Navigačný riadok

Prijímanie eura

The European Union grows as candidate countries meet the conditions for entry and accede to the Union – this process is known as enlargement. Similarly, the euro area is enlarging as non-euro-area EU Member States meet the conditions for entry and adopt the euro.

Európska únia sa zväčšuje každou kandidátskou krajinou, ktorá splní podmienky vstupu – tento proces je známy ako rozširovanie. Podobne ako EÚ sa rozširuje aj eurozóna o členské štáty, ktoré splnia podmienky pre vstup do eurozóny a prijmú euro.

Eurozóna sa skladá z členských štátov EÚ, ktoré prijali jednotnú menu. Jej povaha však nie je statická – v zmysle Zmluvy musia euro po splnení určených podmienok prijať všetky členské štáty EÚ. Výnimku tvorí iba Dánsko a Spojené kráľovstvo, na ktoré sa vzťahuje článok o možnosti neúčasti, ktorý im umožňuje nevstúpiť do eurozóny. Nové členské štáty, ktoré vstúpili do Únie v rokoch 2004 a 2007, by mali podľa predpokladov vstúpiť do eurozóny po splnení stanovených podmienok v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov. Celý proces odštartovalo 1. januára 2007 Slovinsko, keď ako prvý členský štát EÚ z rozšírenia v roku 2004 prijalo euro. Podľa rozhodnutia Rady z 10. júla 2007 by ako ďalší mali prijať euro 1.

januára 2008 Cyprus a Malta. V budúcnosti sa očakáva prijatie eura aj vo Švédsku, ale to ešte nesplnilo všetky potrebné kritériá.

Progresívne rozšírenie, progresívna integrácia

Pristupujúca krajina, ktorá chce vstúpiť do Únie, musí zosúladiť mnoho spoločenských aspektov – sociálne, ekonomické aj politické – s tými, ktoré existujú v členských štátoch EÚ. Väčšia časť tohto zosúladenia sa zameriava na prípravu pristupujúcej krajiny na úspešné fungovanie v rámci jednotného trhu Únie, pokiaľ ide o voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a práce – pristúpenie krajiny je tak procesom integrácie.

Prijatie eura a vstup do eurozóny je ďalším krokom k hlbšiemu začleneniu – je to proces užšej hospodárskej integrácie s ostatnými členskými štátmi eurozóny. Prijatie eura vyžaduje rozsiahle prípravy; najmä hospodársku a právnu konvergenciu.

Príprava na vstup

Predtým, ako členský štát môže prijať euro, musí splniť isté hospodárske a právne kritériá. Hospodárske „konvergenčné kritériá“ majú zabezpečiť dostatočnú prípravu hospodárstva členského štátu na prijatie jednotnej meny a bezproblémové začlenenie do menového režimu eurozóny. Požiadavkou právnej konvergencie je, aby vnútroštátna legislatíva, najmä národná centrálna banka a menové záležitosti, bola zlučiteľná s ustanoveniami Zmluvy.

Výmena národnej meny za euro je veľkou zmenou, ktorá si vyžaduje množstvo praktických príprav, napríklad zabezpečenie rýchleho stiahnutia národnej meny z obehu, správne prepočítanie a zobrazenie cien tovaru a dostatočné informovanie verejnosti. Všetky tieto prípravy sa držia istého „scenára zmeny“, ktorý krajina pripravujúca sa na vstup do eurozóny prijme. Scenár zmeny vychádza z hodnotných skúseností získaných pri prvom uvedení eura do obehu. To z neho robí cenný zdroj informácií pre krajiny uchádzajúce sa o vstup do eurozóny v súčasnosti. Ďalším zdrojom pomoci a poradenstva je aj Európska komisia.

Mechanizmus výmenných kurzov (ERM II)

Niektoré krajiny, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, sú už členmi mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). ERM II je systém, ktorého úlohou je zabrániť nadmerným fluktuáciám výmenných kurzov medzi jednotlivými menovými jednotkami a eurom, ktoré by mohli viesť k narušeniu hospodárskej stability v rámci jednotného trhu. Účasť v systéme je dobrovoľná, ale zároveň je jedným z „konvergenčných kritérií“ – t. j. krajiny uchádzajúce sa o vstup do eurozóny musia byť členmi mechanizmu ERM II minimálne dva roky predtým, ako sa kvalifikujú na prijatie eura, pričom nesmú byť vystavené závažným tlakom.