Navigačný riadok

Euro vo svete

Euro nie je len jednotnou menou v eurozóne, ale drží si aj veľmi silnú medzinárodnú pozíciu. Menové jednotky sú prostriedkom na uloženie a ochranu majetku a na jeho výmenu medzi jednotlivými krajinami, organizáciami a jednotlivcami. Pri eure ako svetovej mene prebiehajú tieto operácie v celosvetovom meradle. Od jeho zavedenia v roku 1999 si pevne drží pozíciu 2. hlavnej medzinárodnej menovej jednotky hneď po americkom dolári.

V rámci eurozóny je jednotná mena euro platobným prostriedkom za tovar a služby, ktorú používajú rovnako vlády, firmy či jednotlivci. Jeho využitie zahŕňa aj úschovu a tvorbu budúceho majetku, napríklad formou sporení a investícií. Vďaka veľkosti, stabilite a sile hospodárstva eurozóny – druhého najväčšieho na svete po Spojených štátoch – je euro nesmierne príťažlivým platidlom aj v iných častiach sveta.

Verejné a súkromné sektory v tretích krajinách získavajú a používajú euro na rôzne účely vrátane obchodovania alebo tvorby devízových rezerv. Práve vďaka tomu je dnes euro druhou najdôležitejšou medzinárodnou menou po americkom dolári.

Široké využitie eura v medzinárodnom finančnom a menovom systéme len potvrdzuje jeho svetový význam:

  • Celosvetovo sa vo zvýšenej miere používa na tvorbu verejného dlhu a dlhu podnikateľského sektora. Na konci roku 2006 predstavoval podiel eura na medzinárodných dlhových trhoch približne jednu tretinu, zatiaľ čo americký dolár dosahoval 44 %.
  • Svetové banky na celom svete poskytujú významné úvery denominované v eurách.
  • Euro je druhou najčastejšie predávanou menou na svetových burzách; figuruje v takmer 40 % denných transakcií.
  • Vo významnej miere sa používa na fakturácie a platby v medzinárodnom obchode, a to nielen medzi eurozónou a tretími krajinami, ale v nižšej miere aj medzi samotnými tretími krajinami.
  • Popri americkom doláre sa euro vo veľkom využíva aj ako dôležitá devízová rezerva pre prípady menovej výpomoci. Ku koncu roku 2006 bola viac ako štvrtina svetových devíz v eurách v porovnaní s rokom 1999, kedy táto hodnota predstavovala 18 %. Rozvojové krajiny patria tie, ktoré najviac navýšili svoje rezervy v eurách z hodnoty 18 % v roku 1999 na takmer 30 % v roku 2006.
  • Mnoho krajín spravuje svoje menové jednotky ich naviazaním na euro, ktoré v takom prípade vystupuje ako kotvová alebo referenčná mena.


Medzinárodné hospodárske organizácie ako MMF a G8 čoraz viac vnímajú hospodárstvo eurozóny ako jeden celok. Môže za to štatút eura ako svetovej menovej jednotky a veľkosť a hospodárska váha eurozóny. Európska únia tak získava vo svete silnejší hlas.

Na to, aby mohla profitovať z tejto silnej pozície a efektívne prispieť k medzinárodnej finančnej stabilite, používa eurozóna na významných hospodárskych fórach čoraz častejšie jednotný hlas. Ten získava vďaka úzkej spolupráci medzi členskými štátmi eurozóny, ako aj Európskou centrálnou bankou a Európskou komisiou počas medzinárodných hospodárskych rokovaní.

Ešte väčšie prepojenie s eurom je prítomné v niektorých tretích krajinách a regiónoch. Stabilný menový systém eura je pre nich príťažlivou „kotvovou“ menovou jednotkou, najmä pre tie krajiny a regióny, ktoré majú s EÚ uzavreté špeciálne inštitucionálne dohody, napríklad preferenčné obchodné dohody. Prepojenie menovej jednotky s eurom prináša ich štátnym hospodárstvam väčšiu istotu a stabilitu.

Euro sa vo veľkej miere využíva aj v tretích krajinách a regiónoch susediacich s eurozónou, napríklad v juhovýchodnej Európe. Niektoré krajiny ako Andorra, Monako, San Maríno a Vatikán, používajú euro ako svoju oficiálnu menovú jednotku na základe osobitých menových dohôd s EÚ. Taktiež môžu vydávať vlastné euromince v rámci istých množstvových obmedzení.