rastu.

Pakt stability a rastu

Pakt stability a rastu bol prijatý v roku 1997 a reformovaný v roku 2005 a 2011 a patrí medzi postupy používané pri koordinácii vnútroštátnych rozpočtových politík. Pakt stability a rastu zabezpečuje zdravý stav verejných financií v EÚ a podporuje hospodársku a finančnú stabilitu v eurozóne. Deficity musia mať v strednodobom meradle takmer vyrovnaný alebo prebytkový stav a umožňovať tak členským štátom lepšie sa vyrovnať s cyklickými hospodárskymi výkyvmi.

  • Preventívna časť paktu: Členské štáty EÚ musia každoročne predložiť stabilizačné alebo konvergenčné programy, v ktorých preukazujú, ako plánujú dosiahnuť alebo zachovať zdravé fiškálne postavenie v strednodobom meradle s prihliadnutím na bezprostredný vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet. Tieto programy posudzujú Komisia a Rada, ktoré môžu poslať politické odporúčania a včasné varovania s cieľom predísť vzniku nadmerného deficitu alebo iného makroekonomického problému.
  • Nápravná časť paktu: Ak členský štát EÚ presiahne prahovú hodnotu deficitu alebo dlhu stanovenú v zmluve, Rada začne postup pri nadmernom deficite, ktorý bude založený na odporúčaní Komisie. Postup pri nadmernom deficite pozostáva z niekoľkých krokov vrátane stanovenia lehoty na nápravu a v prípade krajín eurozóny vrátane možných finančných sankcií. Jeho cieľom je podnietiť dotknutý členský štát, aby deficit alebo dlh napravil.

Makroekonomický dohľad

Okrem posilnenia fiškálnych pravidiel zaviedla EÚ nový rámec pre dohľad a včasné odstránenie makroekonomických nerovnováh. Jeho cieľom je riešiť riskantný vývoj, napríklad bubliny na trhu aktív a oslabenie konkurencieschopnosti predtým, než sa stane hrozbou pre stabilitu krajiny EÚ, eurozóny alebo EÚ ako celku.

Komisia preto pravidelne monitoruje možné makroekonomické nerovnováhy (napr. v oblasti nákladov práce, cien domov alebo nezamestnanosti). Členské štáty EÚ, ktoré vykazujú potenciálne znepokojivé trendy, sa podrobujú hĺbkovej analýze. Ak sa zistí prítomnosť nerovnováhy, príslušná krajina bude vyzvaná, aby prijala opatrenie, ktorým predíde zhoršeniu situácie. Ak sa nerovnováha považuje za neúnosnú, príslušná krajina musí prijať opatrenie na nápravu situácie. V prípade krajín eurozóny je presadzovanie pravidiel podložené sankčným mechanizmom.

Európsky semester

Novou hospodárskou architektúrou sa takisto zaistí, že sa záväzky krajín EÚ prijaté v Bruseli primerane dodržiavajú na vnútroštátnej úrovni alebo sa formulujú iným spôsobom, aby sa zo slov stali skutky.

Kľúčovým nástrojom systému správy hospodárskych záležitostí európskej únie je európsky semester, ktorý v roku 2013 vstúpil do svojho tretieho roka. Proces semestrazabezpečuje úzku koordináciu rozpočtových politík členských štátov.

Účelom európskeho semestra je:

  • určiť hlavné hospodárske a sociálne výzvy pre eÚ a eurozónu s ohľadom na rastúcu vzájomnú prepojenosť medzi členskými štátmi;
  • hodnotiť pokrok v politikách, včas odhaliť nové politické výzvy, ako aj usmerňovať členské štáty pomocou odporúčaní pre jednotlivé krajiny (ojK), aby vykonávali svoje politiky spôsobmi, ktoré pomôžu eÚ prispôsobiť sa a udržateľne rásť, a pritom zaisťovať pracovné miesta a dôstojnú životnú úroveň pre všetkých.

