Stručná história HMÚ
Po zverstvách II. svetovej vojny si krajiny Európy želali, aby sa konflikt na kontinente už nikdy v budúcnosti neopakoval. Taktiež existovala praktická potreba spolupráce pri rekonštrukcii zdevastovaných krajín. Tieto dva hlavné motívy viedli k vzniku toho, čo sa neskôr stalo známym ako Európska únia.
Od prvých dní európskej integrácie bola vždy aktuálna myšlienka európskej hospodárskej a menovej únie s jednotnou menou. Dnešná Hospodárska a menová únia (HMÚ) začala prvú z troch hlavných fáz svojho vývoja v roku 1990, kedy sa členské štáty EÚ zaviazali založiť fungujúcu HMÚ a schválili množstvo hospodárskych konvergenčných kritérií, ktoré by ju premenili na realitu.
Po vstúpení Maastrichtskej zmluvy do platnosti v roku 1993 sa od roku 1994 začala druhá fáza, a to založením Európskeho menového inštitútu, predchodcu Európskej centrálnej banky (ktorá bola založená v roku 1998). V roku 1997 lídri EÚ schválili Pakt stability a rastu, ktorý určil niektoré parametre zaručujúce potrebnú rozpočtovú disciplínu v poslednom štádiu, ktorým bolo vytvorenie eurozóny a eura samotného.
V máji 1998 odsúhlasilo 11 členských štátov posledný krok a zavedenie eura 1. januára 1999. V roku 2002 boli do obehu uvedené eurové bankovky a mince. Dnes je euro oficiálnou menou v 15 členských štátoch EÚ a popri americkom dolári je jednou z najdôležitejších svetových mien.