Implementácia Lisabonskej Zmluvy

Lisabonská zmluva modernizuje a reformuje pravidlá spolupráce členských krajín EÚ a umožňuje Únii plne využiť svoj potenciál na medzinárodnej scéne. Vďaka Lisabonskej zmluve môže EÚ stavať na nových základoch a prijímať rozhodnutia, ktoré sú zrozumiteľnejšie a transparentnejšie pre verejnosť.

Zmluva poskytuje mechanizmy na zefektívnenie rozhodovacieho procesu a pomáha zvýšiť demokratickú zodpovednosť tým, že do rozhodovacieho procesu zapája vo väčšej miere Európsky parlament a národné parlamenty. Zmluva tiež umožňuje EÚ vystupovať vo svete ako jeden celok. Všetky tieto zlepšenia umožňujú EÚ lepšie hájiť každodenné záujmy občanov.

Uvádzanie spomenutých zmien do praxe je jednou z mojich hlavných priorít.

V prvom rade chcem prostredníctvom užšej a intenzívnejšej medziinštitucionálnej spolupráce presadzovať skutočnú kultúru spolupráce a komunikácie medzi všetkými európskymi inštitúciami. Preto úzko spolupracujem s Európskym parlamentom, Radou, Európskym ombudsmanom, Výborom regiónov, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a národnými parlamentmi

Implementácia Lisabonskej zmluvy si vyžaduje konkrétne kroky zo strany Komisie. Jednou z najsymbolickejších zmien, ktorou sa v EÚ zavádzajú prvky participatívnej demokracie, je Európska iniciatíva občanov (EIO) – prvý nadnárodný nástroj tvorby politiky, ktorý majú v rukách priamo občania. EIO bola spustená 1. apríla 2012 po intenzívnych prípravných prácach zo strany Komisie. Do dnešného dňa sa predložilo mnoho iniciatív spájajúcich ľudí zo všetkých kútov Únie okolo spoločných tém, ktoré by sa mali stať súčasťou právnych predpisov EÚ. Pozrite si prebiehajúce iniciatívy občanov.

Ďalšou dôležitou inováciou Lisabonskej zmluvy je vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS), ktorej cieľom je zosúladenie vonkajšej politiky Únie. EEAS asistuje vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pri napĺňaní jej mandátu. Jej úlohou je rozvíjať a koordinovať zahraničnú politiku EÚ a jednotne a efektívne hájiť európske hodnoty a záujmy vo svete. EEAS tvoria úradníci Komisie, sekretariátu Rady a členovia diplomatických zborov členských štátov EÚ, ako aj miestni a zmluvní zamestnanci.

EEAS, ktorá je v priamej kompetencii vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Európskej komisie Catherine Ashtonovej, má dôležité medziinštitucionálne postavenie. EEAS pracuje samostatne, no zároveň je v úzkom kontakte s Komisiou a Radou. Zároveň je nevyhnutná jej spolupráca s ostatnými inštitúciami EÚ, najmä Parlamentom.

Lisabonská zmluva takisto mení spôsob, akým sú Komisii zverené vykonávacie právomoci, ktoré sa týkajú celého radu každodenných rozhodnutí, ako napr. schvaľovania bezpečnostných kritérií pre určité výrobky alebo regulácie poľnohospodárskych trhov. Môže ísť o všeobecne záväzné kvázi legislatívne akty (delegované akty) alebo o priame vykonávacie opatrenia (vykonávacie akty) – postupy nazývané komitológia.  

Pokiaľ ide o delegované akty (článok 290 Zmluvy), Komisia sa dohodla s Radou a Európskym parlamentom na jednotnom výklade, ktorý sa teraz bude individuálne uplatňovať na všetky nové a prebiehajúce legislatívne návrhy. Tieto pravidlá umožňujú Parlamentu a Rade delegovať na Komisiu právomoc prijímať kvázi legislatívne opatrenia, pričom majú rovnakú právomoc zablokovať tieto opatrenia alebo úplne odvolať delegovanie.

Pokiaľ ide o legislatívne akty, ktoré sú už v platnosti, Komisia sa zaviazala preskúmať a v prípade potreby prispôsobiť tieto akty novému postupu pre delegované akty v súlade s článkom 290 Zmluvy.

V súvislosti s vykonávacími aktmi (článok 291 Zmluvy) som krátko po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy predstavil návrh, na základe ktorého prijali Európsky parlament a Rada nariadenie (EÚ) č. 182/2011. V tomto nariadení sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie.

Hlavné dokumenty:

  1. Váš sprievodca Lisabonskou zmluvou
  2. Lisabonská zmluva – vysvetlenie
  3. Rámcová dohoda o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou – 2010
  4. Nariadenie (EÚ) č. 211/2011 o iniciatíve občanov
  5. Oznámenie Komisie týkajúce sa delegovaných aktov
  6. Dohoda Európskeho parlamentu, Rady a Komisie týkajúca sa jednotného výkladu delegovaných aktov
  7. Nariadenie (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie
  8. Nariadenie (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie
Posledná aktualizácia: 21/02/2014 |  Na začiatok