Navigačný riadok

Pakt stability a rastu

Pakt stability a rastu predstavuje súbor pravidiel, ktoré zabezpečujú zdravé verejné financie a koordináciu fiškálnych politík krajín Európskej únie.

Niektoré pravidlá Paktu stability a rastu sa zameriavajú na to, aby predišli potenciálnym problémom fiškálnych politík, zatiaľ čo iné majú odstrániť nadmerný rozpočtový deficit alebo nadmernú záťaž verejného dlhu.

Nové usmernenia o uplatňovaní pravidiel Paktu stability a rastu

Podrobné usmernenia o tom, akým spôsobom bude Európska komisia uplatňovať existujúce pravidlá Paktu stability a rastu v záujme posilnenia prepojenia medzi štrukturálnymi reformami, investíciami a fiškálnou zodpovednosťou na podporu zamestnanosti a rastu:

Podrobnejšie informácie o Investičnom pláne pre Európu.

Prevencia

Pravidlá preventívnej časti Paktu stability a rastu sú záväzné pre vlády členských štátov EÚ, ktoré musia prijať opatrenia na zabezpečenie zdravých fiškálnych politík a koordináciu a pre každý z nich stanovujú tzv. strednodobý rozpočtový cieľ.

Tieto ciele v oblasti rozpočtového deficitu (alebo prebytku) sú vymedzené zo štrukturálneho hľadiska, čo znamená, že zohľadňujú hospodárske cykly a vylučujú jednorazové vplyvy a iné dočasné opatrenia.

Členské štáty, ktoré majú spoločnú menu euro, uvádzajú spôsob dosiahnutia strednodobého rozpočtového cieľa v programoch stability, zatiaľ čo ostatné členské štáty EÚ v konvergenčných programoch. Programy hodnotí Európska komisia a vlády členských štátov EÚ počas európskeho semestra.

Náprava

V nápravnej časti Paktu stability a rastu sa pomocou postupu pri nadmernom deficite zabezpečuje úprava neprimeranej úrovne deficitu rozpočtu alebo verejného dlhu. Ide o postupný prístup na kontrolu nad nadmernými deficitmi a zníženie nadmerného zadlženia.

Podľa Zmluvy o EÚ sa rozpočtový deficit považuje za nadmerný, ak presahuje 3 % HDP. Verejný dlh je podľa Zmluvy nadmerný, ak prekročí 60 % HDP bez toho, aby klesol na primeranú úroveň (vymedzenú ako pokles nadmerného dlhu v priemere o 5 % ročne počas troch rokov).

Presadzovanie

Krajiny, ktoré nedodržiavajú preventívne alebo nápravné pravidlá Paktu stability a rastu môžu v konečnom dôsledku čeliť sankciám.

Pre členské štáty, ktoré používajú spoločnú menu, by mohlo ísť o upozornenia a nakoniec finančné sankcie vrátane pokút až do výšky:

  • 0,2 % HDP, ak porušujú buď preventívne, alebo nápravné pravidlá, alebo
  • 0,5 % HDP, ak opakovane porušujú nápravné pravidlá. Okrem toho by všetky členské štáty (s výnimkou Spojeného kráľovstva) mohli čeliť pozastaveniu záväzkov alebo platieb zo štrukturálnych a investičných fondov EÚ (napríklad Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho námorného a rybárskeho fondu).

História Paktu stability a rastu

Pakt stability a rastu prešiel spolu s pravidlami správy hospodárskych záležitostí EÚ značným vývojom.

2015

Flexibilita Paktu stability a rastu

Európska komisia vydáva usmerneniapdf Vybrať preklady k predchádzajúcemu odkazu , v ktorých vysvetľuje, akým spôsobom bude uplatňovať existujúce pravidlá Paktu stability a rastu v záujme posilnenia prepojenia medzi štrukturálnymi reformami, investíciami a fiškálnou zodpovednosťou na podporu zamestnanosti a rastu.

2014

Preskúmanie Paktu stability a rastu

V rámci preskúmania pravidiel balíka šiestich právnych predpisovpdf Vybrať preklady k predchádzajúcemu odkazu  (tzv. Six Pack) a balíka dvoch právnych predpisov (ƒtzv. Two Pack), ktoré bolo potrebné v súlade s právnymi predpismi, sa zistilo, že legislatíva prispela k pokroku vo fiškálnej konsolidácii v EÚ. Preskúmanie poukázalo na niektoré silné stránky, ako aj na oblasti pre prípadné zlepšenie, ktoré budú predmetom rokovaní s Európskym parlamentom a členskými štátmi.

2013

Fiškálna dohoda

Význam rozpočtových cieľov stanovených v rámci preventívnej časti Paktu stability a rastu (strednodobé ciele) posilňuje právny predpis známy ako rozpočtová dohoda, ktorá je súčasťou medzivládnej dohody známej ako Zmluva o stabilite, koordinácii a správe (TSCG).

Balík dvoch právnych predpisov

Dodržiavanie Paktu stability a rastu ďalej podporujú nové právne predpisy známe ako balík dvoch právnych predpisov, ktorými sa posilňuje hospodárska koordinácia medzi členskými štátmi a zavádzajú nové nástroje monitorovania. Ďalšie podrobnosti o vykonávaní ustanovení balíka dvoch právnych predpisov sú uvedené v kódexe správania (naposledy revidovanom v novembri 2014).

2011

Balík šiestich právnych predpisov

Vďaka rozsiahlym zlepšeniam pravidiel správy hospodárskych záležitostí EÚ prostredníctvom súboru predpisov, ktorý je známy ako balík šiestich právnych predpisov, sa Pakt stability a rastu stal komplexnejším a predvídateľnejším. Monitorovanie rozpočtových a hospodárskych politík je organizované v rámci európskeho semestra a ďalšie podrobnosti o vykonávaní pravidiel Paktu stability a rastu sú ustanovené v kódexe správania (naposledy revidovanom v septembri 2012).

2005

Zmena Paktu stability a rastu

Zákonodarcovia EÚ menia Pakt stability a rastu s cieľom lepšie zohľadniť osobitné vnútroštátne okolnosti a lepšie ekonomicky zdôvodniť pravidlá, ktoré sa majú dodržiavať.

1999

Nápravné pravidlá

Nápravné pravidlá Paktu stability a rastu nadobudli účinnosť.

1998

Pravidlá týkajúce sa prevencie

Preventívne pravidlá Paktu stability a rastu nadobudli účinnosť.

1997

Pakt stability a rastu

Členské štáty EÚ sa dohodli na posilnení monitorovania a koordinácie vnútroštátnych fiškálnych a hospodárskych politík s cieľom presadzovať hraničné hodnoty pre deficit a dlh zavedené Maastrichtskou zmluvou. Zrodenie Paktu stability a rastu

1992

Podpis Maastrichtskej zmluvy

Členské štáty EÚ podpísali Maastrichtskú zmluvu, čim otvorili cestu pre zavedenie eura ako spoločnej meny EÚ. Zmluva obmedzuje deficit verejných financií na 3 % HDP a úroveň verejného dlhu na 60 %, aby tak krajiny mohli používať spoločnú menu.

Ďalšie nástroje

  • Verzia na tlač 
  • Zmenšiť písmo 
  • Zväčšiť písmo