Nástroje zjednodušeného používania
Pomocné nástroje
Výber jazyka
Navigačný riadok

Zavedenie eura – najskôr ako „účtovného platidla“ v roku 1999 a neskôr v roku 2002 ako fyzických bankoviek a mincí – predstavuje jeden z najväčších úspechov Európskej únie. Eurobankovky a euromince sú teraz súčasťou života bežných ľudí a obchodnej skutočnosti.
Dizajn eura má za sebou roky plánovania a príprav, ktorých cieľom bolo nájsť správny pomer medzi estetickou príťažlivosťou, praktickými rozmermi a bezpečnostnými znakmi – čoho výsledkom je sedem bankoviek a osem mincí, ktoré boli uvedené do obehu v januári 2002.
Bankovky majú rovnaký dizajn v každej krajine eurozóny. Mince však majú na jednej strane spoločný a na druhej charakteristický štátny dizajn.
Európska centrálna banka (ECB) má výhradné právo schvaľovať vydávanie eurobankoviek centrálnymi bankami jednotlivých štátov eurozóny. Tie majú spoločnú zodpovednosť za ich výrobu a uvedenie do obehu. Mince vydávajú členské štáty eurozóny v objemoch, ktoré každoročne schvaľuje Európska centrálna banka, a ich výrobou sú poverené štátne mincovne.
Ako každá mena, aj euro má svoj názov a symbol:
Rôzne veľkosti, farebné kontrasty a reliéfne vzory eurobankoviek pomáhajú ľuďom, vrátane tých so zrakovým postihnutím, rozoznať jednotlivé hodnoty. Bankovky majú hodnotu 5-, 10-, 20-, 50-, 100-, 200- a 500 euro. Aby bolo možné rozoznať pravosť bankovky a zabránilo sa jej falšovaniu, obsahujú eurobankovky rôzne bezpečnostné prvky, ako napríklad vodoznak, bezpečnostné vlákno a hologram.
Aj výroba mincí podlieha pokročilým technickým špecifikáciám, a tak sa stáva ich falšovanie, najmä čo sa týka 1- a 2-euromincí, takmer nemožným. Mince v ôsmich hodnotách sa líšia veľkosťou, farbou a hrúbkou podľa toho, či ide o hodnotu 1, 2, 5, 10, 20 a 50 centov, alebo 1 a 2 euro.