Navigačný riadok

Euro vo svete

Euro nie je len jednotnou menou eurozóny – je to mena, ktorá má aj veľmi silnú medzinárodnú pozíciu. Menové jednotky sú prostriedkom na uloženie a ochranu majetku a na jeho výmenu medzi jednotlivými krajinami, organizáciami a jednotlivcami. V prípade eura ako svetovej meny prebiehajú tieto operácie v celosvetovom meradle. Od svojho zavedenia v roku 1999 si euro pevne drží pozíciu 2. hlavnej medzinárodnej menovej jednotky hneď po americkom dolári.

V rámci eurozóny je jednotná mena euro platobným prostriedkom za tovar a služby, ktorú používajú rovnako vlády, firmy či jednotlivci. Jeho využitie zahŕňa aj úschovu a tvorbu budúceho majetku, napríklad formou úspor a investícií. Vďaka veľkosti, stabilite a sile hospodárstva eurozóny – druhého najväčšieho na svete po Spojených štátoch – je euro nesmierne príťažlivým platidlom aj v iných častiach sveta. Verejné a súkromné sektory v tretích krajinách získavajú a používajú euro na rôzne účely vrátane obchodovania alebo tvorby devízových rezerv. Práve vďaka tomu je dnes euro druhou najdôležitejšou medzinárodnou menou po americkom dolári. Široké využitie eura v medzinárodnom finančnom a menovom systéme len potvrdzuje jeho svetový význam.

  • Popri americkom dolári sa euro vo veľkom využíva aj ako dôležitá devízová rezerva pre prípady peňažnej výpomoci. V roku 2015 bola viac ako pätina svetových devíz držaná v eurách.
  • Euro je druhou najčastejšie predávanou menou na svetových burzách – v globálnom meradle figuruje v takmer 33 % denných transakcií.
  • Euro sa na celom svete čoraz viac využíva pri emitovaní štátnych a podnikových dlhopisov. V roku 2015 predstavoval podiel dlhu denominovaného v eurách na svetových trhoch okolo 40 % (približne rovnako ako podiel dlhu v amerických dolároch).
  • Narastá aj význam eura ako meny používanej pri fakturáciách a platbách v medzinárodnom obchode, a to nielen medzi eurozónou a tretími krajinami, ale aj medzi samotnými tretími krajinami. Euro sa používa ako fakturačná mena v prípade viac ako 50 % celkového dovozu do eurozóny a viac ako 65 % celkového vývozu z eurozóny.
  • Mnoho krajín naviazalo svoje meny na euro, ktoré v takom prípade vystupuje ako kotvová alebo referenčná mena.

Medzinárodné hospodárske organizácie ako MMF a G7 čoraz viac vnímajú hospodárstvo eurozóny ako jeden celok. Môže za to štatút eura ako svetovej menovej jednotky a veľkosť a hospodárska váha eurozóny. Európska únia tak získava vo svete silnejší hlas.

Na to, aby mohla profitovať z tejto silnej pozície a efektívne prispieť k medzinárodnej finančnej stabilite, zaujíma eurozóna na významných hospodárskych fórach čoraz častejšie jednotný postoj. Ten sa dosahuje prostredníctvom úzkej koordinácie medzi členskými štátmi eurozóny, Európskou centrálnou bankou a Európskou komisiou počas medzinárodných hospodárskych rokovaní.

Ešte väčšie prepojenie s eurom je badateľné v niektorých tretích krajinách a regiónoch. Stabilný menový systém eura je pre nich príťažlivou „kotvovou“ menovou jednotkou, najmä pre tie krajiny a regióny, ktoré majú s EÚ uzavreté špeciálne inštitucionálne dohody, napríklad preferenčné obchodné dohody. Prepojenie ich vlastnej meny s eurom im prináša väčšiu istotu a stabilitu.

Euro sa vo veľkej miere využíva aj v tretích krajinách a regiónoch susediacich s eurozónou, napríklad v juhovýchodnej Európe. Niektoré krajiny ako Monako, San Maríno a Vatikán, používajú euro ako svoju oficiálnu menovú jednotku na základe osobitých menových dohôd s EÚ. Taktiež môžu vydávať vlastné euromince v rámci istých množstvových obmedzení.