Navigačný riadok

Konvergencia

V konvergenčných správach sa skúma, či členské štáty plnia potrebné podmienky na prijatie jednotnej meny. Podľa zmluvy o ES má Komisia a Európska centrálna banka za úlohu vydávať tieto správy najmenej raz za dva roky, alebo na požiadanie členského štátu EÚ, ktorý by chcel vstúpiť do eurozóny.

Podmienky, ktoré musia členské štáty pred vstupom do eurozóny spĺňať, a ktoré preto musia byť predmetom posúdenia v správach, sú nasledovné:

  • kritériá konvergencie (cenová stabilita, priaznivý stav verejných financií, stabilita výmenného kurzu a konvergencia v dlhodobých úrokových mierach)
  • kompatibilita štátnych právnych predpisov s acquis (existujúcimi právnymi predpismi EÚ) vo vzťahu k národnej centrálnej banke, najmä jej nezávislosti a nezávislosti členov jej výkonných orgánov, jej cieľov a jej integrácie do európskeho systému centrálnych bánk

V Zmluve o ES (článok 122 ods. 2) sa uvádza, že Komisia a ECB musí podať správu Rade o napredovaní v záležitostiach konvergencie členských štátov najmenej raz za dva roky alebo na požiadanie členského štátu s výnimkou (napríklad neúčasť v eurozóne).

V súčasnosti nie je súčasťou eurozóny 11 členských štátov EÚ, menovite Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo.

Dánsko a Spojené kráľovstvo si vyrokovali možnosť neúčasti v eurozóne a preto nie sú predmetom konvergenčného hodnotenia, pokiaľ o to nepožiadajú.

Konvergenčné správy sa predkladajú od roku 1996. Správy Komisie a Európskeho menového inštitútu (predchodcu Európskej centrálnej banky) z roku 1998 tvorili základ pre rozhodnutie Rady o zavedení eura v prvých jedenástich členských štátoch.

V roku 2000 pripravila Komisia a ECB správy o Švédsku a Grécku (v prípade Grécka išlo o vlastnú žiadosť o konvergenčné hodnotenie) so záverom, že Grécko splnilo potrebné podmienky na prijatie jednotnej meny. Na základe toho Rada rozhodla o zavedení eura v Grécku v januári 2001.

V roku 2002 sa konvergenčné hodnotenie týkalo len Švédska. Jeho záverom bolo, že Švédsko nesplnilo podmienky.

Desať štátov, ktoré vstúpili do Európskej únie 1. mája 2004, bolo prvýkrát hodnotených v októbri 2004. Hoci v tom období ešte pre tieto krajiny neuplynulo maximálne dvojročné obdobie, ako sa uvádza v Zmluve, povinné znovu posúdenie Švédska bolo príležitosťou analyzovať stav konvergencie aj v nových členských štátoch. V správe sa došlo k záverom, že žiadna z 11 hodnotených krajín v tomto štádiu nesplnila potrebné podmienky na prijatie jednotnej meny.

V roku 2006 sa konali dva súbory konvergenčných hodnotení. Stav pripravenosti Litvy a Slovinska sa preskúmal v konvergenčných správach vydaných v máji 2006 na ich vlastnú žiadosť. Zatiaľ čo Slovinsko splnilo všetky konvergenčné kritériá a bolo pripravené prijať euro v januári 2007, v správe o Litve sa naznačovalo, že by sa nič nemalo zmeniť na jej statuse členského štátu s výnimkou. Ostatných deväť štátov (Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Švédsko) bolo hodnotených v decembri 2006. Hoci správa ukázala napredovanie konvergencie v mnohých krajinách, žiadna z nich nesplnila potrebné podmienky na prijatie jednotnej meny.

Cyprus a Malta požiadali o opätovné hodnotenie na jar 2007 s cieľom prijať euro v roku 2008. Záverom konvergenčných správ, ktoré vydala Komisia a ECB v máji 2007 bolo, že Cyprus aj Malta splnili potrebné podmienky na prijatie jednotnej meny. Následne Rada rozhodla o tom, že euro sa zavedie v týchto dvoch krajinách 1. januára 2008.

Ďalšie pravidelné posúdenie stavu konvergencie, zahŕňajúce všetky členské štáty s výnimkou, je naplánované na rok 2008.

Ďalšie nástroje

  • Verzia na tlač 
  • Zmenšiť písmo 
  • Zväčšiť písmo