Európsky semester sa začína vtedy, keď Komisia schváli svoj ročný prieskum rastu, v ktorom sa stanovujú najdôležitejšie priority EÚ pre nadchádzajúci rok na podporu rastu a vytváranie pracovných miest. V tomto procese zohráva dôležitú úlohu Parlament prostredníctvom tzv. hospodárskeho dialógu. Parlament może v záujme posilnenia dialógu medzi inštitúciami EÚ vyzvať predsedov inštitúcií EÚ na diskusiu pri akejkoľvek konkrétnej príležitosti a kroku európskeho semestra, ako je uvedené v grafe nižšie.

The European Semesterjpeg(509 kB) Vybrať preklady k predchádzajúcemu odkazu 

Prísnejšie presadzovanie

Presadzovanie je okrem toho posilnené rozšíreným využívaním hlasovania „obrátenou kvalifikovanou väčšinou“. Znamená to, že ak Komisia predloží Rade odporúčanie alebo návrh, považujú sa za schválené, pokiaľ kvalifikovaná väčšina členských štátov nehlasuje proti ich schváleniu.

Aké kritériá treba splniť pri vstupe do eurozóny?

Ak chce krajina prijať euro, musí sa najskôr stať členom EÚ. Krajiny musia zároveň dodržiavať súbor usmernení (uvedený v ďalšom texte), ktoré sa stanovili v Maastrichtskej zmluve v roku 1992. V tejto zmluve bola formálne vytvorená samotná hospodárska a menová únia a viedla k vzniku eura. Uvedené kritériá sú známe aj pod pomenovaním maastrichtské kritériá:

  1. Rozpočtový deficit – ročný rozpočtový deficit krajiny nesmie byť väčší ako tri percentá jej HDP (veľkosť jej hospodárstva).
  2. Verejný dlh – celkový kumulovaný dlh krajiny nesmie byť väčší než 60 percent HDP (výnimky sú prípustné, ak sa usúdi, že dlh krajiny sa bude stabilne znižovať). Ak je teda HDP krajiny 100 miliárd EUR, táto krajina môže byť dlžná najviac 60 miliárd EUR.
  3. Inflácia – miera, pri ktorej sa ročne zvýšia všeobecné cenové úrovne v danej krajine, nesmie prekročiť o viac ako 1,5 percentuálneho bodu priemernú mieru troch krajín eurozóny s najlepšími výsledkami v danom čase.
  4. Úrokové sadzby – Maximálne 2 percentuálne body nad mierou troch krajín EÚ s najnižšou mierou inflácie.
  5. Výmenný kurz – výmenný kurz krajiny (cena, za ktorú možno vymeniť jednu menu za druhú, t. j. 1 euro sa rovnalo 1,07 USD, keď bolo zavedené v roku 1999) musí zachovávať určité fluktuačné rozpätie. Overí sa tak, či hospodárstvo je alebo nie je dostatočne stabilné, aby mohlo prijať euro.

Okrem splnenia maastrichtských kritérií musia členské štáty dosiahnuť konvergenciu vnútroštátnych prepisov a pravidiel, ktorými sa riadia ich národné centrálne banky. Cieľom je podporiť účinné vykonávanie hospodárskej a menovej únie, zabezpečiť rámec na vytvorenie väčšieho počtu pracovných miest a rastu a predchádzať narušeniam.

Prostredníctvom maastrichtských konvergenčných kritérií sa zabezpečuje, aby hospodárstvo členského štátu bolo dostatočne pripravené na prijatie eura. Sú referenčným kritériom na posúdenie stability, zdravého stavu a udržateľnosti verejných financií uchádzačov o vstup do eurozóny.

Maastrichtské kritériá sa uplatňujú aj po tom, ako krajina prijme euro. Cieľom každej krajiny je dodržiavať tieto usmernenia každý jeden rok po prijatí meny. Tento postup slúži na vytvorenie stability a súladu hospodárstva eurozóny.

Ďalšie nástroje

  • Verzia na tlač 
  • Zmenšiť písmo 
  • Zväčšiť písmo